Vijay utoci

Dnes sa cely den niesol v znameni nasich indickych ctitelov...

Ja som uz druhy den nedostala od Vijaya ziadnu spravu, ale zato velka bola radost Stephanie ked dnes zrana obdrzala mail s radostnym predmetom VJ here! Aj s fotkou! Ktoru teda pripajam, aby aj vam konecne bolo jasne s kym mame do cinenia... smiali sme sa az nepricetne, a ja uz som sa tesila ze konecne jeho priazen bola presunuta inam, ale ouha! Netesila som sa dlho, ked som dostala email od NOVEHO indickeho priatela - Harshal meno jeho, a tiez som ho obcas stretavala v STC, aj ked sme s nim nemali zdaleka take blizke kontakty ako s Vijayom. Obstastnil ma prezentaciou na temu "How beautiful our world is" a Stephanie asi dve minuty nato dostala presne tu istu, este aj s rovnakou chybou v spellingu v uvodnej vete...

Dohodli sme sa teda ze im odpovieme pinktlich to iste, a tiez tak dve minuty po sebe, ale rozhodli sme sa ze otazku CO im vlastne napiseme rozluskneme az po obede. Na obed sme mali (ako Stephanie konstatovala) kazdy to co vzdy - dievcata noodles, ja ryzu, a chalani chicken curry s dvoma kopkami ryze. Potom sme si dali zdravotnu prechadzku po zoo, pricom Katka vyhlasila ze jednou z jej hlavnych uloh v Satyame je zistit naco tu vlastne je.

Po obede sme stale nic nevymysleli, a tak sme sa odobrali na coffee break. Predtym nam ale este Daven poslal odkaz na rubriku na strankach Satyamu kde su inzeraty na manzelstvo, tak sme sa ho pytali ze ci teda uz si nasiel zenu, a on konstatoval ze ano, ale bohuzial nesedeli horoskopy. Nacoz Stephanie dostala genialny napad, ze napiseme nasim muzom, ze by sme s nimi radi udrziavali dalsie kontakty, ale kedze nesedia horoskopy tak to bohuzial nie je mozne. Predtym sme sa este rozhodli ze radsej dopredu overime ci horoskopy skutocne nesedia aby sme si na seba nahodou neusili budu... no a co cert nechcel, Vijay a ja, Vahy a Baran - perfect match! Takze myslienku nesediacich horoskopov sme museli zavrhnut, a dali sme si teda cas do zajtra rana ze nieco genialneho vymyslime a dorazime ich hned zrana vymakanym mailom.

Ovsem medzitym som dotycneho pana este stretla cestou zo zachoda, ac som robila co sa dalo aby som ho nevidela tak on videl mna, zavolal na mna a dozvedela som sa ze zacal vcera plavat, a teda sa uvidime v bazene!! No to mi presne chybalo ku stastiu... este aj v bazene ho stretavat. Doteraz ked som chodila plavat tak vzdy prisiel z posilky na par teplych slov (Tore hovoril ze doteraz v zivote nevidel nikoho cvicit s cinkami a pritom cumiet z okna...) no a teraz - hura! - uz s nami bude aj v bazene! Este ze viem plavat, inak by sa ma to iste rozhodol naucit a to uz by som neprezila :)

Inak sme dnes dostali vyplatu, coz je skvela sprava, pretoze to znamena ze v Hampi nebudeme trpiet hladom ani inak stradat, a mozem si veselo kupit filmy bez toho aby som sahala na svoju rezervu :) Este si musim vyziadat vyplatnu pasku, ale zajtra teda zistim co je payroll department a komu mam presne napisat, a bude jasno.

Uf, no pomaly je cas vyrazit plavat... skoro sa bojim :) Vecer Tore vykladal nieco o vareni, to by nebolo spatne... mnam mnam :)

Mariine narodeniny

Dnes ma Marie-Eve narodeniny! 22 rokov :) Na oslavu tejto velkolepej udalosti sa vecer ide do 10D, ale este som sa stale nerozhodla ci vyrazim alebo nie - mierne ma pobolieva hrdlo takze by mi to asi neurobilo dobre (ac Tore navrhoval dezinfekciu tvrdym alkoholom...)

Rano siel bus no nie o stvrt hodiny skor, ale skor. My sme tam boli samozrejme nastupeni celi po.. uz o osmej, ale prisiel az pred 8.10 a do prace sme sa vdaka proaktivnemu securitakovi ktory sa z nejakeho dovodu rozhodol dnes urobit autogramiadu do knihy dostali az o nasej obvyklej pol desiatej.

Inak sa nedialo dohromady nic, pomaly presiel aj obed po ktorom sme sa boli prejst k jelenom a dohodli sa ze prechadzku musime zaradit do nasho denneho programu, presla aj prestavka na kafe... ale dostali sme pekny komix ktory skoro vystihuje co v praci robime, aha..

Inak dnes ziadny mail ani sprava od Vijaya, uz sa skoro zacinam obavat ci sa mu nieco nestalo... ale asi nestalo pretoze som ho videla v kantine a vyzeral ok... tak sa ma zrejme rozhodol potyrat nezaujmom :)

Tore dnes pre zmenu dohodol navstevu cable guya na 8.30 tak budeme netrpezlivo cakat ci sa skutocne ukaze... dnes je Liga majstrov tak to samozrejme nemoze zmeskat, a este k tomu nejaky uzasny zapas ci co... este ze to ide naprosto mimo mna :)

Doma ma caka druha polovica noodles z La Sani ktoru som si vcera ulozila do nasej chladnicky a dnes si ju mozem zohriat na nasom sporaku.. nadhera :) Takze vecera je bezpracna, uz len by som sa potrebovala stavit po nejake ovocie, ale neviem ci sa mi bude chciet - este sa rozhodnem. A musim kupit aj nejake filmy do fotaku na vylet, ale to musim vystupit z busu skor a neviem ci dnes na to budem mat dostatok sil - zrejme to zajtra spojim s nakupom a zveziem sa k obchodu so Stephanie a Ricardom ktori to maju po ceste domov... uvidim. Este to musim nejak logisticky zabezpecit.

Ranny bus

Dnes rano bus prisiel obzvlast neskoro, uz bolo skoro pol deviatej, a trvalo mu to obzvlast dlho nez sa dostal do STC.. a jak naschval tam cihal nejaky pako z oddelenia ktore zabezpecuje dopravu a oznamil nam tichym hlaskom ze odteraz bude bus chodit o stvrt hodiny skor pretoze to inak akosi nestihame. To sa u nas vsetkych stretlo s ticho ci nahlas prejavovanou nenavistou, pretoze to znamena nastavit si budik o stvrt hodiny skor a uz takto je to pre poniektorych tazko zvladnutelna uloha - obzvlast v pondelok sa v buse obvykle stretavame v znacne okliestenom zlozeni. Vcera sme dokonca museli donutit bus cakat na Davena, Stephanie a Ricarda, pretoze zufalo telefonovali ze vidia bus z rikse ale zozadu a ze na nich mame pockat... no podarilo sa, ale nie vsetci mali take stastie :)

Okrem toho pisal dnes stastny Tore, ze konecne bude kabel - dovolal sa tomu chlapovi asi po troch dnoch snazenia... takze to znamena ze odteraz futbal v sobotu a nedelu poobede (teda hlavne v nedelu) a v stredu blba Liga majstrov... ach ako dobre sa pamatam na vsetky stredy kedy chodila ta chobotina, ostatne programy sa ani nesnazili sutazit a nebolo sa vobec na co divat :) Nastastie India ma posunuty cas, takze to bezi az niekedy po polnoci, buhaha. Trochu sa aj prichodu telky do nasho zivota obavam, doteraz to bolo bezva ked sme sa vecer zhromazdili okolo stolu a kecali o kdecom moznom (alebo teda v poslednych dnoch hrali karty...). No uvidime jak sa vec vyvinie, dnes vecer v Indii nemusi nutne znamenat dnes vecer, ale moze to byt kludne december :)

Inak dnes mame o stvrt na styri konferencny hovor s UK, a potom este jeden, coz znamena ze prideme o nasu oblubenu coffee break... hrozne, hrozne. No ale malo by to byt zaujimave, alebo nas to aspon vytrhne z dennej rutiny nicnerobenia :)

Konferencny hovor bol priserny - prehliadka krcovitej snahy nezaspat zo strany vsetkych trainees, ktoru nebolo mozne si nevsimnut... Stephanie konstatovala ze vedenie musi byt stastim bez seba co za posily v nas ziskalo. Kazdopadne hovor bol neuveritelne otravny kedze sme pred sebou nemali diskutovane templates, a cloveku na druhej strane sme rozumeli tak kazde druhe slovo...

Postupne sme sa o piatej zacali vytracat smerom k bazenu a posilke, prvy Tore, potom Katka, ja a nakoniec Monica... ja som si sla len zaplavat - voda mala dost podivny zeleny odtien, ale zatial zijem :) Cestou domov sme sa stavili v La Sani na takeaway, a prvykrat som bola svedkom ako Toremu skutocne povedali John, a chlapik vyzeral ze je o tom naprosto presvedceny a nemoze to byt inak :)

Vecer sme pre zmenu hrali karty, a uz uz som si myslela ze vitazstvo bude moje, Toreho som mala na lopate, ale unikol, tchor, a potupne ma porazil :( Potom sme este s Jaimem konverzovali na temu tazky zivot indickych softwarovych inzinerov - 12 hodin prace denne, cez vikend povinna navsteva rodiny a ziadna sranda... chudaci. Jaime konstatoval ze "no quality of life"... fakt su to otroci, a to vsetko za ubohych par tisic rupii, tak polovicu z toho co dostavame za svoje nicnerobenie my. No to je ten rozkvet IT v Indii.

Na chlapika s kablom sme cakali samozrejme marne, a Tore ho skusal volat asi tak stokrat ale manik si vypol telefon a bolo. Takze ziadny kabel, mozno zajtra.

Debriefing

Dnes rano sme mali so Sethuom debriefing ku konferencii... dal podnety co by sa v buducnosti mohlo zlepsit ci zmenit... niektore boli zjavne, akoze maju mat casovu rezervu na kazdy prispevok a tak, a tiez sa spytal ci poslali chairmanovi brief ze o com ma hovorit... a vyslo najavo ze neposlali. Tam bol zrejme dovod toho ze jeho prejav bol naprosto od veci. Ashishove namietky ako ze brief nechcel ac mu ho ponukali boli zmetene zo stola ako nepodstatne...

Inak musim povedat ze ti Indovia su niekedy taki podliezavi... ten ich hystericky neprirodzeny smiech nielen pred nadriadenym ale niekedy aj pred nami, ten mi tak pije krv... ked im nieco nepride vtipne tak sa nemusia smiat, ale kdeze. No Ashish predviedol nieco uzasne pred Sethuom, nie az take hrozne ako Shashi ked mal zorganizovat stretnutie Toreho a Shailesha, ale stalo to za to.

Inak Stephanie a Daven dnes poziadali o pracu a dostali vyskum v sektore Insurance, tak dufam ze uz dnes tiez dorazim tu svoju chobotinu a dostanem nejaku zmysluplnu pracu... mozno. Implementacia trojrocneho planu meska, takze ktovie ci sa s nou zacne od 1.10. ako bolo povodne planovane, no ale nadej umiera posledna...

Dnes som mala doobedu o zabavu postarane s Vijayom, ktory mi rano zasral schranku 5 Mb nejakeho shitu - zasa jeho "little angels" - obrazky nejakych detisk ktore akoze mali byt roztomile. Ja som to ovsem nedocenila, pretoze mame male schranky a vdaka jeho prispevkom je ta moja vecne preplnena a nedaju sa mi odosielat maily... tak som sa rozhodla ze stacilo, a napisala som mu ze dakujem velmi pekne, ale ze zrejme vdaka "kulturnym odlisnostiam" (Monikin prispevok) tieto prezentacie nedocenujem, a ze si viac cenim osobneho mailu, ac kratsieho a menej casteho. A napisala som mu pekny priklad mailu na temu "ako som sa mala cez vikend". Na to som dostala odpoved, vyrazne dlhsiu, ako sa on mal cez vikend, spolu so sugestivnou otazkou kedy mam narodeniny. To uz som tusila ze tam bude nejaky hacik, ale poctivo som sa chytila, napisala kedy mam narodeniny a pridala inteligentnu otazku kedy ma narodeniny on.. a samozrejme, mal ich v piatok! Takze mi nezostavalo nez napisat, vsetko najlepsie! A nato on dakujem, a poslal mi co? Prezentaciu! Na temu ako Boh dobre vie co robi ked nam nedava to o co sa modlime, a ze vsetko je tak ako ma byt, a na zaver pekne bushovske God bless you. Tym uz ma ale dozral. I napisala som mu tentoraz uz explicitne, NO MORE presentations or pictures.... a pomohlo to? NIE! Pretoze namiesto toho aby sa urazil a uz so mnou v zivote neprehovoril, pozval ma vecer von! Ale to som zas uz bola natolko skonsolidovana ze som mu napisala ze uz nieco mam dohodnute, a bolo. Ale na ako dlho...

Dnes sme tiez nabrali odvahu a poziadali o strasnych PAT dni dovolenky! Sli sme najprv za Sethuom, ktory na chvilu vyzeral ze sa nasej delegacie ozaj zlakol - boli sme tam okrem Moniky vsetci :) Nacoz nam oznamil ze to zvazi a musi sa spytat nasich priamych nadriadenych, a ze sa ich mame spytat tiez. Toz sme sa odobrali za Shaileshom, ktoremu sme polozili rovnaku otazku, ten nas pre zmenu odkazal na Sethua a povedal ze mu mame napisat email. Katka mu ho teda napisala, a dostali sme odpoved ze to zvazi, ale ze nech uvazime ze vsetci trainees ziadaju o dovolenku (coz je logicke vzhladom k faktu ze ideme na vylet spolu...) a ze by bol rad keby sme si vzali len dva dni v kombinacii so statnymi sviatkami a ze stejne tak budeme mat tyzden. Ale to my zas nie, takze sa chystame na luty boj...

