Ellora + Daulatabad

V nedelu sme sa po budicku o siedmej a sprche obligatnym bucket water naranajkovali a pripravili na luty boj s poskytovatelom auta, pretoze sme tusili ze cena za Ellora caves, ktore su ovela blizsie, bude asi znacne premrstena - a aj bola. Chcel najprv 125 Rs na osobu, potom to znizil na 100, ale my sme teda nakoniec vyjednali 600 Rs spolu. Chcel na v cene vnutit aj city tour a ja neviem co vsetko, ale my sme odmietli platit za nieco co nebudeme moct ani chciet vyuzit, a nakoniec sme ho zrovnali.

Predtym sme sa ale este kolektivne zdesili z Massima, ktory stravil v kupelni viac casu ako vsetky styri zeny nasej vypravy, potom tam pustil Ricarda aby sa osprchoval a este sa tam navratil. Pytali sme sa ho ci si holil nohy, ale jeho trojstvrtove nohavice odhalili, ze nech uz tam robil cokolvek, holenie noh to nebolo. Katka este navrhovala lestenie piercingu (ktory ma v pupku, prvy chalan ktoreho s takou vecou vidim!) ale opodstatnenost tejto teorie sme nemali moznost overit.

Do Ellory sme teda dorazili po desiatej, a zacali s prehliadkou dzinistickych jaskyn. Na rozdiel od Ajanty, kde boli len buddhisticke, tu sa nachadzali okrem nich tiez hinduisticke a dzinisticke, a mali by byt mladsie ako v Ajante. Autom sme sa zviezli k dzinistickym jaskyniam ktore su trosku dalej, a sice neboli namalovane, ale boli tak nejak mohutnejsie, s viac sochami a konecne sme zhliadli aj nieco ine nez je teaching Buddha. Na nase velke prekvapenie sme zatial neplatili vstupne, ktore malo byt rovnako ako v Ajante 250 Rs, ale coskoro vyslo najavo, ze vstupne sa plati len na Kailash temple, coz je najvacsi a najkrajsi zo vsetkych, zatial co ostatne su z neznameho dovodu zdarma. Okrem toho nam miestni predajcovia (tentoraz s nahrdelnikmi z polodrahokamov a roznymi naramkami a pre zmenu pohladnicami) poradili, ze si mame vyliezt na kopec okolo tohto temple, a stade ze uvidime rovnako dobre ak nie lepsie, a dnu je len to iste. No samozrejme Slovak co by neurobil aby nemusel platit... tak sme urobili ako nam bolo povedane, a bolo to fakt krasne.

Potom sme dobrodruzne zliezli k dalsej jaskyni, a pozreli sme ich celkom dost, pretoze v Ellore ich je este viac ako v Ajante. Su ocislovane, a kedze Kailash je cislo 16, tak sme presli k c. 1 a potom sme sa vratili aby sme nasli zvysne do 26, ktory sme uz potom videli zo zaciatku. Cestou sme nasli taky kopec s potokom, na ktory sme Massimo, Katka a ja akcne vyliezli (a za tu pol hodinu absorbovali tolko slnka, ze sa nam to postaralo o kvalitny cerveny odtien), ale stalo to za to.

Este sme cestou naspat mali incident s opicami.. ktorych tam bolo neuveritelne mnozstvo. Sedeli na travniku a kdeco robili, a my sme samozrejme nimi boli naprosto fascinovani - az kym jedna neprisla ku Katke a chcela na nu nejak skocit, nacoz Katka zareagovala tak ze po nej hodila keks ktory zrovna jedla. Opici to nastastie stacilo, a potom uz sme sa len bavili tym ako nie je ochotna sa s nikym podelit.

Po tom co sme videli aj ostatne jaskyne sme teda vyrazili k pevnosti (Daulatabad fort), coz mala byt navsteva na priblizne dve hodiny, a ked sme zaparkovali pod nou, tak nam povzbudzujuco oznamili, ze hore vedie 750 schodov. Snad aj viedlo, to neviem, ale ked sme tam vysli tak sme boli mokri ako mysi. Ale mali sme vitazny pocit, nieco na tych endorfinoch predsa len bude. Este cestou sme museli prejst takou chodbou, kde bola ale totalna tma, a schody hore. Vraj ju pouzivali na obranu pevnosti, pretoze nepriatel musel prejst a obrancovia nanho medzitym zvrhavali horuci olej a podobne chutovky. Nam tam miestny manik bez vyzvania svietil zapalkou, a potom samozrejme ziadal peniaze. Jaime uz tahal z vrecka dve rupie, ked si chlapik popytal o 250! Z toho sme boli tak vytoceni, ze nedostal nic. Tiez ma fascinoval lezerny pristup Mexicanov k zivotu - ked sme niekoho akosi nevideli, a spytali sa kde je, tak odpoved bola obvykle "We lost him". A that's it :) Jaime bol spaleny od slnka, a po pevnosti si to vykracoval k nasmu pobaveniu s dazdnikom - kto to kedy videl, Mexican a neopaleny...

O siestej sme uz podla planu sedeli vo Food Lovers, ale trvalo im tristvrte hodiny kym nam doniesli jedlo, takze vysledok bol, ze nedostali dysko a my sme jedlo museli zhltnut asi za 10 minut, pretoze vlak siel o 19.20. Nicmene stihli sme ho v pohode, po zlozitych vyjednavaniach sme skoncili vsetci v jednom kupe a s Katkou sme vysvetlovali Mexicanom zakernosti slovenskeho jazyka. Dostali sme sa len k sklonovaniu podstatnych mien, ale len to stacilo aby usudili ze tento jazyk asi nezvladnu. Jaime si na fotak nahral nase "me gusta la cervesa y los hombres mexicanos, pero solo como Jaime" a tesil sa ako to posle domov aby videli aky je tu popularny :) Potom sa este bavili s Ancou o ortodoxnom krestanstve, a Jaime s Ricardom konstatovali ze ortodoxni "joined the dark side" :)

Predtym nez sme sa stastne ulozili, sme sa este pohadali, pretoze Massimo odmietol spat dole, kedze niekto ohlasil mys. Tusim Ricardo, alebo Anca rozsirili tuto poplasnu spravu, ze videli v kupe mys, a Massimo bol z toho celkom hotovy. Nakoniec sa s Norou vymenili aby mohol spat hore bezpecny pred smrtiacim hlodavcom. To vyprovokovalo dalsiu lingusticku debatu na temu ako sa povie v akom jazyku mys, potom ako sa povie kadeco ine (vyslo najavo ze "kaka" a "pipi" su dost internacionalne slova, zaujimave...) a konstatovali sme ze anglictina je smutne chudobny jazyk :)