Sri Ganesh festival

Kedze sa v utorok nic vyznamneho nestalo, tak som sa rozhodla spojit ho so stredou, aby sa mi podarilo zachovat si svoju standardnu dlzku prispevku :)

V utorok sme teda boli v praci, az do pol siestej, kedy sme sa s Katkou za hlasitej zavisti ostatnych zdvihli a odkracali do posilovne. Posilnili sme svoje svaly v pracovnej dobe, zaplavali si a este krasne stihli autobus o 6.50 az domov. Absolvovali sme obligatnu veceru v La Sani - uz nas tam vitaju ako stalych kuncaftov, majitel alebo veduci mi podal ruku a nepustil! Pripadala som si ako v Svestke :) Nastastie ked som si sadla tak ma konecne pustil.. dali sme si pre zmenu noodles (odvtedy som ich mala aj vcera, a predtym asi trikrat - ale stale su vyborne) a prezieravo objednali butter naan v predstihu, takze nam to napodiv servirovali naraz. Vecer sme mali klud na byte, cakali sme na pana s nabytkom, ktory aj dorazil a doniesol nam ultranepohodlnu pohovku s dvoma kreslami, jedalensky stol so stolickami a kuchynske vybavenie - hriankovac, rychlovarnu konvicu, taniere, misy, panvice, pribory (pribory su teda brutalne - samozrejme su to len lyzice a vidlicky, ale pri nakupe vidliciek mu museli dojst peniaze, pretoze to su len take dezertne - chcela by som ho vidiet ako nimi je hlavne jedlo) a zvysok ma dorazit teda buduci tyzden.

Zaujimava vec bola, ked nam Stephanie cez obed rozpravala o Massimovi. Massimo je z Benatok, bude mat 30 rokov, je to taky maly melirovany blondak, ale na rozdiel od nas zajacov cerstvo zo skoly uz ma za sebou peknych par rokov praxe, robil nieco s autami. Kedze este stale nema pracu (posledny Mohykan, dokonca aj Tore uz pracuje...), Ravi mu ponukol miesto v Chennai vo VBU Automotive, ktora sa zaobera autami a tak podobne. Mal by tam pracovat na sales a marketing, kde by mohli vyuzit jeho kontakty a podobne. Nicmene Massimo, k nasmu velkemu udiveniu a obdivu, vyhlasil, ze takto to teda nepojde, a ze ak tam ma pracovat, tak ze chce 20% z kazdej zakazky ktoru firme ziska. To Ravi zasa ze nie, ze to by neslo... tak aspon zvysenie platu, to by ale tiez neslo, takze Massimo oznamil Ravimu ze za tychto podmienok mu ani nenapadne sa trepat do Chennai. Tym nas teda dostal. Inak je to srandovna osoba, pretoze on furt je cely zhavy chodit na party a tak, ale ked potom na nejakej ozaj je, tak nikdy netancuje, ale furt sa len obsmieta okolo a nadvazuje kontakty, keca, popija (ale len striedmo) a tak.

Este som mala pocit vyhry ked sme sa s Katkou vracali z nakupu, pretoze tu maju chlapi taky nemily zvyk, ze jazdia po dvoch na tych svojich blbskych motorkach, a obcas niekoho napadne ze by nebolo zle si sahnut obcas aj na holku, a tak vtedy spomalia ten svoj stroj a ten vzadu si sahne - Katke sa stalo ze ju chytili za prsia, mna capli po zadku a je to strasne, clovek ma pocit bezmocnej zurivosti. Ale v utorok, to sli oproti nam a ja uz som videla ako spomaluje a ze sa tak divne pozeraju, tak som bola v strehu, a ked sa naciahol, tak som uhla a este mu to osladila mnohoucelovym F-word... jedneho dna sa dopracujem k tomu ze ich este prastim niecim co budem mat zrovna po ruke, vcera to neslo ale nabuduce... nech sa tesia. Nastastie sa to nestava casto, mne druhykrat a Katke sa to neopakovalo, no ale treba byt v strehu.