Co je este noveho je, ze sa k nam do STC stahuje Beata... bude pracovat presne oproti nasej miestnosti v RTLC (RealTime Leadership Center). Takze sa s nou budeme stretavat v buse rano, v buse domov a zrejme aj na obede... ktovie. Monica je z toho naprosto chora, a po piatkovom faux pas s prezradenim narodeninovej party aj Stephanie. Nicmene Beata nevyzera ze by si toho bola vedoma, tak som zvedava ako to bude fungovat. Tusim dnes niekto spominal ze sa nakoniec ani nebudeme stahovat, takze to mame na dozivotie :)

Vecer ked sme sa konecne dotrepali domov tak uz sme mali energiu len na domacu veceru, Jaime pre zmenu robil chapati - uz sa v tom znacne zlepsil, vymyslel aj nejake zlepsovacie napady a napriek tomu ze Shanthi mu dala tak specificke instrukcie, bol nuteny predlzit cas pripravy chapati - zjavne dve minuty sa myslia na peci a nie na nasom chcipackom plyne :)

No a vecer sme pre zmenu hrali karty... Rodrigo s Ankou zaliezli, a Jaime oznamil ze ho to prilis vycerpava takze s nami nehra, ale po prvej partii uz to nevydrzal a priliezol ze si s nami teda zahra... snazil sa nas rozptylovat vtipmi o dementnych detoch ako lizu zmrzlinu, ale nic mu nepomohlo :) A zasa sme sli spat az o polnoci...

Vikend

V sobotu rano sme vstali o pol dvanastej len preto, ze zena nad nami vysavala a pod nami nieco robili na cirkularke... rozhodli sme sa ze vyrazime na nakupy, pretoze nam treba zehlicku, a vzhladom k tomu ze mozme varit, rozhodli sme sa usporiadat rodinnu veceru.

Ked sme sa vysomarili z bytu, vyrazili sme do Big Bazaar, kde podla Jaimeho informacii mali mat lacnu zehlicku, a potom nieco nakupit, hlavne darcek pre Marie a Sena, ktori mali ten vecer narodeninovu party (teda povodne party s prekvapenim, ktore sa ale Beate podarilo pokazit s tym, ze email o party poslala rovno Marie aj s vysvetlenim preco Marie nie je zahrnuta medzi adresatov - myslim ze Stephanie jej to tak skoro neodpusti a Tore konstatoval ze to bol posledny klinec do jej rakvy).

Zehlicku sme stastne kupili, za 200 Rs nenaparovaciu a taku, ze oproti nej aj nasa stara socialisticka zehlicka bledne zavistou. Hovorila som ze uz rovno mozme kupit taku tu co sa musi nahrievat na sporaku, ale aspon je teda elektricka :) Okrem toho sme nakupili na veceru, a potom sa rozdelili. MUZI sli domov varit, zatial co my sme vyrazili vybrat darcek. S Marie to bolo jednoduche, vybrali sme jej suknu presne v jej style asi tak za dve minuty, ale so Senom sme mali znacny problem hlavne preto ze ho zas tak dobre nepozname... nakoniec po par telefonatoch sme mu kupili sachy, a s pocitom dobre vykonanej prace sli domov.

Doma sa chlapi spytali ci uz sme hladni a po nasej velmi kladnej odpovedi zacali celkom sami varit veceru. Dokonca sparili paradajky na omacku, olupali, uvarili cestoviny a nieco ako bolonsku omacku ale s mutton (v preklade atypicky koza) a dali sme si poriadne do nosa. S dievcatami sme boli uvelicene, ze my si hrame karty (ano Janif znovu a znovu) a muzi varia... raj na zemi :)

No a o deviatej sme vyrazili na party... co k tomu povedat... no proste party :) Oslavenci sa aspon tvarili prekvapene, boli tam snad uplne vsetci, ale s Katkou sme odisli relativne skoro - Tore rano referoval ze potom este siel s jednym z Massimovych kamaratov na jeho "farmhouse" este s par ludmi, a ze tam ma bazen, tenisovy kurt, volejbalove ihrisko a par otrokov...

V nedelu sme sa teda tradicne spamatavali z party, dali si omelety a o tretej sme mali nase babske kafe, kde sme sa stretli dievcata z nasej davky skoro v plnom pocte (az na Beatu, ktora nebola pozvana, a Shanthi ktora pozerala byty) a prebrali co tyzden dal :))

Vecer sme si dali pre zmenu omelety, okrem toho Anca varila Rodrigovi veceru, a teda si ale dala prace.. urobila hranolky (no skoro), obalovane rezne (z kuracej sunky) a zeleninovu omacku, ktora ac z koprom bola celkom dobra :) No a Jaime sa konecne dostal k svojim chapati! Nakupil si muku, poziadal Shanthi o instrukcie a pustil sa do pripravy chapati. Najprv si vyrobil cesto, a potom za pomoci specialnej panvice prikrocil k vyrobe samotnych chapati... prve pokusy boli znacne nedorobene, a teda nekonzumovatelne, ale s pokracujucim casom sa Jaime osmeloval nechat ich tam dlhsie a dlhsie, az nakoniec boli jedle... on sa rozhodol si ich urobit na mexicky sposob so zapecenym syrom, a velmi si pochvaloval. Nicmene sme zvedeli ze aby sme si mohli robit nas milovany naan, potrebujeme trubu! Ako som sa ale dozvedela, v mojej nepritomnosti rodinna rada rozhodla ze ideme kupit trubu, takze vyzera ze aj tato posledna prekazka bude coskoro prekonana:)

No a potom karty...

Alliance managers' conferrence

Rano sme sa mali do Convention centra dostavit o osmej aby sme pomohli na registracii a stihli si dat ranajky... coz sa nam stastne podarilo, a ked ostatni dorazili o pol deviatej tak uz sme intenzivne pracovali.

Nasa veledolezita ranna uloha (bolo nam povedane ze to bude "great experience") spocivala v tom, ze ked sa niekto zaregistroval, mal dostat jednak visacku s menom, a jednak welcome kit, v ktorom bola okrem ineho kosela. Takze bolo nutne zistit velkost kosele dotycnej osoby.. za ktoruzto cinnost sme boli zodpovedne Katka a ja. Takze sme prisli a povedali "What's your shirt size Sir?" a podali mu prislusnu tasku. Na tuto cinnost sme tam boli spolu STYRIA, jeden odskrtaval mena, jeden podaval menovky a dve tasky. Priserne. Tvrdli sme tam vyse hodiny, pretoze o deviatej, kedy mala konferencia oficialne zacat, samozrejme nebola pritomna ani polovica delegatov...

Ked sa nam s Katkou podarilo uniknut (coz nebolo zas take tazke...) a vliezli sme dnu, tak zrovna prebiehal hlavny prejav, ktory bol prenasany videokonferenciou z USA, a hovoril nejaky manik z Microsoftu... ale strasne. Nerozumela som ani polke z toho co vykladal, ciastocne vdaka prizvuku, ciastocne vdaka blbej kvalite prenosu a ciastocne pretoze ze o teme som nemala ani sajnu. Potom nasledoval dalsi prejav, tentoraz uz nazivo, od analytika, a po zhliadnuti tohto a dalsich sme sa zhodli na tom, ze co tito chlapci najviac potrebuju je skolenie o powerpointe. Pretoze vsetky ich prezentacie boli krasne animovane, farebne, ale pismo tak desiatka. Coz vo velkej aule nie je zrovna to prave...

Nejak sme to doklepali do obeda (hlavne vdaka castym odskokom na zachod ci von), zjedli sme obed (ako je tu Convention centre zvykom, na kolenach) a vratili sa s nadejou ze po obede to bude lepsie. Nebolo. Najprv bola prezentacia z financneho a pravneho oddelenia ktora nam nepovedala ale vobec nic, a potom prejav chairmana. Velkeho sefa celeho Satyamu. Raju meno jeho. Musim povedat, bez akehokolvek prehanania, ze to bol ten najstrasnejsi prejav na celej konferencii. Hovoril naprosto nevyrazne, ani sa nepohol, uplne z cesty, bez akehokolvek entuziazmu ci zapalu pre vec, no proste hruza. Keby zhodou okolnosti tu firmu nevlastnil tak uz je davno na dlazbe. Tore konstatoval (ohladom zalozenia uspesnej firmy v Indii), ze "if he can do it, a cow can do it".

Potom nasledovala panelova diskusia, ktora bola asi relativne najprinosnejsia, aspon pre nas nie az tak znalych problematiky...

Zato medzitym sme sa dozvedeli zaujimave informacie o Ruchi, o ktorej sme si doteraz mysleli ze tuzi po Jaimem... no... tuzi, ale nielen po nom! Zistili sme, ze Colm (Irsko, byva s Marie a Stephanie) je taktiez jednym z jej vyvolenych, a s obidvoma sa tak nejak zahrava... Colm zda sa tie indicke dievcata pritahuje, pretoze ma este jednu, o ktoru sa podobnym sposobom deli so Santiagom (Brazilia, predosla batch) - slecna je s jednym a ako diva si smskuje s druhym, a obom vyklada nieco ine, no chcela by som vidiet ich tvare ked sa to dozvedeli :)

No a potom... uf... potom doslo na rozdavanie oceneni za kadeco mozne, a kto mal tu uzasnu ulohu dorucit na podiu cenu tomu kto ju potom odovzdal ocenenemu? Samozrejme my s Katkou. Takze som sa citila ako na Miss, dievca ktore doda korunku a kvety Gottovi alebo komu :) A este sme videli ako sa hore Tore a Daven idu urehotat k smrti... paskudy. No a potom, potom bol cely organizacny team (vratane nas dvoch) zavolany na podium, a tam obdrzal standing ovations.. TAK sme sa hanbili. Vsetci nas k tomu poplacavali po ramenach ze "great job" ac sme urobili velke houby. Priserne, dufam ze na dalsiu konferenciu si najdu nejakych inych maskotov.

Potom som bola rada ze je zvlastny bus do mesta pre delegatov, a ac sme boli len styria tak ho predsa len vypravili a dostali sme sa domov relativne skoro. Dali sme si veceru a dokonca dorazil chybajuci ventil na plyn! Takze vsetko bolo pripravene na varenie, uz len zacat :)

Vecer Tore, Anca a Monica vyrazili do Liquidu (holky teda museli dost ukecavat, pretoze bez nich by sa tam sami Tore a Rodrigo nedostali, ale zas taky odpor nekladli) a my s Jaimem a Katkou sme hrali Janif, coz je (vraj) brazilska kartova hra, ktora nas naprosto pohltila a ked sa ostatni vratili tak nas zastihli v najlepsom, a boli tak uneseni ze sme si s nimi museli zahrat znovu (okrem Ancy ktora s Rodrigom odpalila na Adarsh Heights) a do postele zaliezli az o pol tretej rano.

Function

Tak tento obrazok sme dostali Toreho rannou postou s poznamkou pre Jaimeho ze ak bude v Rajasthane hladny nech najprv poziada o jedlo... nacoz Jaime odpisal ze najprv predsa vymenia zeny za tavy a jedlo, a az sa vratia tak potom budu uvazovat ci tavy vymenit naspat za zeny, alebo ich zjest :) Tot nas neradostny osud na vylete do Rajasthanu...

Inak dnes rano sme si teda s Katkou vzali veci na prespanie v STC, a stale cakame ze budeme zavalene spustou dolezitych uloh, ale zatial sa akosi nic nedeje... tak som zvedava ze kedy jako. Vcera sa tvarili ze je tooolko prace, a zrazu nic...

Tak poobede sa praca predsa len objavila... dorazili darcekove predmety, ktore bolo treba naskladat do tasiek (tato zlozita uloha bola oznacena ako "challenge" a balenia sa zucastnil cely organizacny team v pocte asi 6 osob vratane dvoch poskokov a office boya...). Tasky sme teda poskladali a zasa sa nic nedialo...

Az pred siedmou sme s Katkou boli odvelene do convention centra, kde nasa zlozita uloha spocivala v postavani pred miestnostou kde mal Shailesh uvodnu prezentaciu, a rozdavani ruzi v celofane ucastnikom. Prebiehalo to asi tak, ze my sme tam stali jak tvrde Y, pri nas postaval Ashish, ktory bol za konferenciu zodpovedny a ked prisiel nejaky delegat, tak sa k nam otocil a povedal "Lubi, Katarina, welcome our guest" a my sme mu podali ruzicku a povedali Welcome! No zvieratka v zoo.

Shaileshova prezentacia bola velmi dobra, myslim ze je to jeden z mala ludi ktori vedia o co tu bezi a navyse sa neboja to nahlas povedat, aj ked to nie je velmi lichotive (akoze nie je, pretoze konecne sme pochopili, po Raviho oblbovani, ze Satyam robi vyrazne menej originalnych rieseni ako nam bolo prezentovane, a ze vacsina je len predaj produktov, testovanie, call centra...). To sa teda teraz vsetko ma menit, bude nova organizacna struktura, a kadeco, takze pre nas to bude skvele ze to mozme pozorovat. A navyse v oddeleni, kde sa to vsetko pecie...

Po hodinovej prezentacii ci diskusii nasledovala spolocenska cast vecera, ktorej sa pazrave cudzokrajne osadenstvo CSG nevedelo dockat. Nicmene organizatori spachali hrubu chybu tym, ze najprv otvorili bar, a az asi hodinu a pol potom zacali servirovat veceru... coz mozno bolo cielom, pretoze na programe vecera bolo aj karaoke, a zrejme chceli zo zaciatku opit maximum hosti aby niekoho donutili spievat. My sme si dali vino, a spievali!! Aj ja!! I will survive :) Dali sme si pekny kvartet, s Katkou, Monicou a Stephanie :) Toreho sme sa snazili presvedcit na Britney, ale statocne odolal... potom este spievalo par ludi, a Ashishovo podanie Everything I do je nezabudnutelne :)) Nicmene po nasom skvelom vykone sme mali pocit ze ho potrebujeme zapit, coz sme aj bez meskania ucinili, a vysledok bol ze k veceri sme sa dostavili uz v mierne rozveselenom stave a bolo len dobre ze vec sa o desiatej tak nejak rozisla.

S Katkou sme mali zabezpecene ubytovanie v STC, ale v inej budove nez sme byvali - tato bola ovela krajsia! Ruzove postelne pradlo, nove uteraky, ovocna misa, rano noviny... no vedela by som si zvyknut :) Este vecer sme zastihli manikov v zehliarni, tak sme si nechali vyzehlit veci na piatok a zaspali sladkym spankom nevinnych ;)

Organizovanie konferencie

Dnes rano nas o nekrestanskych 6.30 zobudil ten blby watchman, ktory nieco kecal hindsky a ukazoval na nasu polorozmontovanu petlicu na dverach.. po chvili sme pochopili, ze mu zjavne na nej nieco chyba, tak som mu ukazala zvysny diel a oznamila ze to tam nemienime vratit (comu pochybujem ze rozumel), ale uspokojil sa a odisiel. S Katkou sme este chvilu nechapavo pozerali, pretoze vec je v tomto stave uz od nedele a doteraz mu to akosi nevadilo, a okrem toho to stejne nie je vec pre ktoru je nutne slusnych ludi otravovat o pol siedmej rano. Stephanie sa s podobnym problemom potyka doma, pretoze maju nejaku sluzku (maid) ktora vytrvalo chodi o siestej rano a nie su schopni jej vysvetlit ze ma chodit neskor aby oni nemuseli vstavat z postele a pustat ju dnu.

