Cesta tam...

Prsat neprestalo. A navyse, ked sme opustali STC busom o 15.45, a zrovna donho nasadali, tak zavolal Daven (nova posila teamu Direction, z Irska, nova davka trainees) a oznamil mi ze o stvrtej mame meeting s oboma sefmi. Toz sme samozrejme spanikarili, pretoze to by znamenalo ze celkom urcite nestihneme vlak o 17.45, a navyse by sme si museli na cestu brat taxik. Vzhladom k tomu, ze Stephanie uz bola davno doma sme usudili, ze sa nevraciame a poprosili ho aby veci objasnil nasim sefom a dohodol nahradny termin. To sa podarilo, a termin bol stanoveny na pondelok 12.30. Boli sme pekne vystrasene, pretoze po tom co sa nikdy nikto nezaujimal o to ci sme v praci alebo nie, tak sme nejak tak nic nepovedali a potichucky zduchli, coz teda zjavne nebol najlepsi tah. Ale kto uz robi meetingy v piatko vecer, navyse neohlasene? Bezprecedentna udalost.

Nez sme dosli do mesta, tak lialo ale priserne. Na Mayfair sme si dali dzus, vycikali sa v Pizza Hute a cakali na Noru, ktora tam mala prist za nami pretoze netusila kde je Secunderabad Train Station, odkial ide nas vlak. Ked Nora prisla tak sme vyrazili na stanicu, najprv na rezervacny urad aby sme vratili Toreho a Monikin listok. To uz lialo uple hrozne, ulice boli tak 5 cm pod vodou (bez prehanania, tu ked prsi tak prsi), voda striekala vsade, a ked sme vysli z rikse, tak Katka bola komplet mokra sprava, Nora zlava len ja co som sedela v strede tak som bola jakztakz sucha.

Listky sme vratili bez vacsich problemov, z piatkovych nam vratili polovicu a z nedelnych dokonca vsetko okrem manipulacneho poplatku 20 Rs, takze to bol uspech. Potom sme ovsem celili nemensiemu problemu, ako sa z rezervacneho uradu dostat na nastupiste (nie, nie je to v jednej budove, je to tak 10 minut sviznej chodze, ktora ovsem za daneho pocasia bola naprosto vylucena). Katka s dazdnikom obetavo vyrazila po riksu, s ktorou potom prisla pod striesku, nalozila nas a sli sme.

Ked sme vystupili pri hlavnej budove, zacali sme uvazovat nad tym, kde su vlastne ostatni. Mali sme sa stretnut pod napisom SECUNDERABAD, ale kedze prsalo tak to bolo vylucene. Okrem toho vlak odchadzal za 15 minut, a ked sme sa dovolali Massimovi tak nam oznamil ze je na Mayfair! Tak sme vazne pochybovali ze to stihne, pretoze 15 minut potrebuje len z Mayfair na stanicu. Potom sme sa zacali zaujimat o Ancu, Jaimeho a Ricarda. Jedina z nich mala funkcny telefon Anca, ale vdaka brutalnemu dazdu a nekvalite siete Katka pocula velke houby (jej krik "Anca, where are you... S10, S10" je myslim nezabudnutelny pre polku stanice, pretoze fakt jacala na plne pluca a okrem Ancy ju musel pocut kazdy v okruhu 5 km) Nakoniec sme teda nastupili do nasho vagonu S10, a po chvilke dorazili schvateni a mokri Anca, Jaime a Ricardo, a ked sa vlak uz uz pohynal tak naskocil aj Massimo.

Boli sme teda v plnom zlozeni, ale vyhladovani na smrt pretoze sme nestihli nic zjest, tak sme zosrotovali Ancine zasoby keksov a rozvalili sa v kupe. Kupe v indickykch vlakoch su vlastne velmi zaujimave. Lavice maju farbu taku slivkovu modru, a su potiahnute jakousi kozenkou. Jednotlive kupe vyzeraju tak, ze je sest miest podobne ako v nasich lezadlovych vlakoch (sirsie postele, ale system aj so sklapanim je taky isty), potom je ulicka a za ulickou su este dve miesta oproti sebe. Jednotlive kupe su od seba oddelene len prieckou z ktorej visia postele, ale ziadne dvere ani zavesy tam nie su. Ulickou v jednom kuse chodia rozne osoby, ponukajuce tu vodu, tu "ChaiCoffeeTea", tu nieco na zub, a obcas sa objavi aj sprievodca. Kazdy vagon ma dva zachody vpredu a dva vzadu, jeden Indian style a jeden Western style, ktore su porovnatelne so spinavymi zachodmi v nasich vlakoch.

Tak sme sa teda usalasili vo vlaku, Anca dala k dobru historku ako Rodrigo prvy a posledny krat siel sleeper class (vraj z Bangalore, na prvej zastavke vlaku vystupil a siel si kupit letenku do Hyderabadu, a to je len 10 hodin) a povedala ze si stanovila ciel ho zmenit. Vraj jej hovoril ze by s nami siel na vylet, a ze ci ten vlak ma 1st AC class. Vlak nemal, takze Rodrigo zostal doma, a povedal ze nabuduce pojde aj sleeperom, ale musi sa na to psychicky pripravit :) Tak sme chvilu kecali, ale vzhladom k tomu ze sme boli dost unaveni, tak okolo osmej prvi z nas uz zacali pospavat, a postupne sme odpadavali. Spala som tak striedavo, ale celkom ok. Na rano sme si dali budik, pretoze sprievodca sa nestara ci vystupime na spravnej stanici, a sladko sme zaspali.