V stredu bol Sri Ganesh festival, a z tohoto dovodu bolo volno, takze sme si rano prispali (az na Toreho, ktory tvrdil ze nevie spat a vyrazil o 6.20 vyzdvihnut Monicu na stanicu). Okolo siedmej teda dorazila Monica, plna zazitkov z Agry a nestastna ze uz je zasa doma. Doniesla nam take booklety s nasimi fotkami a CD s videom ktore sme natocili (uncut!), pozreli sme si ho s Katkou a boli sme nadmieru zhrozene co za zvasty sme tam vyplodili. Takze to asi bude chciet odstup peknych par minimalne rokov, kym budeme schopne sa na to pozriet s nadhladom :)

Po tom co sme sa teda vyspali z Monikinho prichodu a o desiatej sa znovu prebrali k zivotu, vybrani hyperaktivni jedinci vyrazili na nakupy, doniesli nam lenivejsim jogurt a ovocie, takze sme sa v kruhu skoro rodinnom najedli a venovali sa svojim drobnym povinnostiam - ja som si citala knizku, Katka Lonely Planet, Monica vybalovala, Anca spala, Jaime bol nepritomny a Tore sa rozhodol prat. Najprv zavesil na balkon snuru v troch roznych vyskach nad sebou (konstatovali sme pritom ze sme jak v base, pretoze na prvom poschodi mame zamrezovany balkon, takou tou klasickou mrezou so stvorcovymi otvormi) a dal sa do prania. Nehanebne pomiesal biele s ciernym a cervenym, nalial tam trosku studenej vody a plnu rychlovarnu konvicu vriacej vody, do toho praci prasok podla nasho uvazenia a nechal tu zmes luhovat.

Medzitym dorazil Jaime zo svojej misie v STC, kde si predsavzal zistit preco sa Sebastian rozhodol opustit Indiu (Sebastian je z Rumunska ale nie z toho isteho mesta ako Anca a Monica, vlastne je to rumunsky Madar a z tohoto dovodu dievcatami neoblubeny) a v pondelok nas Jaime s Ancou prekvapili spravou ze sa rozhodol vratit domov uz teraz. Preco nejak nikto nechapal, sice nieco vykladal o shitty job, ale nechapali sme preco to nechce ani skusit. Jaime teda prisiel a prezradil nam ze teda vie preco, ale ze nam to nesmie prezradit kym Sebastian neopusti Indiu (k tejto udalosti ma dojst buduci tyzden). Tak som teda zvedava... potom sa prezliekol a rovno odpalil sa stretnut s ludmi z STC, s ktorymi mali ist do temple. Potom sa najest a nieco podniknut... kedze Tore pral a my sme neboli v stave vyrazit, dohodli sme sa ze sa stretneme neskor - navsteva chramu bola planovana na tri hodiny, a bolo tak 12. Potom odisla aj Monica, pretoze jej kamaratka Ana, ktora prisla do Indie vlastne len preto lebo sem prisla aj Monica, bola prevelena do Chennai a vecer mala ist nocnym vlakom. Doma sme teda zostali len Tore, my s Katkou a Anca, a dobre sme sa bavili na Toreho neschopnosti prat - tak po pol hodine mocenia pradla sa nas prisiel spytat ci s tym teda treba este nieco urobit. Ked sme sa prestali smiat tak sme mu teda predviedli technologiu prania v ruke, nacoz sme stravili prijemny cas pozorovanim ako sa na balkone perie. Mame totiz z kuchyne balkon, kde ma byt pracka a chladnicka, a v rohu je taky odvod na vodu z pracky (pretoze do pracky sa zapoji len privod, odvod je len hadica ktora sa strci do tej diery v podlahe potom) - tu v Indii je to vlastne obvykle, ze pracka aj chladnicka su vonku, dokonca je tam pre nich zastrcka. No a tam Tore teda konal svoje pranie, mokry od hlavy az po paty, s vyhrnutymi nohavicami - Katka ho odfotila a musime to teda niekam zavesit :)

Po ukonceni tejto bohumilej cinnosti sme sa teda rozhodli ze je cas opustit teply domov (teply teda doslova, na to ze tam nesvieti slnko je tam pekne horuco) a vyrazit do mesta. Po tom co sme sa podohadovali s riksami a napriek tomu sa presli pretoze sme dosli na nespravne miesto sme sa s ostatnymi stretli na Eat Street, coz je taka rada stankov s rychlym obcerstvenim pri jazere. Tam sme sa naobedovali (teda ak sa o pol tretej da hovorit o obede) a zvedeli ze oni uz v chrame boli. Posedeli sme teda, preckali dazd, rozdelili sme sa a vyrazili sa teda pozriet na ten chram a velku sochu Ganesu. Len co sme tam horkotazko dosli, zacalo liat ako z krhly. Navrhov na dalsi program bolo viacero, a nakoniec sme sa rozhodli ist omrknut SnowWorld, taky nejaky "zabavny park" so snehom a inymi atrakciami. Poniektori dufali v korculovanie, a nase namietky s Katkou ze mame sukne boli zavrhnute ako nepodstatne, a ze ked to bude stat za to tak sa pojdeme domov prezliect. Lenze, ked sme dorazili do inkriminovaneho SnowWorldu, tak sme velmi rychlo pochopili ze to nebude o nic lepsie ako "Rajasthani village" kam nas vzal Vijay a ktora bola zabavnym parkom pre najnizsie vekove kategorie. Ked nam zena naprosto vazne oznamila, ze za pol hodiny tam zacne snezit, tak sme mali dost. Rozhodli sme sa preto pre nam primeranejsie motokary (v anglictine sa im hovori gokarting, a spojenie go gokarting mi pride obzvlast tupe), zakupili si sest koleciek a cakali kym na nas pride rada.