Inak sme sli rano kupit listky do Rajasthanu, coz sa nam uspesne podarilo, ale uz sme si skoro zufali pretoze pred nami bol nejaky par ktory furt do procesu alokacie listkov kecal a furt ich zaujimalo ci budu spolu a potom zaplatili stoma stovkami ktore chlapik prepocitaval... uf. No ale nakoniec sme sa dostali na rad, kupili co sme chceli, a dokonca aj stihli bus! Ale len tesne, pretoze riksak nechcel odbocit do zakazu odbocenia (o ktorom samozrejme vsetci vieme, ale oni to obchadzaju tym ze sa proste na krizovatke otocia a postavia sa pred auta stojace v pruhu z ktoreho je povolene odbocit) tak sme vyskocili, presli krizovatku po vlastnych a uz sme aj videli ako sa k nam blizi nas zeleny bus, tak sme ho profesionalne zastavili, nastupili, a predbehli tak Monicu a Toreho ktori zaspali a nastupovali az na dalsej zastavke.

Inak dnes zaspalo viacero ludi, Stephanie sme nestretli a Davena tiez nie, potom vysvitlo ze Steph zaspala a uz do prace ani nedorazila, zatial co Daven nezaspal, ale racionalne uprednostnil nakup vlakovych listkov pred pracou... paskuda. Tak som zvedava ake maju nakoniec plany na prazdniny, Daven chce na sever ale inou trasou, a Stephanie a Marie sa rozhodovali ci sever alebo juh (ktory zahrnuje prelet na Lakshadweep islands helikopterou, obludy jedny...).

Nasa veledolezita praca dnes sa taktiez akosi nekonala. K porade sme boli zavolane az o jedenastej, tam nam oznamili ake vsetky dolezite ulohy na nas cakaju (skompletovat tasky s darcekmi podla velkosti triciek, rozdistribuovat menovky, byt napomocni atd) a dostali sme prislubene nejake prezentacie, ktore mame prestudovat a napisat patriadkovy vycuc. Na prezentacie sme cakali do pol jednej, a ked sme sa po obede pustili do prace, tak sme zistili ze su to hrozne kecy a polke z toho vobec nerozumieme, takze sme to nejak spatlili a lutujem toho kto z nasich poznamok bude musiet vychadzat :)

Takze teraz uz len posedavame, boli sme na kave, vymenili sme si historky s pokazenym zaludkom a neviem sa dockat odchodu domov... Anca preposielala nejaky mail ze sa ide do Touchu, no ale ja sa so svojim hrdlom nechystam, Monica a Jaime ziju na rozpocte 50 Rs/den takze to im nestaci ani na jedno pivo napoly v Touchi a Tore ma nejake zaludocne problemy takze tvrdil ze ak pojde, tak nebude pit, a to by som teda chcela niekedy vidiet:) Takze ucast z nasej family bude asi miziva, ak vobec... zajtra vecer je ta vec v STC (Ashish tomu vytrvalo hovori "function" takze vobec netusim co to je - vraj akysi workshop a hlavne asi spolocenska udalost), potom tu prespime a v piatok rano budeme vitat delegatov s chlebom a solou (mozno s ryzou a masala spice, ktovie...)

Vecer ked sme dorazili domov, tak nas tam ocakaval velavazeny Mr. Rahman a telka, ktoru Tore okamzite zdrapil a vzal hore. Dozvedeli sme sa tiez ze ma dorazit aj plynova bomba... ktora o dve hodiny aj dorazila, ale vyslo najavo, ze telka je bez kablu k antene a plynova bomba ma pokazeny regulacny ventil... takze zasa nic. Monica sa rozhodla, ze chce oslavovat svoje narodeniny v pusti, tak sa Tore snazil vymysliet ako to spravit aby sme tam boli v tie spravne dni, ale vyzera to hrozne krkolomne. Jaime navrhoval prestavit datum na hodinkach, coz by nepochybne bolo jednoduchsie, no ale ktovie. Sli sme potom spat skoro, lebo sme boli s Katkou pekne utahane...

Druhy den diety

Dnes rano som sa zobudila citiac sa vyrazne lepsie ako vcera, ale napriek tomu to nebolo stale nic moc. Na zachod som sla asi dvakrat, a pritom som zistila ze nam znovu vypadol prud - vacsinu noci prsalo, a rano tiez, a kto by v takej slote nieco opravoval.

Napriek nizkemu poctu navstev toalety bola vcerajsia noc krusna pretoze som pre zmenu skoro zamrzla - mala som sice plachtu a svoju novu hrubsiu prikryvku, ale to zjavne nestacilo, tak som musela zasa pekne vyliezt na stolicku a podat si spacak, ktory ale tiez nestacil, takze doslo este k tomu na mikinu. Takto vybavena som konecne zaspala, a zobudila sa az rano.

Rano nebolo o nic teplejsie, takze som prvykrat v Indii vytiahla riflovu bundu, obliekli sme sa s Katkou a vyrazili na Begumpet Railway station kupit listky na vylet do Hampi. Nastastie sme hned chytili riksu a na stanici sme boli dokonca 15 minut pred otvaracou dobou... ked potom okienko (NACAS!) otvorilo tak sme sa tam vtrepali pravom zien a prvych prichodzich a vnutili chlapikovi nasu ziadanku. Listky sme dostali bez problemov, a o 8.15 sme uz hliadkovali na vytipovanom mieste nedaleko Hyderabad Central aby sme chytili bus do prace. Samozrejme sa nam nepodarilo strafit obvykle nastupne miesto, ale vdaka dokonalej telefonickej koordinacii s Monikou vnutri busu sme bez problemov nastupili. Dnes to bol zeleny pohodlny autobus! Aspon nieco :)

V praci sme si pre zmenu dali ranajky, a ked na nich Tore dorazil so spravou ze napisala Beata ze "I miss speaking Slovak a with such great leader like you Katka I'll be happy to go to Rajastan" tak sme mysleli ze si robi srandu - ale nerobil. Tore jej na to teda napisal ze myslel ze ide s nim do Goa a ze nech sa teda rozhodne :) Odpoved zatial nedorazila, ale neviem neviem ako to dopadne. Nas byt je uz rozhodnuty ist do Rajasthanu, a Stephanie, Marie a spol to zvazuju, ale dohodli sme sa ze privelke skupiny nerobia dobrotu a ze by sme sa zrejme mali pohybovat vicemene nezavisle. Katka rozoslala cestovny plan a rozpocet (ten teda bude kruty... uz aby sme zacali setrit), ktory sa stretol s velkym uspechom, tak uz len dostat dovolenku a je ruka v rukave :)

Hla plan nasho vyletu:

THU 27/10 morning departure at 6.40 to Agra (train, 24 hours, 441Rs)

FRI 28/10 arrival to Agra at 5.43
TAJ MAHAL (750 Rs)
FATEHPUR SIKRI (260 Rs)
Agra-Jaipur (bus, 6 hours, 103 Rs)

SAT 29/10+ SUN 30/10 Jaipur
City Palace Complex (150 Rs)
Fort Amber (50 Rs)
Bazaars
Jaipur-Pushkar (bus, 4hours, 80 Rs)

MON 31/10 Pushkar
Pushkar-Jaisalmer (bus, 10.5hours, 250Rs)

TUE 1/11 Jaisalmer
Fort (50Rs)
Gadi Sagar Tank
Jain Temples (10Rs)

WED 2/11+THU 3/11 CAMEL SAFARI (2*350Rs), overnight in desert

FRI 4/11 Jaisalmer-Jodhpur (bus, 5.5hours, 95Rs)

Jodhpur: Meherangarh fort (100Rs)
Jodhpur-Udaipur (bus, 8hours, 113Rs)

SAT 5/11 +SUN 6/11 Udaipur
City palace (35 Rs)
Lake Pichola
Udaipur-Ahmedabad (bus, 6 hours, 100Rs)

MON 7/11 departure from Ahmedabad at 10.05 (train, 24 hours, 381Rs)

Ha, Katka zrovna napisala ze Taj Mahal je v piatok zavrety, spina... takze to vyzera na zmenu planu - mozno to vezmeme z druhej strany :)

Vecer sme prediskutovali nase plany, a napriek Ankinym namietkam ze TOLKO dni dovolenky ona si nemoze dovolit bolo rozhodnute kupit v stredu rano listky a potom ich pripadne vratime keby ze sa nahodou nieco prihodilo.

Okrem toho mi vecer zavolal Ashish, ktory je hlavou Alliance managementu, a poziadal ma ci by som nebola clenom organizacneho vyboru konferencie ktora sa bude konat vo stvrtok a piatok - mali by teda prist vsetci partneri Satyamu - SAP, Oracle, a ja neviem kto este , je ich hrozne vela, no a ja to mam teda organizovat. Spolu s Katkou... Monica povedala ze sa jej vecer pytal ci nema nahodou telefonne cislo na Jessicu, tak ze mu objasnila situaciu, ale aspon viem comu vdacim za tuto cest :)

Page three girl

Dnes je moja fotka v novinach!

Ale aka strasna. Ja som sa sama nespoznala, az ostatni mi povedali ze moja fotka je v novinach, a skutocne, ked som sa na nu lepsie zadivala, som to ja. Zjavne obrazok z minulej stredy z 10 Downing street. Jediny problem (co jediny, to je samy problem) je, ze tam napisali z nejakeho dovodu Jessica.. preco, to netusim. Teda okrem toho ze vlasy mam skoro blond a moja figura tam vyzera jednym slovom priserne... brrr. Po tom co Toreho prekrstili na Johna v LaSani (a drzia sa toho) som teda druha na rade, a uvidime kto bude nasledovat.

Dokonca mi zavolal dnes rano Vijay a povedal ze ma pre mna prekvapenie, a ked som vyliezla pred miestnost tak mi doniesol tie blbske noviny, ale som so ctou odmietla. Tiez ma vysetroval ci som dostala jeho smsky a dokonca mi vysvetlil vtip ktory som nepochopila. Ach jaj...

No zrovna som sa dozvedela ze situacia s vlakovymi listkami do Rajasthanu je neradostna, tak neviem co bude s nasim vyletom. Vecer zasadne rodinna rada a rozhodneme :)

Vecer sme s Katkou vyrazili cez Mayfair na Secunderabad Railway station kupit listky do Hampi (nakoniec nas ide desat, to teda bude..) ale len co sme vyplnili ziadanky a podali ich chlapikovi za okienkom, tak nam ich asi za 30 sekund vratil s tym ze uz je osem, a system ho automaticky odlogoval takze zajtra. S Katkou sme z toho boli na prasky, pretoze rano samozrejme otvaraju az o osmej, a stihat stade bus o 8.15 je utopia. Skusili sme teda zohnat inych dobrovolnikov, ale bez uspechu. Nakoniec sme sa rozhodli zajst rano na blizsiu stanicu, odkial by sme potom chytili autobus nie pri Golkonda hoteli, ale pri Hyderabad Central kam je to blizsie a bus tam dorazi neskor.

Vecer sme teda diskutovali cestovne plany, vzhladom k tomu ze Tore dostal cez den email od Beaty ze Goa znie skvele a ze uz sa tam s nim tesi tak sme mali dost materialu na vtipky. Jaime si taktiez zufal, pretoze jeho rozpocet akosi nefunguje a hovoril ze teda bude musiet zacat existovat na 100Rs na den, coz je teda ozaj nie vela. Ked som mu oznamila ze sucha ryza v kantine stoji len 3 rupie tak bol stastim bez seba a povedal ze tym padom uz teda nema problem. Nicmene vyslovila som obavu ze potom jedneho dna sa Jaime pod ruskou noci zahryzne Toremu do nohy, a ked ho potom Tore prirovnaval ku komarovi, ako ho placne a rano sa bude stazovat ze "Jaime bit me again" tak som mala dost.

Diskutovali sme tiez rozne moznosti ziskania penazi na nas vylet - Jaime navrhoval "mexican way" - odrezat Rodrigovi ucho, poslat ho domov a poziadat o par stotisic rupii, ale tento plan sme poodlozili. Namiesto toho rozoberali moznost podnikania v Indii, a to konkretne zalozenie supermarketu pripade smetiarskej sluzby. Jaime seriozne rozmyslal kolko moze stat smetiarske auto a prenajom priestorov, tak by som sa ani nedivila keby nakoniec k veci doslo :))

Vzhladom k tomu ze vyzera ze na programe bude aj Taj Mahal, ktory stoji nekrestanskych 750 Rs, tak sme s Katkou opat spominali nas genialny plan navstivit ho v burke. Dievcata sa pridali a Jaime tiez, nacoz Tore prehlasil ze teda on rad zaplati plne vstupne uz len preto aby mohol ist pozriet Taj Mahal "me and my five wives". Konstatoval tiez ze medzi jeho zenami budu zastupene rozne typy, vratane "male one"... s Katkou sme este na obed ziadali aby nas vzal sebou na Vianoce do Dubaja, a Tore vyzeral ze myslienka ako predstavi svoje dve nove zeny rodicom mu nie je celkom proti mysli, ale asi z toho nic nebude. Co sa Vianoc tyka, tak tie mame vlastne kazdy den, pretoze KAZDE rano nas budi Ticha noc z telefonu niektoreho suseda. Ale asi trikrat styrikrat za sebou, a potom obvykle nenasleduje ziadny rozhovor takze fakt nevieme co to ma znamenat. Katka vyslovila predpoklad ze netusia co je to za melodiu ale ze ona im to teda povie, zatial co Tore tvrdil ze k nam chcu len byt mili a respektovat nase krestanske tradicie (teda neviem koho konkretne pretoze presne polka nasho bytu je naprosto ateisticka, dve su snad pravoslavne a katolika mame teda celkom jedneho).

Nakoniec sme odsuhlasili vylet do Rajasthanu v trvani asi 12 dni, z coho by sme si museli vziat 5 dni dovolenky, a musime teda pockat do stvrtku kedy sa vrati nas sef ci to bude schodne. Zatial vsetko vyzera dobre, takze ak nam dovolenka bude udelena tak posupajdime kupit listky a mozme zacat trenovat chodzu s nohami od seba po camel safari...

Den velkeho splach!

