Santiagova rozlúčková party

Tak nadišiel deň kedy sa lúčime s prvým z našich najbližších kamarátov v Indii.

Santiago v utorok odchádza do Mumbai, a stade v piatok letí do Brazílie.

A pri tejto príležitosti už dva či tri týždne dopredu naplánovali na sobotu veľkú party, na ktorú sa mali dostaviť aj ľudia z Bangalore.... a vôbec - ako bolo avizované, posledná veľká party.

To ale nezabránilo Nicovi aby na piatok zas nedohodol Red Bull/Vodka night v Shishe, ako obvykle pre dámy zdarma... pre pánov ale (zrejme kvôli vysokej konzumácii dám a teda finančnej nevýhodnosti celej akcie) sa cena zdvihla na Rs 300, a tak sa ich tam zas tak veľa nechystalo.

Ja som nakoniec zostala doma, lebo sa mi veľmi nechcelo a okrem Katky, ktorá ale predtým šla na večeru, od nás nikto nešiel a tak mi poskytli vhodnú zámienku prečo zostať doma - samej sa mi nechcelo ísť. Jaime s Teresou majú obidvaja nejaké žalúdočné problémy, a Tore dostal svoju obvyklú horúčku, ktorá záhadne prichádza a záhadne odchádza tak raz do mesiaca.

Katka sa vrátila okolo polnoci a referovala že sa do Shishe dostala až neskoro, a že už boli všetci poriadne opití, lebo tentoraz servírovali Red Bull/Vodku nie ako koktejl, ale ako panáky, tak to do seba na bare hádzali ako na bežiacom páse. V sobotu ráno sa Steph posťažovala že prvýkrát v živote má okno :)

Katka sa ale nestihla opiť a ja už vôbec nie, a tak sme v sobotu pomerne svižne vstali, a rozhodli sa poctiť návšetvou Charminar. Počkali sme do dvanástej a zavolali Steph, pretože vraj tiež chcela ísť, ale dozvedeli sme sa že je v posteli a spamätáva sa z včerajšej noci, a že ostatní šli na obed do Paradise.

Dohodli sme sa nakoniec, že počkáme do tretej kým sa ostatní najedia, a potom sa s nimi stretneme na mieste činu. S Katkou sme teda okolo pol tretej vyrazili, pri Charminare kúpili mango, ochutnali podivné ovocie ktoré nemalo žiadnu chuť, Katka lokalizovala a použila toaletu v miestnej nemocnici, a poobdivovali sme pouličných zubárov, ktorí ordinovali len na nepatrne vyššej úrovni než na ulici (ich ordinácie nemali ani dvere), a začali sa zháňať po chalanoch - mali prísť Santiago s Ronaldom.

Tí furt že už idú, už len 15 minút, ale hodinu ich nebolo. Našťastie sme to s Katkou vzdali a vyrazili sami po obchodoch omrknúť do čoho by sme tak investovali svoje ťažko zarobené rupie.

Katka sa rozhodla kúpiť mamke nejaké perly, a tak sme nakukli do perlových obchodov... nuž pravda, ceny boli príjemné, ale mňa stále desí predstava že kúpim nejaké nafarbené korálky. Síce nám perly oškrabávali nožnicami a sľubovali aj test so zapaľovačom, nakoniec sa vytasili aj certifikátom (ale načo je mi taký certifikát vydaný indickým obchodom, to by ma zaujímalo čo s ním akože mám robiť), ale k nákupu nás nezlákali.

Z obchodov s perlami sme pokročili k obchodom so sárí, kde som ja dúfala zakúpiť sárí, a Katka nejaké šály.