Pocas cakania sme teda mali moznost sledovat indickych vodicov v praxi, a to teda bolo nieco. Dvaja sa tam dost brutalne zrazili, do mantinelov to brali jedna radost, a jeden bol tak velky motak, ze ani nebol schopny vyliezt z depa - nez presiel tie tri metre na drahu tak sa mu podarilo sa tam zasprajcovat hned dvakrat. To my sme boli ini borci, hlavne chalani myslim podlahli svojej sutazivej nature a boli sme teda fakt radi ze s nimi nie sme na drahe, hlavne s Rodrigom... nam to slo celkom dobre, Anca prekvapila svojou rychlou jazdou a Katka pomalou, ja som bola niekde medzi nimi ale mozem sa hrdo pochvalit ze som ani raz nenaburala ani nesuchla mantinel.

Po tomto adrenalinovom zazitku sme sa teda uz vybrali domov, pretoze Rodrigo s Ancou mali nieco na siedmu dohodnute, a my ostatni sme akosi nemali ziadny program, tak sme s Katkou trosku nakupili ovocie na dnesne ranajky a sli domov. Doma sme posedeli a cakali na Monicu aby sme sli spolu na veceru - zrovna ked sme sa rozhodli ze teda vyrazame sami a napisali sme jej odkaz tak sme ju vonku stretli vystupovat z rikse. Sli sme teda tradicne do La Sani, a moj dobry umysel dat si nieco ineho nez noodles bol zmareny nedostatkom kantonskeho kurata, takze to boli predsa len zasa noodles. Medzitym niekto volal, a Tore mu oznamil ze zrovna mame "family dinner", a kedze rano sme sa dohadovali ze vecer musime urobit "family council" a spocitat kolko kto komu dlhuje, tak sa zacalo ujimat pre nasu bytovu jednotku oznacenie "family". Cestou domov nas stihol brutalny dazd, a ked sme prisli do bytu, tak nebol prud. To sa nam nestalo prvykrat, ale napriek tomu ze sme cakali a cakali tak prud neprichadzal. Zufalejsi jedinci sa zacinali modlit ku Ganeshovi, ale bez uspechu. Zacali sme teda rozoberat nasu rodinnu identitu, a zistili ze akosi nemame ziadne meno, tak sme uvazovali co by to mohlo byt.. ale vysledku sa zatial nedobrali. Navrhy padli rozne, od adoptovania priezviska niektoreho z nas (konkretne Tore, pretoze Jaime mu zacal hovorit PapaTore - uz v STC hovoril Shanthi Mama Shanthi) az po Simpsonovcov, ked uz byvame v tom Springfielde, a ze v tom pripade by sa Tore lahko stotoznil s rolou Homera (myslim ze hlavne kvoli moznosti beztrestne konzumovat velke mnozstvo piva :) Zato sme rozhodli takmer jednomyselne, ze rozne prehresky budeme penalizovat povinnostou kupit ostatnym pivo, a na konci z nazbieranych piv usporiadat velku party. Ako prvy hriech bolo ustanovene vyslovenie slova "Satyamite" v nasom pribytku, a Monica v strachu z Rodriga tiez presadila ako potrestatelne dovedenie prespavacej navstevy.

Nato zavolal Massimo, potom Marie, a potom znovu Massimo, ze idu von do 10 Downing Street a ci ideme tiez. Nam sa zas tak velmi nechcelo, a Tore im stale hovoril ze rodina musi rozhodnut, ale Monica chcela ist, prud stale nesiel, az nakoniec teda zavelil ze ako hlava rodiny hovori ideme! a sli sme :) Katka ho este donutila odprisahat ze sa postara aby o polnoci bola vo svojej postielke zbalena na zajtra, a Tore to zjednal na pol jednu. V 10 Downing Street sme si potom dali po jednom, potancovali, spolocensky pokonverzovali (v ramci moznosti teda, pretoze v indickych baroch je hudba ale neskutocne nahlas) a okolo polnoci odpalili. Ha, zrovna dnes Stephanie tvrdila, ze od buduceho tyzdna by mali byt bary otvorene do tretej rano! Nevidany progres.. vraj kvoli turizmu. Tak som na to zvedava...