V sobotu mal teda vyvrcholit Ganesh festival, a to tym, ze po slavnostnom sprievode po meste so sochou inkriminovaneho Ganesha ho veriaci ponoria do jazera. Doteraz akosi nechapem zmysel tohoto pocinu, ale uz je to tak. Vec je spojena samozrejme s kopou hluku, spevu, tancu, a masami ludi.

Rano po tom co sme sa pozviechali, Tore vypral (tentoraz v pracke), Katka vyprala, obliekli sme sa a rozhodli sa vyrazit do obchodu s indickymi odevmi. Ouha ouha, samozrejme ze bol zavrety vdaka festivalu, a ked sme chceli potom sa stretnut s chalanmi na obed, tak nam na nas velky sok oznamili ze su v sprievode (snad priam na aute!) a idu k jazeru. Anca s Monicou mali z toho sprievodu hrozu, pretoze im bolo povedane ze ludia sa pritom chovaju mierne sialene, a ze pre dievcata to nie je zrovna bezpecne.

Sli sme teda sa najest do LaSani, ako inak, kam za nami potom chlapci predsa len prisli, a nakoniec sme Massimo, Tore, Katka, Monica a ja este raz vyrazili sa pozriet co sa to tam teda deje. K IMAXu sme museli po moste peso, a to bola pekna prechadzka, sprievod bol taky riedky a mali sme dost miesta.. pri jazere, kde sa nachadzali zeriavy ktore ponarali Ganeshov, sa vsak zahustilo a coskoro sme sa nemohli ani hnut. Veci sa uz stavali neprijemnymi (teda to ze na nas stale niekto striekal vodu ani nespominam) tak sme boli radi ze sme dosli k hotelu kde Katka surne potrebovala na zachod a my si odpocinut... dali sme si colu a takto posilneni vyrazili potom uz bez problemov domov. Sprievod to bol teda fakt sialeny, okrem vody sa ohadzovali aj farbami, ktore zrejme nejdu vyprat, a okrem toho samozrejme boli prilis "touchy" - paradoxne sa na to stazovali viac Tore s Massimom nez my dievcata.

Vecer sme teda mali v plane vyrazit na party do Secret lake, a tento plan sme aj dodrzali - doma sa posilnili nakupenymi zasobami, a potom vyrazili na party. Pri vstupe nam sice bolo oznamene, ze par plati za vstupne 300 Rs, ale nakoniec vyslo najavo ze dievcata neplatia, takze sme presli, Tore a Jaime sa rozhodli preliezt plot niekde dalej (Tore uspesne, Jaime menej...) a uz sme aj boli dnu. Oficialne bol "dry day", ale neoficialne si Tore objednal dzus, zaplatil zanho 370 Rs a obdrzal k tomu pod rukou ako bonus dvojdecovku vodky... teda dve deci dzusu a dve deci vodky boli pekny smrtak, predtym sme si este dali jakysi kebab (ten bol ale dobry!!!) a udrzalo nas to pri zmysloch a v tanci az do pol tretej, kedy sa party oficialne skoncila.

No a dnes rano som vstala o deviatej (caste prechadzky na zachod mi znemoznili dlhsi spanok) a vyprala biele co mi zostavalo zo vcera, zavesila to, presla sa do obchodu po vodu a chlieb, a o dvanastej som konstatovala, ze moje pradlo uz stihlo na streche aj vyschnut ale okrem mna a Katky zatial nikto nie je pricetny.

Potom zrazu niekto zvonil, tak som sla sa pozriet a zistila ze nemozem otvorit dvere. Tu v Indii je totiz inteligentnym zvykom instalovat na dvere zvonku petlicu, a nas niekto teda vtipne zavrel. Znutra sa samozrejme neda vobec otvorit a uz sme si zufali. Nakoniec sme zavolali nasmu landlordovi, ktory zavolal susedom a poprosil ich aby nas vyslobodili - vzhladom k tomu ze nas byt ma VSADE mreze ktore sa nedaju otvorit sme tam ozaj boli ako vo vazeni. Petlicu sme okamzite odmontovali a straznika zachranilo len to ze nerozumie anglicky a teda jacat nanho ze ma davat pozor jake individua pusta do domu by nemalo aj tak zmysel.

No a teraz som vyrazila do inet cafe uploadnut nejake fotky, a za chvilku pojdeme s Katkou sa najest, a potom mame s dievcatami nase posedenie pri kave - vcera sme si dali zavazok ze budeme mat na party oci otvorene, aby sme mali dostatok materialu na klebety, ale obavam sa ze ja som skor poskytovala ten material nez mala oci otvorene. Vcera uz avizovali ze budem prva na rade (s nemiestnou pozornostou ktoru mi venuje nas kolega z CSG Daven) tak sa neviem dockat...

S dievcatami sme sa stretli v Hyderabad Central a vyrazili do Cafe Odyssey, kde sme zakotvili, objednali a preprali najnovsie udalosti. Monica mala niektore velmi zaujimave spravy o ludoch z Adarsh Heights, no Beverly Hills suvix. Alebo skor Melrose place, tam snad spal kazdy s kazdym... uf. Potom sme teda samozrejme prikrocili k vlastnym komentarom muzskej populacie, Monica nam prezradila ze ma zalusk na chalana z Dubaja, a Anca bola poverena nadviazanim kontaktu, pretoze s nim pracuje v Cyberspace. No som teda zvedava co z tohoto vzide.

Potom volal Massimo, ze vari cestoviny a ci prideme... ale vysvitlo, ze zacne az o osmej, bolo pol siestej a my sme uz skoro nevideli od hladu, a tak bolo rozhodnute ze ideme (pre zmenu) do LaSani. Tam sme sa zoznamili s majitelom, ktory tvrdil ze bol v Rumunsku, objednali si tentoraz nieco ine nez predtym (ten dobry kebab co sme mali v sobotu vecer v Secret Lake, mnam), pockali na Toreho a s veg noodles to spasli.

Monica bola v nakupovacej nalade, takze sme sa po veceri zobrali a vyrazili do Go Bananas... cestou sme sa ale akosi pozabudli vo vedlajsom obchode, kde si Katka nakoniec vybrala satenovu nocnu kosielku (Victoria Secret, zda sa) ako vianocny prezent pre svojho priatela :) Ja som musela pre zmenu na zachod, ktory som nasla az vo dvore za Lifestyle (obchodny dom pobliz) a vyzeral teda hrozne... no ale co sa dalo robit. Ked som prisla do Go Bananas, zistila som ze nevidim ziadne vhodne cierne nohavice ktore potrebujem, a ze nejak nemam chut si kupit nic ineho, tak som pockala vonku s Torem a ked holky nakupili vyrazili sme so zastavkou vo Wine shope za Massimom.

U Massima bola velka party, jeho domaceho vnucka mala jeden rok, takze tam zozvali asi tak milion ludi a servirovali veceru zo svedskych stolov - zaujimave je, ze muzi a zeny slavili oddelene - vraj preto, aby chlapi mohli pit a zeny im to nemohli zakazat pretoze jednoducho nie su pritomne :) Ale nezdrzali sme sa dlho, pretoze sme boli pekne unaveni...

Doma nam Jaime poreferoval o rande s Ruchi - boli na kave v Hyderabad Central, a na Monikinu radu jej rozpraval o svojej byvalej priatelke aby pochopila ze este stale na nu mysli a nechce nikoho ineho, ale neviem ci je to najlepsia strategia - mozno ho naopak zatuzi utesit :) Vraj bol aj u nej doma nakoniec, a jej sestra kladla divne otazky... uz si z neho robime srandu ako si vezme domov indicku zenu :)

Okrem toho sa nam skoro podarilo presvedcit Toreho a Moniku aby s nami sli do Rajasthanu! Vyzera to velmi velmi nadejne, tak ak nam to niekto nepokazi tym ze s nimi bude ochotny ist do Goa (pretoze nechcu ist sami, vraj ziadny honeymoon...) tak je vec ista. Katka sa len boji aby nam to potom neotlkali o hlavu az sa im nebude pacit, no ale snad sa im pacit bude. Vyzera to na family trip, tak tentoraz uz by to mohlo vyjst :)

Den velkeho meetingu

Dnes sme sa vynimocne naranajkovali doma, pretoze o 9.30 sharp rano sme mali byt nastupeni v konferencnej miestnosti a mat stretnutie s velkym sefom, dvoma mensimi sefmi, a troma osobami ktore netusim kto su - no a vsetci my z direction team.

Ked sme teda dorazili, Daven si akosi nebol vedomy toho ze nestihame a objednal si v kantine hrianky, ktore potom zhltol nastojaka rychlostou aka sa zas tak casto nevidi. Bol to ale prezieravy krok, pretoze meeting ktory bol naplanovany na 3.5 hodiny samozrejme zabral vyrazne viac casu.

Mali sme najprv prezentaciu co vlastne robi Satyam, ako sa vyvija odvetvie, kto su zakaznici a podobne, a potom sme diskutovali nad trojrocnym planom pre Europu. A bolo to fakt dobre!!! Pretoze prvykrat sa k nam dostali informacie, ktore su naozaj doverne, volne pred nami rozpravali o vybere klucovych zakaznikov, o kriteriach podla ktorych ich budu triedit a podobne - no myslim ze este bude kopec prace, ale fakt informacie ktore len tak lahko niekto nedostane.

Na konci nam este bolo zdoraznene, ze pracovna doba je od deviatej do tristvrte na sest, a ze ju mame dodrziavat :) Napriek tomu som sa dnes vypytala skor, pretoze je mi na chcipnutie, sedim to zabalena do salu a dufam ze dozijem domov. Vecer ideme s rodinou na veceru do mexickej restauracie, pretoze je den nezavislosti Mexika, ale neviem ci pojdem ked je mi tak biedne.

Nesla som, ked som prisla domov tak som mala 37.7 tak som si vzala pekne ibuprofen, zalahla a potila sa, a potila, a potila... ked sa zvysok rodiny vratil po desiatej, velmi si chvalili veceru, okamzite pristupili ku konzumacii tequily a kedze uz aj mne bolo lepsie, rozhodla som sa vypalit cerva a dala som si echt mexickej dobrej tequily. Jaime nas poucil, ze ziadna zo znaciek ktore sa predavaju v Europe nie je dobra, ze ozaj dobra tequila je len v Mexiku a ze teraz teda ochutname ozajstnu kvalitu. A ozaj nebola zla, dala sa aj pit (nie len do seba hodit a okamzite zahryznut do citronu...)

Perieme

Dnesny den sa opat niesol v znameni intenzivnej emailovej komunikacie, poucili sme sa o prisernom irskom slangu ktory vobec nicim nepripomina anglictinu, a Tore nas poinformoval o dopade narodenia syna Britney Spears na norsky akciovy trh. Carlos poslal fotky z Thajska, cim kompletne zruinoval moju pracovnu moralku, a este som zhliadla obrazok stvornoheho dietata (a Tore po tom co mi ho ukazal nehanebne mailoval ze uz ma dost tych business news z Norska ktore musi citat... pytala som sa ho v akom odvetvi teda presne pracuje ked naplnou jeho prace su podobne clanky, a na to mi teda oznamil ze nesmiem byt tak sustredena na jednu vec a musim ziskat sirsi rozhlad :))

Nicmene, po tradicnom plavani a dlhej predlhej ceste domov (pre zmenu nepohodlnym autobusom) sme s Katkou nakupili, vzala som si v LaSani noodles takeaway, a doma sme potom skonzumovali svoju skromnu veceru. Potom prislo na rad zapojenie pracky... az vtedy som plne pochopila, co znamena vyraz "automaticka pracka". Pretoze ta nasa je vsetko len nie automaticka...

Pracka (ktorej fungovanie som stale celkom nepochopila) v prvom rade nedokaze zohrievat vodu, takze horucu vodu je nutne dodat manualne. Nasledne nie je schopna samostatne odstedovat, takze po vyprani (na ktore musime rucne nastavit cas) je nutne pradlo prelozit do vedlajsieho bubna, tam ho odstredit, a potom ho vratit na plakanie do povodneho, ale tentoraz uz bez pracieho prasku, a nasledne zopakovat odstredovanie. No je to praca na plny uvazok, taketo pranie... boli sme tym viac nez fascinovani. Jedina funkcia, ktoru je nasa pracka schopna vykonat je, ze premiesa pradlo s vodou a potom odstredi, ale treba jej to stale explicitne povedat. Takze pranie nam zabralo celkom slusny cas, a potom sme museli do wine shopu zasobit sa na nas velky vikend...

No a vecer, zrovna ked som sa rozhodla sa osprchovat, tak som zacula bubny (veeelmi hlasne..) a ked som vyliezla tak v byte bolo prazdno, potom dobehla Katka, zdrapila ma a sli sme vonku pozriet. Siel tade alegoricky voz, na ktorom bola FONTANA, Ganesh, a pred nim tancovali Indicki musi pomalovani nejakou divou ruzovou farbou. Jaime a Tore boli zatiahnuti do tanca, na dievcata sa samozrejme neodvazili. Potom odkracali dalej, zrejme k jazeru aby donho inkriminovaneho Ganesha zvrhli. Tento vikend bude fakt divoky...

Preberali sme tiez nase cestovne plany, ked Anca prisla s alarmujucou informaciou, ze listky na vylet na zaciatku novembra je nutne rezervovat uz teraz, pretoze akosi dochadzaju, a tu sme narazili na problem, ze akosi nie vsetci si predstavujeme svoju dovolenku rovnako. Tore s Monicou a Ancou hlasovali za Goa. Katka do Goa nechce, pretoze tam pojde s priatelom a nevie si predstavit co tam bude 9 dni robit - navrhovala Tamil Nadu a pocestovat hore dole. Jaime sa vicemene priklana k viac pohyblivemu planu, no a ja teda cakam na vysledok. Plno ludi sa vraj chysta do Rajasthanu, takze to by tiez bola moznost, ale este to treba poriadne premysliet. Cez vikend na to teda musime sadnut a nejak sa dohodnut.

Este ma fascinuje Ancin entuziasmus co sa prace tyka, z toho co vyklada tak je tam vicemene najdolezitejsia osoba pretoze ma technical aj business background, a bude vediet vsetky doverne informacie a proste bez nej sa listok nepohne. No som zvedava ci bude taka nadsena aj potom... maju pracu v testovacom oddeleni, automaticke testovanie, vraj su na to nejake priserne drahe programy ktore ked zvladnu tak dostanu certifikat a budu fakt dobri a o pracu nebudu mat nudzu. No uvidime... maju teraz mesiac na to aby to zvladli a potom budu mat zasa nejaky test ci co.

Ked sme potom po polnoci sli spat, tak som pocula zasa bubny, takze procesia sa zjavne vracala naspat, s nemensim hlukom, ale zaspala som ako mimino.