To už sa nám podarilo stretnúť aj s chalanmi, a tak sme všetci spolu zhliadli prehliadku sárí príšerných farieb bohato lemovaných zlatom, a ja som z toho už bola unavená, a tak som sa rozhodla investovať do prvého prijateľného ktoré som našla, a potom ak sa mi bude chcieť, možno neskôr. A tak som sa stala hrdou majiteľkou zeleného sárí lemovaného striebrom. Cenu som zrazila z Rs 550 na Rs 250, ale ešte si budem musieť nechať ušiť blúzku ktorá sa pod to nosí, a niekde splašiť spodnú sukňu. Asi sa stavím niekedy z práce v Ameerpete, a vybavím to. Ale asi až po návrate zo severu, lebo nepochybne to bude chvíľu trvať...

Katka žiadny šál nenašla, pretože všetky ktoré jej ponúkli vyzerali ako handra na utieranie podlahy, a tak sme sa rozlúčili s chalanmi a šli vybaviť posledný zamýšľaný nákup - topánky.

Ja som chcela indické kožené topánky, a Katka nejaké čierne šlapky do práce. Ja som nakoniec objavila hnedé striebrom lemované topánky ktorých cenu som tiež zrazila z Rs 350 na Rs 175, a po tom čo som prešla všetky ostatné obchody a nenašla nijaké lepšie tak som už bola unavená a nechcela som sa hádať o 25 rupií na mnou žiadaných 150, zaplatila a šli sme domov.

Katka rovno vyrazila behať, a ja som sa ešte stavila v La Sani si kúpiť noodles na večeru, aby som mala pred party dobrý základ. Pôvodne som plánovala si polku odložiť na nedeľu, ale nakoniec som bola taká hladná že som ich spratala celé, a vypočula si pritom o návšteve Ramoji Film city ktorú absolvovali Teresa s Jaimem.

No a potom som už len trávila, a čakala kým bude čas vyraziť na party. Ten nadišiel okolo desiatej, a tak sme sa v počte 4ks (Jaime minulý týždeň predal motorku Tamasovi, ktorý ani nemá vodičák a tak sa divím že ešte žije) naložili do rikše a vybrali na Rd 3.

Tam bolo asi tak sto ľudí z ktorých som poznala ledva polku, lebo z Bangalore dorazila ozaj veľká banda, a k tomu nejakí Indovia ktorí netuším kde sa tam vzali, tak som sa porozprávala so Steph a Davenom, ktorí nás zradne opustili a tak ich už nevídame tak často ako sme zvykli, Jaime zaspieval Carlosovi "Time to say goodbye" pretože predsa Carlos nakoniec dostal víza aj letenku a ešte dnes v noci odletel do Dánska, s meškaním púhé dva týždne.

Okrem toho sme zablahoželali Ronaldovi ktorý má dnes narodeniny, a Katka mu dokonca zaspievala nejakú portugalskú variantu Happy Birthday, čo ho dostalo do kolien a povedal že teda musí viac zapracovať na svojej slovenčine. Ronaldo nás v poslednej dobe pri obede oblažuje vybranými vetami - jeho obľúbená (a jediná ktorú si pamätá) je "Prosím si veľké pivo" a tvrdí že je pripravený na návštevu Slovenska.

Steph mi porozprávala o svojej príhode so zubárom, u ktorého bola dvakrát minulý týždeň, urobil jej RTG a povedal že má dva kazy a má prísť v pondelok. V pondelok sa teda dostavila, čakala pol hodiny, urobili jej ďalší RTG zubného implantátu ktorý má vpredu, čakala ďalšiu pol hodinu, šla do ordinácie, bola vyfotená so zubárom, a ten jej povedal že nič nemá a môže ísť domov. Steph sa teda poriadne nasrala, pretože bolo jasné že ju tam prehnal len preto aby si urobil obrázok jej implantátu aby videl ako sa to robí v Kanade, a ona musela zaplatiť za dve zbytočné návštevy a presedela tam pol dňa na tretí raz (za ktorý už nezaplatila ani omylom). No India.

Okolo jednej sme už mali dosť, a tak sme sa (bez Katky) spoločne pobrali domov, kde som upadla čoskoro do kómy a úplne som zabudla na to že mám na očiach šošovky...