Doma som potom pohladom na svoj telefon zistila, ze sa mi snazil volat Tomas, ale ja som to nepocula. Chvilu som teda cakala ci to neskusi znovu, ale neskusil, i povedala som si ze je zrejme na mne vyslat nejaku znamku zivota. Lenze, smsky z Hutchu na Oskara nechodia, prezvanat nemozem pretoze mam zablokovane medzinarodne hovory a internet doma nemame. Po chvili som teda dostala spasny napad, napisala smsku Freedomovi aby zavolal Tomasovi a povedal mu ze uz mi moze zavolat... lenze, na Hutch simkarte som nemala jeho cislo! Tak som musela vymenit simkartu, zadala som pin, a zle. Znovu, a znovu, a simkarta bola zablokovana a chcela nejaky PUK. Az vtedy ma trklo, ze som sahla po prvej simkarte ktoru som nasla a ze to nebol Oskar ale Eurotel... tak som teda vzala Oskara, stastne nasla cislo, odoslala smsku, obdrzala bleskovu odpoved ze uz vola, a cakala. A cakala a cakala, az som sa dockala jedneho prezvonenia, a to bolo ono. Akosi som nechapala co to ma znamenat, ci je to "cakaj" alebo "beriem ta na vedomie, ale necakaj" alebo co. Vzhladom k tomu, ze uz bola jedna v noci, a siedma hodina mojho ranneho vstavania sa rychlo blizila, posedela som este s Jaimem nad jeho rozpoctom (hrozne ma nim vydesil, ked to clovek vidi takto napisane tak je to priam priserne malo penazi...) a o pol druhej s pocitom prehry sla spat. Svojim snazenim som teda este predtym obveselila cele osadenstvo bytu, Rodrigo odpalil domov a spalo sa.

Dnes rano som teda sla do prace zvedava ci budem mat mail, a bol tam! Vraj ze porucha telefonu.. nuz co uz. Ale moj balik dosiel a v poriadku, uz v pondelok! Takze to znamena ze mozem aj baliky dostavat, buhaha! Poslite balik!!

Inak dnes sa pre zmenu nic takeho nedeje, okrem ranneho vzrusa kedy bus meskal tak 10 minut a uz sme si mysleli ze teda mame volny den, ked sa zrazu objavil, paskuda. Dostala som dalsiu smsku od Vijaya, ktory mi vlastne v utorok do busu poslal smsku a potom este aj zavolal, ale zakerne nie zo svojho cisla, ale z nejakej pevnej linky, a ja som ho v tom buse jednak poriadne nepocula, a jednak na mna robil hrozne ksichty Tore, takze som bola dost duchom nepritomna a zrejme nezanechala najlepsi dojem. Chcel sa stretnut, ale ja som sa tomu akosi vyhla a odkazala ho na obed v kantine, kde som ho dnes na svoje zdesenie skutocne stretla, ale prehodili sme len par viet a potom odisli kazdy za svojimi.

A v stredu sme dostali vyplatu!!! Radostny den v nasom zivote. Presne 20 860 Rs. Rovno sme s Katkou rano vybrali po 8 000 Rs ako zalohu pre nasho landlorda, a ten blbsky bankomat nas vyplatil v stovkach! Museli sme vyberat na dvakrat, pretoze maximum ktore je schopny vydat na jeden krat je 40 bankoviek. Pri obede sa potom Tore tvaril hrozne nestastne a stazoval sa ze ma o pol osmej konferencny hovor a ze to tu asi neprezije do tej doby, ale kedze smel konferovat zo svojho mobilu, vybavil si ze moze ist domov uz teraz a vziat to potom z domu. My s Katkou chceme ist po praci na nakupy, pretoze jednak potrebujeme nejake veci na doma a do posilky a na cestovanie, a jednk mi dnes Nacho povedal ze mu niektora z dievcat povedala, aby mi povedal, ze nemam nosit tricka bez rukavov a mam sa obliekat more conservative. Co sa rukavov tyka teda zrejme, pretoze inak neviem. Neviem ci to mam brat ako kompliment, pretoze nikdy som zo svojho obliekania nemala pocit ze by bolo nejak extra odvazne ci odviazane.. no co uz. Peniaze na najomne sme teda zverili Toremu a dufame ze ho s nimi este niekedy uvidime...