Mame cervenu chladnicku!

Dnes by mala prist pracka! Dufam ze aj pride, pretoze moje spodne pradlo uz sa stava vzacnym statkom, a ak nedorazi ani zajtra, tak budem musiet prikrocit k rucnemu praniu, a to by som fakt nerada. Takze dnes vecer budeme s nadejou ocakavat co sa stane...

Vcera sa mi podarilo dokoncit svoju pracu este pred piatou, coz bolo dobre, pretoze potom sa rozvinula taka emailova debata v ramci nasej "rodiny" ze som proste nebola schopna nic robit a len sme sa smiali. Tore a Jaime sa totiz zacali dohadovat ako vyrazia vecer pozerat futbal na Adarsh Heights, nacoz sme teda my zeny usudili, ze ked mame prazdny byt a "rodicia" su prec z domu, mali by sme si obstarat nejaku vlastnu zabavu... Monica sla tiez do kina, takze navrhovala ze kedze sme doma tri zeny a mame tri volne izby, mozme si pozvat navstevu.. nacoz chalani samozrejme protestovali ze "no entertainment in my room without me", a Tore podotkol, ze vzhladom k tomu ze sme rodina, tak ze to vlastne vyzera na incest... ale vzdy moze mat entertainment s "mummy" - coz je ovsem Jaime :) Po tejto poznamke Tore usudil ze uz stacilo, oznamil ze o 8.30 bude doma, privedie deti a ocakava ze jeho vecera bude na stole a sli sme do posilky a plavat.

Vecer sa konecne znovu objavil nas krasny pohodlny zeleny bus, takze sme si podriemali a vystupili pri Hyderabad Central, ja aby som si vyzdvihla hotove fotky a Tore aby si kupil nieco na veceru. To sa nam vsetko stastne podarilo, a k tomu sme dostali takeho riksaka, co na dve minuty usta nezavrel. Najprv ho zaujimalo odkial sme, potom ako sa volame, potom ci sme married spolu, potom ci sme married aspon kazdy zvlast, potom ci by som si ho teda nevzala, ci nemam aspon nejaku kamaratku ktora by si ho vzala (potom vysvitlo ze je stejne zenaty..), ci si Tore planuje vziat indicku zenu, ze on ma cudzincov rad, ze sme ho urobili velmi stastnym tym ze nas stretol, aka som krasna (asi trikrat), a kym som bola po fotky tak mi potom Tore povedal ze od neho dokonca chcel aj jeho telefonne cislo. Rozlucili sme sa s nim pri pekarni, Tore si kupil chlieb na dnesny obed (rano si urobil sendvic a potom v riksi bil hlavou o stenu lebo si ho zabudol doma..) a sli sme domov.

Doma sme si dali veceru a potom sme pozerali moje fotky, ktore mali velky uspech - farby su na nich teda ozaj dive, ale tentoraz to nie je vylucna zasluha fotolabu. Vo fotolabe este ked som tam bola po fotky tak sa ma chlapik pytal ci mam professional camera... Po veceri ked som nabrala dost sil tak som sa vrhla do oznacovania fotiek a vkladania do albumu, coz mi zabralo hodnu chvilu, potom som si este vydrhla batoh pretoze biela uz nebola viac bielou, ba ani sedivou ale uplne hnedou, a kedze medzitym sa vyparili chalani aj Monica a prisiel Rodrigo ktory s Ancou zaliezol do izby, tak sme s Katkou jednomyselne rozhodli ze o pol dvanastej ideme spat.

V noci mi normalne bola zima! Musela som vyliezt na stolicku a vziat si zhora spacak, do toho navstevy toalety pretoze po tom vylete je mi nejak divne od zaludka, no nebola to velmi dobra noc... rano ako obvykle na bus, zasa prisiel ten biely kde nie je miesto na nohy takze som si ani neschrupla a neviem neviem ako prezijem dnesny den. Tazko, pretazko...

Zvysok dna mi teda bolo priserne, a o stvrtej uz som lutovala ze som nesla domov o 3.45 s Torem, pretoze tie dalsie dve a pol hodiny bolo utrpenie. Bolela ma hlava, zaludok, bola mi zima a z toho ako mi horeli lica som usudila ze mam asi aj teplotu - celo horuce ale ruky ladove, podivne. Tak som to nejak pretrpela a domov sla az busom o 6.45 (medzitym ziadny nejde)... prisiel samozrejme ten nepohodlny, ale aspon bez truby....

Nezastavila som sa ani v obchode a rovno sme slapali domov, dala som si hrianku a caj s medom, zobla ibuprofen (nad ktoreho farbou sa poniektori velmi pozastavovali...) a bolo mi lepsie. Katka zavolala nasho mileho Mr. Rahmana, ze kde teda trci s nabytkom, a oznamil nam ze uz je na ceste a za 15 minut je u nas. O tristvrte hodiny sme ho volali znovu ze kde teda trci, a dostali sme tu samu odpoved...ach jaj....

Pohovorili sme tiez s Jaimem a Ancou o ich praci, vraveli ze mali prezentacie na temu bankovnictvo. Len co sme prisli domov a spytali sa Jaimeho (Anca bola niekde v izbe) ako sa mal v praci, stazoval sa ze mali dnes "most stupid presentation" ze co je kreditka, a ze v banke mame ucet, a ze si tam mozme davat peniaze a take veci. Bol z toho znacne znechuteny, a ked o 5 minut prisla Anca a spytali sme sa jej ako sa mala v praci, oznamila nam ze dnes mali "very interesting presentation" - to uz sme sa museli smiat, a potom ked Jaime vyvalil oci zrejme v nemom uzase a pochybnostiach ci navstivili tu istu prezentaciu, tak to sme boli nacisto hotovi. Anca nicmene prezentaciu velmi chvalila, vraj to bolo zaujimave, povedala ze Jaime je stupid a hotovo. No zjavne nema zas take vysoke naroky... potom obligatne dorazil Rodrigo, ktory mal v nedelu nejaky uraz pri futbale a ma solidne rozbite koleno, ktore mu kazdy den kontrolujeme a Tore predpoveda skoru amputaciu. Odisli s Ancou na veceru, potom Katka, Tore a Monica odisli do jakehosi pubu ktory nasla Marie a my s Jaimem sme osameli v ocakavani pracky (ktora dorazila okolo 22.30, dve hodiny po tom co sme volali Mr. Rahmana)....

Dorazila ovsem len pracka, chladnicka a varic. A vsetky tieto tri veci nam boli na houby, pretoze varic postrada plynovu bombu, pracka postrada predlzovacku a koncovku na pripojenie vody a chladnicku sme tiez povodne chceli predlzit, ale nakoniec sme ju posunuli sice na menej vyhodne, ale zasuvke blizke miesto. Plynova bomba a telka by mali dorazit v piatok, ci k tomu skutocne dojde je otazne, pretoze v piatok je velky Ganesh den, maju hadzat Ganeshove sochy do jazera takze pochybujem ze sa uskutocni nejaka dodavka. No ale uvidime, nic nie je nemozne....

Ked sme teda stastne odbalili nasu CERVENU chladnicku a pracku so susickou a varic, pekne sme ich umyli, pocitali si, a ked sa vratili z baru nocni vtaci tak sme sli okolo jednej spat...

Objavili sme email...

Dnes asi len kratko... pretoze sa nic nedeje :)

Vcera som si dala cestou z prace vyvolat fotky, tak sa na nich uz dnes tesim... potom sme si dali veceru z La Sani, ale zjavne som to cele nemala zjest lebo sa mi zaludok pocas vyletu akosi scvrkol, a este dnes ma mierne pobolieva brucho. No a potom sme len posedavali, pozerali fotky z vyletu a kecali na temu tupe spamove pribehy (ja som vcera jeden obdrzala od Vijaya, a Tore predtym od jakehosi svojho znameho este z Induction) tak sme sa teda poucili ze Indovia su nenapravitelni. Jaime sice tvrdil ze sa take story deju aj v beznom zivote a dokumentoval to na akomsi priklade co mu rozpraval nejaky Ind... no ale celkom nepresvedcil.

Potom obligatne dorazil Rodrigo a ja som az do pol jednej prekecala s Monicou na temu my a muzi, bolo to teda poucne... tiez mi chvalila fotky z IC, vraj ze tam vyzeram uzasne... :))

Dnes rano sa teda vstavalo tazko, prisiel zasa nespiaci autobus (nejak sa zhorsila kvalita ranneho transportu do prace, uz nemame bus so sklapovacimi sedadlami tak nemozme spat a niektori z nas su z toho nevrli) tak sme potom Toreho nahovarali, ze ked je taky dolezity tak by si mal vybavit lepsi autobus, pripadne rovno helikopteru.

No a po ranajkach ked sme sa nenapadne vtrusili do officu, tak sme dostali ulohu! Dostali sme zoznam farmaceutickych firiem, a mali sme im najst sidlo a revenue... takze dnesny den travime na googli hladanim financnych udajov o firmach o ktorych sme v zivote nepoculi. Nicmene Tore stale caka na rozhodnutie managementu takze nerobi nic, a zacal retaz hromadnych mailov na temu kto sa v praci viac nudi - Marie a Stephanie uz maju v tomto druhu korespondencie dlhu prax, a teraz sme sa pridali aj my... a zrovna dnes som dostala krasny spamovy mail od Satyamu (den bez minimalne troch je strateny) na temu ako bojovat proti spamu... asi si budem musiet zalozit novy folder na nase inteligentne konverzacie :) Monica nam poslala krasny obrazok, ktory mi neda aby som neuverejnila...

Proste uzasne. A ako k tomu spravne napisala, tot nasa kazdodenna realita v Indii...

Vcera nam tiez bolo oznamene, ze sa budeme stahovat - nasa miestnost bola poctena tym, ze v nej bude sidlit RealTime Leadership Center.. no oznamili to s takou hrdostou, akoze vsetci mame mat radost z tohoto uspechu nasho pracoviska a to ze nas rozstrkaju po celom STC pripadne do Cyberspace (coz je kde pracuju Anca a Jaime, v Hi-Tec city, a je to snad rovnako daleko z mesta ako STC, ale nechodi tam bus) je vlastne pre nas cest. No tak sa uz neviem dockat kde skoncime.

Slava nasmu vyletu...

Dnes rano sme sa teda zobudili o nekrestanskej pol siedmej, ked sa predavaci "ChaiCoffeeTea" rozhodli ze je cas na caj, a zacali v obrovskom pocte korzovat po ulicke s tymto bojovym pokrikom. Potom nasledovali decka, ktore sa zobudili a boli az velmi cule, nejaka zobracka s klapadlom, ktosi spieval, niekto iny kaslal a chrchlal, no proste spanku bol koniec. Asi preto chodia spat uz o deviatej (to je cas kedy vsetky kupe zhasnu - okrem zakernych cudzincov samozrejme, ktori rusia nocny klud o takej nekrestanskej hodine) a potom rano o pol siedmej boli vsetky kupe rozsvietene - okrem nasho samozrejme.

Vyckali sme teda trpezlivo prichodu vlaku na Begumpet Train Station, ktora je blizsie k Banjara Hills, a stastne vyskocili zo zastavujuceho vlaku. Potom sme ovsem celili nelahkej ulohe zohnat riksu domov... vlastne niekolko riksi. Od stanice samozrejme ziadali 80 Rs za cestu ktora stoji tak tretinu, tak sme sa vybrali peso na hlavnu ulicu, ale tam nas tiez nechceli vziat, az nakoniec sme zohnali jedneho, ktory bol ochotny nas na meter vziat domov. Lenze, nielen ze sa neotocil tam kde mohol, a previezol nas za dobrych 10 Rs naokolo, ale potom este zastavil niekde v bocnej ulicke, vzal flasu a povedal ze potrebuje benzin - po tom co sme minuli benzinku asi pred 5 minutami. To sme sa nasrali, hlavne Massimo, vyleteli z rikse a povedali ze neplatime a ideme si najst druhu. Na to chlapik zacal nadavat a ziapat, my sme nanho ziapali naspat, no krasna scena. Riksi pri nas zastavilo nepocitane, ale ten nas vsetkym vysvetloval aki sme hnusaci ze mu nechceme zaplatit, a niektore ozaj odisli. Nicmene potom sme do jednej nastupili, on nas nechcel pustit, tak sme zasa vystupili, poposli, zasa nastupili a uz konecne stastne odisli domov. Tento sa len smial a dusoval sa ze "no cheating, no cheating".

Doma sme si dali len rychlu sprchu a volali taxik do STC, pretoze sme potrebovali stihnut meeting so sefmi. Lenze, ked o desiatej prisiel taxik, tak to bolo nejake mlade ucho. Trikrat sme sa ho spytali ci pozna cestu do dediny kde je STC, a trikrat prikyvol ze hej. Po tristvrte hodine bolo na metri 314 Rs, a boli sme niekde kde sme to v zivote nevideli a zdaleka nie v STC. Tak sme sa ho znovu spytali, ci vie kde to je a ze neplatime tolko penazi. Nato vypol meter, a povedal ze 15 minut, a sme tam. Za 15 minut sme boli niekde medzi polami, a vobec netusili kam ideme... nakoniec po instrukciach od okoloiducich sme sa do STC dostali o 11.20, a normalne by cesta mala trvat tak 45 minut. Chlapik este drzo ziadal najprv 314 Rs, to sme povedali ze sranduje, potom aspon 270, coz by mala byt normalna sadzba, ale dali sme mu 200 a povedali ze moze byt rad ze ma nieco. Stale chudak opakoval ze I'm sorry, ale my sme boli nastvane ani nie preto ze nevedel kde to je, ale preto ze sa nas nespytal, ac my vieme kade sa tam ide (ale mysleli sme ze pozna inu cestu), ani preco nepouzil tu vysielacku ktora mu tam svieti na doske aby sa spytal dispecingu. Myslim ze Nora bola znacne zdesena a ze by mu aj bola zaplatila, ale my s Katkou sme boli nekompromisne.

Potom sme tu pooxidovali - Monica povedala ze chce zorganizovat cheerleaders pre chalanov, ktori budu mat futbalovy zapas s Indickymi zamestnancami Satyamu, a ze vraj JA mam byt cheerleader! Ha! No to som v zivote necakala ze ma postretne, ale zda sa ze uz je to tak.

Nas velky meeting o 12.30 bol z dovodu nedostatku miestnosti odlozeny najprv na poobede, a potom dokonca na piatok, a prisiel nam vyhrazny mail ze miestnost je rezervovana 9.00 - 17.00, tak to bude nieco strasneho. Brrr.

