Ideme na vylet!

Dnes je ten velky den kedy vyrazame na nas prvy vylet! V praci sme len do pol stvrtej, a potom nenapadne ale isto zdvihneme kotvy a vyrazime cez Secunderabad Railway station do Aurangabadu, kam by sme mali dorazit zajtra o 6.00 rano.

Vcera po tom co sme opustili nase mile pracovisko aby sme si zacvicili a stastne stihli autobus o 6.50 sme v meste vybavili ucet u Hutchu, od buduceho mesiaca by sa nam mala suma strhavat automaticky - hura. Ale maju tu na rozdiel od domova nejake tri billing cycles, a kazdy zakaznik je do niektoreho zaradeny. My mame cyklus od 3. do 3., a kedze sme si ucty zalozili asi 13.8., tak za prvy mesiac nam bola uctovana len pomerna ciastka. Zaplatila som teda svojich 200 Rs a mam pokoj :)

Potom sme zlupli kuraci sendvic v Java Green, to je kaviaren hned pri Web Reliance, nasom oblubenom internet cafe - casnik sa zas tak siroko usmieval ze som uz myslela ze nam to da zadarmo, ale to zas nie :) Nasledne nase kroky viedli do Go Bananas, pretoze moje cestovne nohavice su totalne rozpadnute, a okrem toho som sa teda rozhodla si kupit nejake kosele do prace aby som tu nepohorsovala svojim polonahym telom. Tam sme s Katkou stravili prijemnu hodinku a pol, vyskusali pol obchodu (za tichej nenavisti veskereho personalu) a odobrali sa domov. Cestou sme sa zastavili v Rish Market, to je nas miestny SUPERmarket, kde sme kupili ovocie na rano a propriety na farbenie vlasov - zubnu kefku a hreben.

Domov sme dorazili az okolo desiatej, a po tom co sme sa schladili (pretoze ak som to zatial zabudla zmienit, tak byvame do kopca, takze kazda cesta domov obvykle vyusti v kupel vo vlastnom pote) tak sme pristupili k aktu farbenia. Anca s Rodrigom zasa odpalili niekam von, Anca ani vcera nespala doma, ale zato nam bolo oznamene ze Marie a Stephanie su na ceste sem. To nas mierne zaskocilo, pretoze sme takto neskoro necakali ziadnu navstevu, a tak skoro sme sa jej ani nedockali. Katke som teda nafarbila vlasy na "dark red" a ona mne na "dark chestnut" - a vyzera to super! Povodne som chcela len nejaku tmavsiu hnedu lebo mi tu vlasy uplne vybledli, ale Katka ma nakecala aby som si vzala tuto pretoze to bude zaujimavejsie, a som rada ze som ju posluchla. Zato ona ma na hlave skor fialovu, a hovori ze taku tmavu nemala uz roky :) Este stale si pripada ako s parochnou...

V prostriedku procesu chytania farby, ked sme obidve posedavali s nafarbenou hlavou a cakali kym sa budeme moct umyt, prisli Marie, Stephanie, Ricardo a Colm (to je chalan z Irska z predoslej varky ktory byva s Marie a Stephanie) a boli z nasho farbenia celi prec... potom sme si teda zmyli farbu aby sme sa vratili do ludskej podoby, a co ineho by mohlo tych motakov napadnut, nez premietnut nase propagacne video! Napriek tomu ze sme hlasito protestovali jacanim, buchanim dveri a castym no! come on! stop it! a tak, nepomohlo. Videa sme sice znovu nezhliadli, pretoze sme protestovali nepritomnostou, ale zato sme ich poculi a hlavne sme poculi rehot ktory sa stade neustale ozyval. Vdaka mojmu posedu bolo moje video hodnotene velmi vysoko (vraj "kamasutra pose") ale ostatni na tom neboli ovela lepsie. Po tom co sa teda dostatocne nasmiali na nasom nestasti, sme pristupili k zmysluplnej konverzacii, navsteva sa zdrzala asi do druhej and ranom a po tom co odisli sme okamzite zalahli a zobudili sa az na budik (tazko, pretazko).

Dnes by sme teda mali vyrazat na vlak (do kelu, zrovna zacalo liat ako dive - to teda bude nieco, sleeper class nema okna...), ale budeme lahsi o dvoch ucastnikov vyletu - Monica je chora, posmrkava a citi sa obecne zle, a Tore je tak nepostradatelny v praci ze proste nikam nejde - ani si netrufol sa spytat napriek tomu ze si rano optimisticky zabalil tasku. Ak som to spravne pochopila tak maju nejaky pruser v tom projekte a kedze on je ta klucova osoba ktora rozumie norsky, tak bude pekne krasne sediet a citat najnovsie spravy... Takze ich listky zrejme budeme musiet vratit, uvidime ako sa nam to podari. Casu mame snad dost, takze by sme to mohli stihnut.

Cestujeme nalahko, a okrem toho sme dnes taki unaveni po tej vcerajsej akcii, ze myslim ze zaspime ani nebudeme vediet ako. Vzali sme si s Katkou plachtu pre pripad krajnej zimy, ale vraj tam ma byt este teplejsie ako v Hyderabade, takze neviem ci na nich dojde. Dnes sme rano tiez stretli Ramiho (Kanada), ktory tam sa z jaskyn zrovna vratil a velmi ich chvalil, tak uz sa tesime!