Ranny bus

Dnes rano bus prisiel obzvlast neskoro, uz bolo skoro pol deviatej, a trvalo mu to obzvlast dlho nez sa dostal do STC.. a jak naschval tam cihal nejaky pako z oddelenia ktore zabezpecuje dopravu a oznamil nam tichym hlaskom ze odteraz bude bus chodit o stvrt hodiny skor pretoze to inak akosi nestihame. To sa u nas vsetkych stretlo s ticho ci nahlas prejavovanou nenavistou, pretoze to znamena nastavit si budik o stvrt hodiny skor a uz takto je to pre poniektorych tazko zvladnutelna uloha - obzvlast v pondelok sa v buse obvykle stretavame v znacne okliestenom zlozeni. Vcera sme dokonca museli donutit bus cakat na Davena, Stephanie a Ricarda, pretoze zufalo telefonovali ze vidia bus z rikse ale zozadu a ze na nich mame pockat... no podarilo sa, ale nie vsetci mali take stastie :)

Okrem toho pisal dnes stastny Tore, ze konecne bude kabel - dovolal sa tomu chlapovi asi po troch dnoch snazenia... takze to znamena ze odteraz futbal v sobotu a nedelu poobede (teda hlavne v nedelu) a v stredu blba Liga majstrov... ach ako dobre sa pamatam na vsetky stredy kedy chodila ta chobotina, ostatne programy sa ani nesnazili sutazit a nebolo sa vobec na co divat :) Nastastie India ma posunuty cas, takze to bezi az niekedy po polnoci, buhaha. Trochu sa aj prichodu telky do nasho zivota obavam, doteraz to bolo bezva ked sme sa vecer zhromazdili okolo stolu a kecali o kdecom moznom (alebo teda v poslednych dnoch hrali karty...). No uvidime jak sa vec vyvinie, dnes vecer v Indii nemusi nutne znamenat dnes vecer, ale moze to byt kludne december :)

Inak dnes mame o stvrt na styri konferencny hovor s UK, a potom este jeden, coz znamena ze prideme o nasu oblubenu coffee break... hrozne, hrozne. No ale malo by to byt zaujimave, alebo nas to aspon vytrhne z dennej rutiny nicnerobenia :)

Konferencny hovor bol priserny - prehliadka krcovitej snahy nezaspat zo strany vsetkych trainees, ktoru nebolo mozne si nevsimnut... Stephanie konstatovala ze vedenie musi byt stastim bez seba co za posily v nas ziskalo. Kazdopadne hovor bol neuveritelne otravny kedze sme pred sebou nemali diskutovane templates, a cloveku na druhej strane sme rozumeli tak kazde druhe slovo...

Postupne sme sa o piatej zacali vytracat smerom k bazenu a posilke, prvy Tore, potom Katka, ja a nakoniec Monica... ja som si sla len zaplavat - voda mala dost podivny zeleny odtien, ale zatial zijem :) Cestou domov sme sa stavili v La Sani na takeaway, a prvykrat som bola svedkom ako Toremu skutocne povedali John, a chlapik vyzeral ze je o tom naprosto presvedceny a nemoze to byt inak :)

Vecer sme pre zmenu hrali karty, a uz uz som si myslela ze vitazstvo bude moje, Toreho som mala na lopate, ale unikol, tchor, a potupne ma porazil :( Potom sme este s Jaimem konverzovali na temu tazky zivot indickych softwarovych inzinerov - 12 hodin prace denne, cez vikend povinna navsteva rodiny a ziadna sranda... chudaci. Jaime konstatoval ze "no quality of life"... fakt su to otroci, a to vsetko za ubohych par tisic rupii, tak polovicu z toho co dostavame za svoje nicnerobenie my. No to je ten rozkvet IT v Indii.

Na chlapika s kablom sme cakali samozrejme marne, a Tore ho skusal volat asi tak stokrat ale manik si vypol telefon a bolo. Takze ziadny kabel, mozno zajtra.