Dnes sa mi po tom vylete tak nechce pracovat, a mam prilis dobru naladu, takze nerobim skoro nic a ani asi nebudem :) Vecer sa musim stavit dat vyvolat fotky, mam 4 filmy tak to bude pekna palka. Ale chcela som aby aspon nejake fotky vysli... no uvidime. A asi padnem mrtva do postele (oprava - na matrac) a budem spat az do rana bieleho.

PS. Dnes mi dosiel okrem smsky aj MAIL od Vijaya! S povzbudzujucim pribehom... preco???

Ellora + Daulatabad

V nedelu sme sa po budicku o siedmej a sprche obligatnym bucket water naranajkovali a pripravili na luty boj s poskytovatelom auta, pretoze sme tusili ze cena za Ellora caves, ktore su ovela blizsie, bude asi znacne premrstena - a aj bola. Chcel najprv 125 Rs na osobu, potom to znizil na 100, ale my sme teda nakoniec vyjednali 600 Rs spolu. Chcel na v cene vnutit aj city tour a ja neviem co vsetko, ale my sme odmietli platit za nieco co nebudeme moct ani chciet vyuzit, a nakoniec sme ho zrovnali.

Predtym sme sa ale este kolektivne zdesili z Massima, ktory stravil v kupelni viac casu ako vsetky styri zeny nasej vypravy, potom tam pustil Ricarda aby sa osprchoval a este sa tam navratil. Pytali sme sa ho ci si holil nohy, ale jeho trojstvrtove nohavice odhalili, ze nech uz tam robil cokolvek, holenie noh to nebolo. Katka este navrhovala lestenie piercingu (ktory ma v pupku, prvy chalan ktoreho s takou vecou vidim!) ale opodstatnenost tejto teorie sme nemali moznost overit.

Do Ellory sme teda dorazili po desiatej, a zacali s prehliadkou dzinistickych jaskyn. Na rozdiel od Ajanty, kde boli len buddhisticke, tu sa nachadzali okrem nich tiez hinduisticke a dzinisticke, a mali by byt mladsie ako v Ajante. Autom sme sa zviezli k dzinistickym jaskyniam ktore su trosku dalej, a sice neboli namalovane, ale boli tak nejak mohutnejsie, s viac sochami a konecne sme zhliadli aj nieco ine nez je teaching Buddha. Na nase velke prekvapenie sme zatial neplatili vstupne, ktore malo byt rovnako ako v Ajante 250 Rs, ale coskoro vyslo najavo, ze vstupne sa plati len na Kailash temple, coz je najvacsi a najkrajsi zo vsetkych, zatial co ostatne su z neznameho dovodu zdarma. Okrem toho nam miestni predajcovia (tentoraz s nahrdelnikmi z polodrahokamov a roznymi naramkami a pre zmenu pohladnicami) poradili, ze si mame vyliezt na kopec okolo tohto temple, a stade ze uvidime rovnako dobre ak nie lepsie, a dnu je len to iste. No samozrejme Slovak co by neurobil aby nemusel platit... tak sme urobili ako nam bolo povedane, a bolo to fakt krasne.

Potom sme dobrodruzne zliezli k dalsej jaskyni, a pozreli sme ich celkom dost, pretoze v Ellore ich je este viac ako v Ajante. Su ocislovane, a kedze Kailash je cislo 16, tak sme presli k c. 1 a potom sme sa vratili aby sme nasli zvysne do 26, ktory sme uz potom videli zo zaciatku. Cestou sme nasli taky kopec s potokom, na ktory sme Massimo, Katka a ja akcne vyliezli (a za tu pol hodinu absorbovali tolko slnka, ze sa nam to postaralo o kvalitny cerveny odtien), ale stalo to za to.

Este sme cestou naspat mali incident s opicami.. ktorych tam bolo neuveritelne mnozstvo. Sedeli na travniku a kdeco robili, a my sme samozrejme nimi boli naprosto fascinovani - az kym jedna neprisla ku Katke a chcela na nu nejak skocit, nacoz Katka zareagovala tak ze po nej hodila keks ktory zrovna jedla. Opici to nastastie stacilo, a potom uz sme sa len bavili tym ako nie je ochotna sa s nikym podelit.

Po tom co sme videli aj ostatne jaskyne sme teda vyrazili k pevnosti (Daulatabad fort), coz mala byt navsteva na priblizne dve hodiny, a ked sme zaparkovali pod nou, tak nam povzbudzujuco oznamili, ze hore vedie 750 schodov. Snad aj viedlo, to neviem, ale ked sme tam vysli tak sme boli mokri ako mysi. Ale mali sme vitazny pocit, nieco na tych endorfinoch predsa len bude. Este cestou sme museli prejst takou chodbou, kde bola ale totalna tma, a schody hore. Vraj ju pouzivali na obranu pevnosti, pretoze nepriatel musel prejst a obrancovia nanho medzitym zvrhavali horuci olej a podobne chutovky. Nam tam miestny manik bez vyzvania svietil zapalkou, a potom samozrejme ziadal peniaze. Jaime uz tahal z vrecka dve rupie, ked si chlapik popytal o 250! Z toho sme boli tak vytoceni, ze nedostal nic. Tiez ma fascinoval lezerny pristup Mexicanov k zivotu - ked sme niekoho akosi nevideli, a spytali sa kde je, tak odpoved bola obvykle "We lost him". A that's it :) Jaime bol spaleny od slnka, a po pevnosti si to vykracoval k nasmu pobaveniu s dazdnikom - kto to kedy videl, Mexican a neopaleny...

O siestej sme uz podla planu sedeli vo Food Lovers, ale trvalo im tristvrte hodiny kym nam doniesli jedlo, takze vysledok bol, ze nedostali dysko a my sme jedlo museli zhltnut asi za 10 minut, pretoze vlak siel o 19.20. Nicmene stihli sme ho v pohode, po zlozitych vyjednavaniach sme skoncili vsetci v jednom kupe a s Katkou sme vysvetlovali Mexicanom zakernosti slovenskeho jazyka. Dostali sme sa len k sklonovaniu podstatnych mien, ale len to stacilo aby usudili ze tento jazyk asi nezvladnu. Jaime si na fotak nahral nase "me gusta la cervesa y los hombres mexicanos, pero solo como Jaime" a tesil sa ako to posle domov aby videli aky je tu popularny :) Potom sa este bavili s Ancou o ortodoxnom krestanstve, a Jaime s Ricardom konstatovali ze ortodoxni "joined the dark side" :)

Predtym nez sme sa stastne ulozili, sme sa este pohadali, pretoze Massimo odmietol spat dole, kedze niekto ohlasil mys. Tusim Ricardo, alebo Anca rozsirili tuto poplasnu spravu, ze videli v kupe mys, a Massimo bol z toho celkom hotovy. Nakoniec sa s Norou vymenili aby mohol spat hore bezpecny pred smrtiacim hlodavcom. To vyprovokovalo dalsiu lingusticku debatu na temu ako sa povie v akom jazyku mys, potom ako sa povie kadeco ine (vyslo najavo ze "kaka" a "pipi" su dost internacionalne slova, zaujimave...) a konstatovali sme ze anglictina je smutne chudobny jazyk :)

Ajanta

Rano sme sa na budik o 5.45 tazko, ale predsa zobudili a po siestej sme vystupovali na stanici v Aurangabade. Len co sa nasa noha dotkla nastupista, uzaj sa na nas vrhli vselijaki drobni podnikatelia - jeden nech si vezmeme jeho dzip, druhy nech ideme do jeho hotelu, treti ze ma krasnu city tour... priserne. My sme mali z Lonely Planet vytipovany hotel ktory mal byt len v dochadzkovej vzdialenosti zo stanice, takze sme sa peso odvazne vybrali ho hladat. Nasi "sprievodcovia" nam ochotne ukazali smer, ale cestou do nas stale hustili to svoje "cheap price, cheap price, nice hotel, hot water 24 hours..". Po tom co sme videli asi tri hotely vratane toho ich sme si vybrali hotel doporuceny Lonely Planet - Tourist's home. Cenu sme nevalne dohodli na 225 Rs, zlozili sa, dali si "sprchu" ktora pozostavala z oblievania sa z vedra teplej vody, umyli si chrup a takto posilneni sa citili schopni zvladnut cely den jaskyn. Na prvy den sme si naplanovali Ajanta caves, pretoze su dalej a cesta trva tak 2.5 - 3 hodiny, takze na druhy den ked potrebujeme stihat vlak by sme boli v casovom strese.

Pri ranajkach v hoteli, ktore boli celkom dobre, sa nam prihovoril dalsi podnikatel, s ktorym sme sa nakoniec dohodli ze nam prenajme svoj jeep za 200 Rs na osobu, a mozme ho vyuzivat cely den jak chceme. Vybrali sme sa teda do jaskyn, a po neplanovanej zastavke, kedy vodic rozhodol ze chce ranajkovat, zastavil a naranajkoval sa bez toho aby nam povedal jedine slovo, sme okolo obeda dorazili do jaskyn.

Kedze vlada Maharasthry alebo niekto iny rozhodol, ze treba zabranit znecitovaniu okolia, tak vsetky auta a autobusy koncia na tzv. T-junction, a stade chodia len ekologicke kyvadlove busy k jaskyniam. Lenze, nez sa clovek dostane k ich zastavke, tak musi prejst "ulickou smrti", kde ciha tak 50 predajcov vsetkeho mozneho. Vrhli sa na nas ako osy na med, vnucovali nam take krystaly, pohladnice, videa a ja neviem jake vsetky mozne zbytocnosti, a furt "My name is Philip, this is my shop, come after you seen the caves".. tak sme ich vsetkych odbili after, after a presli stastne k busu.

Autobus nas skutocne vyhodil o 4 km dalej pri vstupe do jaskyn, kedy nase Residential Permit nic nezmohlo, a museli sme na drevo vysadzat 250 Rs kazdy. Po tom sme vyliezli peknych par schodov (ale cakali tam nosici so stolickou pre nevladne osoby), presli sa kusok okolo utesu a boli sme tam. Ukazali sme nas listok (ktory mimochodom bol utrzok papieru asi tak 3x1 cm, no vobec nevyzeral ze je hodny 250 Rs) a boli vpusteni do arealu s jaskynami (www) (foto jaskyni).

Jaskyne su organizovane do takej podkovy na utese okolo rieky, ktora je dole a tvori vnutorny okraj podkovy. Je ich asi 30, ale najviac casu sme samozrejme stravili v prvej, a potom uz nam to slo rychlejsie. Vzdy sme si museli dat dole topanky, takze nakoniec uz sa nam to nechcelo riesit a chodili sme horedole bosi, topanky kdeako pripevnene na batohoch. Jaskyne su zvlastne svojimi jednak malbami, a jednak sochami Buddhu, ktory ma tri zakladne pozicie - teaching, meditating a protecting - ktore sme v priebehu dna doviedli k dokonalosti. Okrem centralneho Buddhu boli obvykle po stenach zdobene sochami a malbami kadecoho. Pozerali sme teda jaskyne, potom nas zastihol pre zmenu lejak, tak sme v jednej zotrvali a preckali najhorsi dazd, a potom sme sa vybrali na kopec umiestneny v strede podkovy, kde je vyhliadka. Vystup na kopec bol strmy po schodoch, ale zvladnutelny - za 15 minut sme boli hore. Ricarda sa tam ujali dve male indicke zobracky, ktore najprv chceli aby ich niesol, a potom samozrejme peniaze... nakoniec im snad aj nieco dal, ale tie dievcata boli neuveritelne vytrvale, chceli najprv cokoladu, potom keks, potom nas upozornovali ze mame otvoreny batoh, ze tam je pekny vyhlad, ze sa chcu fotit, ze mi vyhodia smetie... no stale nieco.

Este predtym sme ovsem Ancu museli presvedcit ze ten kopcek zvladne, pretoze silou mocou chcela zostat dole ze ona to proste nevyjde, ze ma skusenosti... a nakoniec to vysla medzi prvymi. Nicmene cely den sa tvarila ako nestastie, tak som si uvedomila ze aj ja sa tak obcas tvarim a dala som si slavnostne predsavzatie ze uz nikdy viac to neurobim, pretoze je to priserne. Okrem toho mi neuveritelne liezla na nervy svojim "but whyyy?" ktore dokazala povedat tym najhroznejsim tonom, k tomu trosku hystericka... no ak ja som tiez taka, tak panboh pomahaj chudakom ktori to so mnou musia vydrzat :)

Okolo stvrtej sme mali dost, boli sme taki hladni ze by sme olizali aj tie farby zo stien a tak sme sa rozhodli, ze zjeme nieco maleho v stankoch pri parkovisku, a potom si dame poriadnu veceru v meste, pretoze cesta mala trvat skoro tri hodiny. Cestou dole z vyhliadky sa na mna ale nalepil predavac, ktory sa rozhodol ze mi preda taky ten kamienok, v ktorom je kristal - tak 3 cm dlhy a dnu bol fialovy kristal - mzono ametyst, bohvie. Kazdopadne za tu srandicku ktoru som vobec nechcela pytal 50 Rs! To som mu povedala ze ani omylom, a ked sa ma spytal ze "what is your price?" tak som mu zo srandy povedala ze 5 Rs. On ze nie a nie a nie, a ze "help small business" a ze musi zivit rodinu, a ze on to osobne niekde nasiel, ze v obchode to stoji 4-500 Rs ale ze on mi to da za puhych 50 - 40 - 30 - 20 - az nakoniec sa zasekol na 10. A ja stale ze 5. Potom teda ze mi da dva za 10, ale to ja zas ze nie, pretoze ked nechcem ani jeden, tak preco by som chcela hned dva? A neustale som mu opakovala ze to nepotrebujem, a nechcem, a tak... no nakoniec som to teda kupila za kompromisnych 6 Rs. Ostatni obcas nas vyjednavaci proces sledovali a povedali mi ze su fascinovani :) Proces teda vyzeral tak, ze ja som sla stale dopredu k vychodu a chlapik utekal povedla mna a hustil do mna tie svoje nezmysly. Nicmene nie vsetci boli tak stastni, a Jaime kupil pohladnice za nehoraznych 100 Rs, Nora za 50 Rs a ked potom zistili ze ich mohli mat aj za 20 tak bili hlavou o stenu. Anca potom este kupila taku mierne gycovitu krabicku na sperky (predavali tam plno takych kamennych predmetov, krabicky, vyrezavany slon...) za 200 Rs a potom tiez akosi zistila ze to mohla mat aj za polovicu.

Cestou domov sa nas vodic snazil este zlakat do jakejsi weaving factory, ale to sme ho zrusili a namiesto toho sa sli pozriet na "poor man's Taj Mahal" ako ho oznacuju v Lonely Planet, vlastnym menom Bibi Ka Maqbaara ale nechcelo sa nam platit 100Rs, bolo uz neskoro a tusili sme ze zvonku bude krajsi ako znutra - a pohlad zvonku bol zadarmo :) Potom sme sa presunuli do restauracie doporucenej taktiez Lonely Planet, Food Lovers, kde sme sa navecerali (dobre to teda podla mna velmi nebolo, naan nedopeceny a porcia nevelka) ale ostatnym to chutilo, a o desiatej uz sme s Katkou boli s vycistenymi zubami a umytymi nohami v posteli.

Cesta tam...

Prsat neprestalo. A navyse, ked sme opustali STC busom o 15.45, a zrovna donho nasadali, tak zavolal Daven (nova posila teamu Direction, z Irska, nova davka trainees) a oznamil mi ze o stvrtej mame meeting s oboma sefmi. Toz sme samozrejme spanikarili, pretoze to by znamenalo ze celkom urcite nestihneme vlak o 17.45, a navyse by sme si museli na cestu brat taxik. Vzhladom k tomu, ze Stephanie uz bola davno doma sme usudili, ze sa nevraciame a poprosili ho aby veci objasnil nasim sefom a dohodol nahradny termin. To sa podarilo, a termin bol stanoveny na pondelok 12.30. Boli sme pekne vystrasene, pretoze po tom co sa nikdy nikto nezaujimal o to ci sme v praci alebo nie, tak sme nejak tak nic nepovedali a potichucky zduchli, coz teda zjavne nebol najlepsi tah. Ale kto uz robi meetingy v piatko vecer, navyse neohlasene? Bezprecedentna udalost.

Nez sme dosli do mesta, tak lialo ale priserne. Na Mayfair sme si dali dzus, vycikali sa v Pizza Hute a cakali na Noru, ktora tam mala prist za nami pretoze netusila kde je Secunderabad Train Station, odkial ide nas vlak. Ked Nora prisla tak sme vyrazili na stanicu, najprv na rezervacny urad aby sme vratili Toreho a Monikin listok. To uz lialo uple hrozne, ulice boli tak 5 cm pod vodou (bez prehanania, tu ked prsi tak prsi), voda striekala vsade, a ked sme vysli z rikse, tak Katka bola komplet mokra sprava, Nora zlava len ja co som sedela v strede tak som bola jakztakz sucha.

Listky sme vratili bez vacsich problemov, z piatkovych nam vratili polovicu a z nedelnych dokonca vsetko okrem manipulacneho poplatku 20 Rs, takze to bol uspech. Potom sme ovsem celili nemensiemu problemu, ako sa z rezervacneho uradu dostat na nastupiste (nie, nie je to v jednej budove, je to tak 10 minut sviznej chodze, ktora ovsem za daneho pocasia bola naprosto vylucena). Katka s dazdnikom obetavo vyrazila po riksu, s ktorou potom prisla pod striesku, nalozila nas a sli sme.

Ked sme vystupili pri hlavnej budove, zacali sme uvazovat nad tym, kde su vlastne ostatni. Mali sme sa stretnut pod napisom SECUNDERABAD, ale kedze prsalo tak to bolo vylucene. Okrem toho vlak odchadzal za 15 minut, a ked sme sa dovolali Massimovi tak nam oznamil ze je na Mayfair! Tak sme vazne pochybovali ze to stihne, pretoze 15 minut potrebuje len z Mayfair na stanicu. Potom sme sa zacali zaujimat o Ancu, Jaimeho a Ricarda. Jedina z nich mala funkcny telefon Anca, ale vdaka brutalnemu dazdu a nekvalite siete Katka pocula velke houby (jej krik "Anca, where are you... S10, S10" je myslim nezabudnutelny pre polku stanice, pretoze fakt jacala na plne pluca a okrem Ancy ju musel pocut kazdy v okruhu 5 km) Nakoniec sme teda nastupili do nasho vagonu S10, a po chvilke dorazili schvateni a mokri Anca, Jaime a Ricardo, a ked sa vlak uz uz pohynal tak naskocil aj Massimo.

Boli sme teda v plnom zlozeni, ale vyhladovani na smrt pretoze sme nestihli nic zjest, tak sme zosrotovali Ancine zasoby keksov a rozvalili sa v kupe. Kupe v indickykch vlakoch su vlastne velmi zaujimave. Lavice maju farbu taku slivkovu modru, a su potiahnute jakousi kozenkou. Jednotlive kupe vyzeraju tak, ze je sest miest podobne ako v nasich lezadlovych vlakoch (sirsie postele, ale system aj so sklapanim je taky isty), potom je ulicka a za ulickou su este dve miesta oproti sebe. Jednotlive kupe su od seba oddelene len prieckou z ktorej visia postele, ale ziadne dvere ani zavesy tam nie su. Ulickou v jednom kuse chodia rozne osoby, ponukajuce tu vodu, tu "ChaiCoffeeTea", tu nieco na zub, a obcas sa objavi aj sprievodca. Kazdy vagon ma dva zachody vpredu a dva vzadu, jeden Indian style a jeden Western style, ktore su porovnatelne so spinavymi zachodmi v nasich vlakoch.

Tak sme sa teda usalasili vo vlaku, Anca dala k dobru historku ako Rodrigo prvy a posledny krat siel sleeper class (vraj z Bangalore, na prvej zastavke vlaku vystupil a siel si kupit letenku do Hyderabadu, a to je len 10 hodin) a povedala ze si stanovila ciel ho zmenit. Vraj jej hovoril ze by s nami siel na vylet, a ze ci ten vlak ma 1st AC class. Vlak nemal, takze Rodrigo zostal doma, a povedal ze nabuduce pojde aj sleeperom, ale musi sa na to psychicky pripravit :) Tak sme chvilu kecali, ale vzhladom k tomu ze sme boli dost unaveni, tak okolo osmej prvi z nas uz zacali pospavat, a postupne sme odpadavali. Spala som tak striedavo, ale celkom ok. Na rano sme si dali budik, pretoze sprievodca sa nestara ci vystupime na spravnej stanici, a sladko sme zaspali.

Ideme na vylet!

Dnes je ten velky den kedy vyrazame na nas prvy vylet! V praci sme len do pol stvrtej, a potom nenapadne ale isto zdvihneme kotvy a vyrazime cez Secunderabad Railway station do Aurangabadu, kam by sme mali dorazit zajtra o 6.00 rano.

Vcera po tom co sme opustili nase mile pracovisko aby sme si zacvicili a stastne stihli autobus o 6.50 sme v meste vybavili ucet u Hutchu, od buduceho mesiaca by sa nam mala suma strhavat automaticky - hura. Ale maju tu na rozdiel od domova nejake tri billing cycles, a kazdy zakaznik je do niektoreho zaradeny. My mame cyklus od 3. do 3., a kedze sme si ucty zalozili asi 13.8., tak za prvy mesiac nam bola uctovana len pomerna ciastka. Zaplatila som teda svojich 200 Rs a mam pokoj :)

Potom sme zlupli kuraci sendvic v Java Green, to je kaviaren hned pri Web Reliance, nasom oblubenom internet cafe - casnik sa zas tak siroko usmieval ze som uz myslela ze nam to da zadarmo, ale to zas nie :) Nasledne nase kroky viedli do Go Bananas, pretoze moje cestovne nohavice su totalne rozpadnute, a okrem toho som sa teda rozhodla si kupit nejake kosele do prace aby som tu nepohorsovala svojim polonahym telom. Tam sme s Katkou stravili prijemnu hodinku a pol, vyskusali pol obchodu (za tichej nenavisti veskereho personalu) a odobrali sa domov. Cestou sme sa zastavili v Rish Market, to je nas miestny SUPERmarket, kde sme kupili ovocie na rano a propriety na farbenie vlasov - zubnu kefku a hreben.

Domov sme dorazili az okolo desiatej, a po tom co sme sa schladili (pretoze ak som to zatial zabudla zmienit, tak byvame do kopca, takze kazda cesta domov obvykle vyusti v kupel vo vlastnom pote) tak sme pristupili k aktu farbenia. Anca s Rodrigom zasa odpalili niekam von, Anca ani vcera nespala doma, ale zato nam bolo oznamene ze Marie a Stephanie su na ceste sem. To nas mierne zaskocilo, pretoze sme takto neskoro necakali ziadnu navstevu, a tak skoro sme sa jej ani nedockali. Katke som teda nafarbila vlasy na "dark red" a ona mne na "dark chestnut" - a vyzera to super! Povodne som chcela len nejaku tmavsiu hnedu lebo mi tu vlasy uplne vybledli, ale Katka ma nakecala aby som si vzala tuto pretoze to bude zaujimavejsie, a som rada ze som ju posluchla. Zato ona ma na hlave skor fialovu, a hovori ze taku tmavu nemala uz roky :) Este stale si pripada ako s parochnou...

V prostriedku procesu chytania farby, ked sme obidve posedavali s nafarbenou hlavou a cakali kym sa budeme moct umyt, prisli Marie, Stephanie, Ricardo a Colm (to je chalan z Irska z predoslej varky ktory byva s Marie a Stephanie) a boli z nasho farbenia celi prec... potom sme si teda zmyli farbu aby sme sa vratili do ludskej podoby, a co ineho by mohlo tych motakov napadnut, nez premietnut nase propagacne video! Napriek tomu ze sme hlasito protestovali jacanim, buchanim dveri a castym no! come on! stop it! a tak, nepomohlo. Videa sme sice znovu nezhliadli, pretoze sme protestovali nepritomnostou, ale zato sme ich poculi a hlavne sme poculi rehot ktory sa stade neustale ozyval. Vdaka mojmu posedu bolo moje video hodnotene velmi vysoko (vraj "kamasutra pose") ale ostatni na tom neboli ovela lepsie. Po tom co sa teda dostatocne nasmiali na nasom nestasti, sme pristupili k zmysluplnej konverzacii, navsteva sa zdrzala asi do druhej and ranom a po tom co odisli sme okamzite zalahli a zobudili sa az na budik (tazko, pretazko).

Dnes by sme teda mali vyrazat na vlak (do kelu, zrovna zacalo liat ako dive - to teda bude nieco, sleeper class nema okna...), ale budeme lahsi o dvoch ucastnikov vyletu - Monica je chora, posmrkava a citi sa obecne zle, a Tore je tak nepostradatelny v praci ze proste nikam nejde - ani si netrufol sa spytat napriek tomu ze si rano optimisticky zabalil tasku. Ak som to spravne pochopila tak maju nejaky pruser v tom projekte a kedze on je ta klucova osoba ktora rozumie norsky, tak bude pekne krasne sediet a citat najnovsie spravy... Takze ich listky zrejme budeme musiet vratit, uvidime ako sa nam to podari. Casu mame snad dost, takze by sme to mohli stihnut.

Cestujeme nalahko, a okrem toho sme dnes taki unaveni po tej vcerajsej akcii, ze myslim ze zaspime ani nebudeme vediet ako. Vzali sme si s Katkou plachtu pre pripad krajnej zimy, ale vraj tam ma byt este teplejsie ako v Hyderabade, takze neviem ci na nich dojde. Dnes sme rano tiez stretli Ramiho (Kanada), ktory tam sa z jaskyn zrovna vratil a velmi ich chvalil, tak uz sa tesime!

Sri Ganesh festival

Kedze sa v utorok nic vyznamneho nestalo, tak som sa rozhodla spojit ho so stredou, aby sa mi podarilo zachovat si svoju standardnu dlzku prispevku :)

V utorok sme teda boli v praci, az do pol siestej, kedy sme sa s Katkou za hlasitej zavisti ostatnych zdvihli a odkracali do posilovne. Posilnili sme svoje svaly v pracovnej dobe, zaplavali si a este krasne stihli autobus o 6.50 az domov. Absolvovali sme obligatnu veceru v La Sani - uz nas tam vitaju ako stalych kuncaftov, majitel alebo veduci mi podal ruku a nepustil! Pripadala som si ako v Svestke :) Nastastie ked som si sadla tak ma konecne pustil.. dali sme si pre zmenu noodles (odvtedy som ich mala aj vcera, a predtym asi trikrat - ale stale su vyborne) a prezieravo objednali butter naan v predstihu, takze nam to napodiv servirovali naraz. Vecer sme mali klud na byte, cakali sme na pana s nabytkom, ktory aj dorazil a doniesol nam ultranepohodlnu pohovku s dvoma kreslami, jedalensky stol so stolickami a kuchynske vybavenie - hriankovac, rychlovarnu konvicu, taniere, misy, panvice, pribory (pribory su teda brutalne - samozrejme su to len lyzice a vidlicky, ale pri nakupe vidliciek mu museli dojst peniaze, pretoze to su len take dezertne - chcela by som ho vidiet ako nimi je hlavne jedlo) a zvysok ma dorazit teda buduci tyzden.

Zaujimava vec bola, ked nam Stephanie cez obed rozpravala o Massimovi. Massimo je z Benatok, bude mat 30 rokov, je to taky maly melirovany blondak, ale na rozdiel od nas zajacov cerstvo zo skoly uz ma za sebou peknych par rokov praxe, robil nieco s autami. Kedze este stale nema pracu (posledny Mohykan, dokonca aj Tore uz pracuje...), Ravi mu ponukol miesto v Chennai vo VBU Automotive, ktora sa zaobera autami a tak podobne. Mal by tam pracovat na sales a marketing, kde by mohli vyuzit jeho kontakty a podobne. Nicmene Massimo, k nasmu velkemu udiveniu a obdivu, vyhlasil, ze takto to teda nepojde, a ze ak tam ma pracovat, tak ze chce 20% z kazdej zakazky ktoru firme ziska. To Ravi zasa ze nie, ze to by neslo... tak aspon zvysenie platu, to by ale tiez neslo, takze Massimo oznamil Ravimu ze za tychto podmienok mu ani nenapadne sa trepat do Chennai. Tym nas teda dostal. Inak je to srandovna osoba, pretoze on furt je cely zhavy chodit na party a tak, ale ked potom na nejakej ozaj je, tak nikdy netancuje, ale furt sa len obsmieta okolo a nadvazuje kontakty, keca, popija (ale len striedmo) a tak.

Este som mala pocit vyhry ked sme sa s Katkou vracali z nakupu, pretoze tu maju chlapi taky nemily zvyk, ze jazdia po dvoch na tych svojich blbskych motorkach, a obcas niekoho napadne ze by nebolo zle si sahnut obcas aj na holku, a tak vtedy spomalia ten svoj stroj a ten vzadu si sahne - Katke sa stalo ze ju chytili za prsia, mna capli po zadku a je to strasne, clovek ma pocit bezmocnej zurivosti. Ale v utorok, to sli oproti nam a ja uz som videla ako spomaluje a ze sa tak divne pozeraju, tak som bola v strehu, a ked sa naciahol, tak som uhla a este mu to osladila mnohoucelovym F-word... jedneho dna sa dopracujem k tomu ze ich este prastim niecim co budem mat zrovna po ruke, vcera to neslo ale nabuduce... nech sa tesia. Nastastie sa to nestava casto, mne druhykrat a Katke sa to neopakovalo, no ale treba byt v strehu.

V stredu bol Sri Ganesh festival, a z tohoto dovodu bolo volno, takze sme si rano prispali (az na Toreho, ktory tvrdil ze nevie spat a vyrazil o 6.20 vyzdvihnut Monicu na stanicu). Okolo siedmej teda dorazila Monica, plna zazitkov z Agry a nestastna ze uz je zasa doma. Doniesla nam take booklety s nasimi fotkami a CD s videom ktore sme natocili (uncut!), pozreli sme si ho s Katkou a boli sme nadmieru zhrozene co za zvasty sme tam vyplodili. Takze to asi bude chciet odstup peknych par minimalne rokov, kym budeme schopne sa na to pozriet s nadhladom :)

Po tom co sme sa teda vyspali z Monikinho prichodu a o desiatej sa znovu prebrali k zivotu, vybrani hyperaktivni jedinci vyrazili na nakupy, doniesli nam lenivejsim jogurt a ovocie, takze sme sa v kruhu skoro rodinnom najedli a venovali sa svojim drobnym povinnostiam - ja som si citala knizku, Katka Lonely Planet, Monica vybalovala, Anca spala, Jaime bol nepritomny a Tore sa rozhodol prat. Najprv zavesil na balkon snuru v troch roznych vyskach nad sebou (konstatovali sme pritom ze sme jak v base, pretoze na prvom poschodi mame zamrezovany balkon, takou tou klasickou mrezou so stvorcovymi otvormi) a dal sa do prania. Nehanebne pomiesal biele s ciernym a cervenym, nalial tam trosku studenej vody a plnu rychlovarnu konvicu vriacej vody, do toho praci prasok podla nasho uvazenia a nechal tu zmes luhovat.

Medzitym dorazil Jaime zo svojej misie v STC, kde si predsavzal zistit preco sa Sebastian rozhodol opustit Indiu (Sebastian je z Rumunska ale nie z toho isteho mesta ako Anca a Monica, vlastne je to rumunsky Madar a z tohoto dovodu dievcatami neoblubeny) a v pondelok nas Jaime s Ancou prekvapili spravou ze sa rozhodol vratit domov uz teraz. Preco nejak nikto nechapal, sice nieco vykladal o shitty job, ale nechapali sme preco to nechce ani skusit. Jaime teda prisiel a prezradil nam ze teda vie preco, ale ze nam to nesmie prezradit kym Sebastian neopusti Indiu (k tejto udalosti ma dojst buduci tyzden). Tak som teda zvedava... potom sa prezliekol a rovno odpalil sa stretnut s ludmi z STC, s ktorymi mali ist do temple. Potom sa najest a nieco podniknut... kedze Tore pral a my sme neboli v stave vyrazit, dohodli sme sa ze sa stretneme neskor - navsteva chramu bola planovana na tri hodiny, a bolo tak 12. Potom odisla aj Monica, pretoze jej kamaratka Ana, ktora prisla do Indie vlastne len preto lebo sem prisla aj Monica, bola prevelena do Chennai a vecer mala ist nocnym vlakom. Doma sme teda zostali len Tore, my s Katkou a Anca, a dobre sme sa bavili na Toreho neschopnosti prat - tak po pol hodine mocenia pradla sa nas prisiel spytat ci s tym teda treba este nieco urobit. Ked sme sa prestali smiat tak sme mu teda predviedli technologiu prania v ruke, nacoz sme stravili prijemny cas pozorovanim ako sa na balkone perie. Mame totiz z kuchyne balkon, kde ma byt pracka a chladnicka, a v rohu je taky odvod na vodu z pracky (pretoze do pracky sa zapoji len privod, odvod je len hadica ktora sa strci do tej diery v podlahe potom) - tu v Indii je to vlastne obvykle, ze pracka aj chladnicka su vonku, dokonca je tam pre nich zastrcka. No a tam Tore teda konal svoje pranie, mokry od hlavy az po paty, s vyhrnutymi nohavicami - Katka ho odfotila a musime to teda niekam zavesit :)

Po ukonceni tejto bohumilej cinnosti sme sa teda rozhodli ze je cas opustit teply domov (teply teda doslova, na to ze tam nesvieti slnko je tam pekne horuco) a vyrazit do mesta. Po tom co sme sa podohadovali s riksami a napriek tomu sa presli pretoze sme dosli na nespravne miesto sme sa s ostatnymi stretli na Eat Street, coz je taka rada stankov s rychlym obcerstvenim pri jazere. Tam sme sa naobedovali (teda ak sa o pol tretej da hovorit o obede) a zvedeli ze oni uz v chrame boli. Posedeli sme teda, preckali dazd, rozdelili sme sa a vyrazili sa teda pozriet na ten chram a velku sochu Ganesu. Len co sme tam horkotazko dosli, zacalo liat ako z krhly. Navrhov na dalsi program bolo viacero, a nakoniec sme sa rozhodli ist omrknut SnowWorld, taky nejaky "zabavny park" so snehom a inymi atrakciami. Poniektori dufali v korculovanie, a nase namietky s Katkou ze mame sukne boli zavrhnute ako nepodstatne, a ze ked to bude stat za to tak sa pojdeme domov prezliect. Lenze, ked sme dorazili do inkriminovaneho SnowWorldu, tak sme velmi rychlo pochopili ze to nebude o nic lepsie ako "Rajasthani village" kam nas vzal Vijay a ktora bola zabavnym parkom pre najnizsie vekove kategorie. Ked nam zena naprosto vazne oznamila, ze za pol hodiny tam zacne snezit, tak sme mali dost. Rozhodli sme sa preto pre nam primeranejsie motokary (v anglictine sa im hovori gokarting, a spojenie go gokarting mi pride obzvlast tupe), zakupili si sest koleciek a cakali kym na nas pride rada.

Pocas cakania sme teda mali moznost sledovat indickych vodicov v praxi, a to teda bolo nieco. Dvaja sa tam dost brutalne zrazili, do mantinelov to brali jedna radost, a jeden bol tak velky motak, ze ani nebol schopny vyliezt z depa - nez presiel tie tri metre na drahu tak sa mu podarilo sa tam zasprajcovat hned dvakrat. To my sme boli ini borci, hlavne chalani myslim podlahli svojej sutazivej nature a boli sme teda fakt radi ze s nimi nie sme na drahe, hlavne s Rodrigom... nam to slo celkom dobre, Anca prekvapila svojou rychlou jazdou a Katka pomalou, ja som bola niekde medzi nimi ale mozem sa hrdo pochvalit ze som ani raz nenaburala ani nesuchla mantinel.

Po tomto adrenalinovom zazitku sme sa teda uz vybrali domov, pretoze Rodrigo s Ancou mali nieco na siedmu dohodnute, a my ostatni sme akosi nemali ziadny program, tak sme s Katkou trosku nakupili ovocie na dnesne ranajky a sli domov. Doma sme posedeli a cakali na Monicu aby sme sli spolu na veceru - zrovna ked sme sa rozhodli ze teda vyrazame sami a napisali sme jej odkaz tak sme ju vonku stretli vystupovat z rikse. Sli sme teda tradicne do La Sani, a moj dobry umysel dat si nieco ineho nez noodles bol zmareny nedostatkom kantonskeho kurata, takze to boli predsa len zasa noodles. Medzitym niekto volal, a Tore mu oznamil ze zrovna mame "family dinner", a kedze rano sme sa dohadovali ze vecer musime urobit "family council" a spocitat kolko kto komu dlhuje, tak sa zacalo ujimat pre nasu bytovu jednotku oznacenie "family". Cestou domov nas stihol brutalny dazd, a ked sme prisli do bytu, tak nebol prud. To sa nam nestalo prvykrat, ale napriek tomu ze sme cakali a cakali tak prud neprichadzal. Zufalejsi jedinci sa zacinali modlit ku Ganeshovi, ale bez uspechu. Zacali sme teda rozoberat nasu rodinnu identitu, a zistili ze akosi nemame ziadne meno, tak sme uvazovali co by to mohlo byt.. ale vysledku sa zatial nedobrali. Navrhy padli rozne, od adoptovania priezviska niektoreho z nas (konkretne Tore, pretoze Jaime mu zacal hovorit PapaTore - uz v STC hovoril Shanthi Mama Shanthi) az po Simpsonovcov, ked uz byvame v tom Springfielde, a ze v tom pripade by sa Tore lahko stotoznil s rolou Homera (myslim ze hlavne kvoli moznosti beztrestne konzumovat velke mnozstvo piva :) Zato sme rozhodli takmer jednomyselne, ze rozne prehresky budeme penalizovat povinnostou kupit ostatnym pivo, a na konci z nazbieranych piv usporiadat velku party. Ako prvy hriech bolo ustanovene vyslovenie slova "Satyamite" v nasom pribytku, a Monica v strachu z Rodriga tiez presadila ako potrestatelne dovedenie prespavacej navstevy.

Nato zavolal Massimo, potom Marie, a potom znovu Massimo, ze idu von do 10 Downing Street a ci ideme tiez. Nam sa zas tak velmi nechcelo, a Tore im stale hovoril ze rodina musi rozhodnut, ale Monica chcela ist, prud stale nesiel, az nakoniec teda zavelil ze ako hlava rodiny hovori ideme! a sli sme :) Katka ho este donutila odprisahat ze sa postara aby o polnoci bola vo svojej postielke zbalena na zajtra, a Tore to zjednal na pol jednu. V 10 Downing Street sme si potom dali po jednom, potancovali, spolocensky pokonverzovali (v ramci moznosti teda, pretoze v indickych baroch je hudba ale neskutocne nahlas) a okolo polnoci odpalili. Ha, zrovna dnes Stephanie tvrdila, ze od buduceho tyzdna by mali byt bary otvorene do tretej rano! Nevidany progres.. vraj kvoli turizmu. Tak som na to zvedava...

Doma som potom pohladom na svoj telefon zistila, ze sa mi snazil volat Tomas, ale ja som to nepocula. Chvilu som teda cakala ci to neskusi znovu, ale neskusil, i povedala som si ze je zrejme na mne vyslat nejaku znamku zivota. Lenze, smsky z Hutchu na Oskara nechodia, prezvanat nemozem pretoze mam zablokovane medzinarodne hovory a internet doma nemame. Po chvili som teda dostala spasny napad, napisala smsku Freedomovi aby zavolal Tomasovi a povedal mu ze uz mi moze zavolat... lenze, na Hutch simkarte som nemala jeho cislo! Tak som musela vymenit simkartu, zadala som pin, a zle. Znovu, a znovu, a simkarta bola zablokovana a chcela nejaky PUK. Az vtedy ma trklo, ze som sahla po prvej simkarte ktoru som nasla a ze to nebol Oskar ale Eurotel... tak som teda vzala Oskara, stastne nasla cislo, odoslala smsku, obdrzala bleskovu odpoved ze uz vola, a cakala. A cakala a cakala, az som sa dockala jedneho prezvonenia, a to bolo ono. Akosi som nechapala co to ma znamenat, ci je to "cakaj" alebo "beriem ta na vedomie, ale necakaj" alebo co. Vzhladom k tomu, ze uz bola jedna v noci, a siedma hodina mojho ranneho vstavania sa rychlo blizila, posedela som este s Jaimem nad jeho rozpoctom (hrozne ma nim vydesil, ked to clovek vidi takto napisane tak je to priam priserne malo penazi...) a o pol druhej s pocitom prehry sla spat. Svojim snazenim som teda este predtym obveselila cele osadenstvo bytu, Rodrigo odpalil domov a spalo sa.

Dnes rano som teda sla do prace zvedava ci budem mat mail, a bol tam! Vraj ze porucha telefonu.. nuz co uz. Ale moj balik dosiel a v poriadku, uz v pondelok! Takze to znamena ze mozem aj baliky dostavat, buhaha! Poslite balik!!

Inak dnes sa pre zmenu nic takeho nedeje, okrem ranneho vzrusa kedy bus meskal tak 10 minut a uz sme si mysleli ze teda mame volny den, ked sa zrazu objavil, paskuda. Dostala som dalsiu smsku od Vijaya, ktory mi vlastne v utorok do busu poslal smsku a potom este aj zavolal, ale zakerne nie zo svojho cisla, ale z nejakej pevnej linky, a ja som ho v tom buse jednak poriadne nepocula, a jednak na mna robil hrozne ksichty Tore, takze som bola dost duchom nepritomna a zrejme nezanechala najlepsi dojem. Chcel sa stretnut, ale ja som sa tomu akosi vyhla a odkazala ho na obed v kantine, kde som ho dnes na svoje zdesenie skutocne stretla, ale prehodili sme len par viet a potom odisli kazdy za svojimi.

A v stredu sme dostali vyplatu!!! Radostny den v nasom zivote. Presne 20 860 Rs. Rovno sme s Katkou rano vybrali po 8 000 Rs ako zalohu pre nasho landlorda, a ten blbsky bankomat nas vyplatil v stovkach! Museli sme vyberat na dvakrat, pretoze maximum ktore je schopny vydat na jeden krat je 40 bankoviek. Pri obede sa potom Tore tvaril hrozne nestastne a stazoval sa ze ma o pol osmej konferencny hovor a ze to tu asi neprezije do tej doby, ale kedze smel konferovat zo svojho mobilu, vybavil si ze moze ist domov uz teraz a vziat to potom z domu. My s Katkou chceme ist po praci na nakupy, pretoze jednak potrebujeme nejake veci na doma a do posilky a na cestovanie, a jednk mi dnes Nacho povedal ze mu niektora z dievcat povedala, aby mi povedal, ze nemam nosit tricka bez rukavov a mam sa obliekat more conservative. Co sa rukavov tyka teda zrejme, pretoze inak neviem. Neviem ci to mam brat ako kompliment, pretoze nikdy som zo svojho obliekania nemala pocit ze by bolo nejak extra odvazne ci odviazane.. no co uz. Peniaze na najomne sme teda zverili Toremu a dufame ze ho s nimi este niekedy uvidime...