.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Wednesday, September 21, 2005

Organizovanie konferencie

Dnes rano nas o nekrestanskych 6.30 zobudil ten blby watchman, ktory nieco kecal hindsky a ukazoval na nasu polorozmontovanu petlicu na dverach.. po chvili sme pochopili, ze mu zjavne na nej nieco chyba, tak som mu ukazala zvysny diel a oznamila ze to tam nemienime vratit (comu pochybujem ze rozumel), ale uspokojil sa a odisiel. S Katkou sme este chvilu nechapavo pozerali, pretoze vec je v tomto stave uz od nedele a doteraz mu to akosi nevadilo, a okrem toho to stejne nie je vec pre ktoru je nutne slusnych ludi otravovat o pol siedmej rano. Stephanie sa s podobnym problemom potyka doma, pretoze maju nejaku sluzku (maid) ktora vytrvalo chodi o siestej rano a nie su schopni jej vysvetlit ze ma chodit neskor aby oni nemuseli vstavat z postele a pustat ju dnu.

Inak sme sli rano kupit listky do Rajasthanu, coz sa nam uspesne podarilo, ale uz sme si skoro zufali pretoze pred nami bol nejaky par ktory furt do procesu alokacie listkov kecal a furt ich zaujimalo ci budu spolu a potom zaplatili stoma stovkami ktore chlapik prepocitaval... uf. No ale nakoniec sme sa dostali na rad, kupili co sme chceli, a dokonca aj stihli bus! Ale len tesne, pretoze riksak nechcel odbocit do zakazu odbocenia (o ktorom samozrejme vsetci vieme, ale oni to obchadzaju tym ze sa proste na krizovatke otocia a postavia sa pred auta stojace v pruhu z ktoreho je povolene odbocit) tak sme vyskocili, presli krizovatku po vlastnych a uz sme aj videli ako sa k nam blizi nas zeleny bus, tak sme ho profesionalne zastavili, nastupili, a predbehli tak Monicu a Toreho ktori zaspali a nastupovali az na dalsej zastavke.

Inak dnes zaspalo viacero ludi, Stephanie sme nestretli a Davena tiez nie, potom vysvitlo ze Steph zaspala a uz do prace ani nedorazila, zatial co Daven nezaspal, ale racionalne uprednostnil nakup vlakovych listkov pred pracou... paskuda. Tak som zvedava ake maju nakoniec plany na prazdniny, Daven chce na sever ale inou trasou, a Stephanie a Marie sa rozhodovali ci sever alebo juh (ktory zahrnuje prelet na Lakshadweep islands helikopterou, obludy jedny...).

Nasa veledolezita praca dnes sa taktiez akosi nekonala. K porade sme boli zavolane az o jedenastej, tam nam oznamili ake vsetky dolezite ulohy na nas cakaju (skompletovat tasky s darcekmi podla velkosti triciek, rozdistribuovat menovky, byt napomocni atd) a dostali sme prislubene nejake prezentacie, ktore mame prestudovat a napisat patriadkovy vycuc. Na prezentacie sme cakali do pol jednej, a ked sme sa po obede pustili do prace, tak sme zistili ze su to hrozne kecy a polke z toho vobec nerozumieme, takze sme to nejak spatlili a lutujem toho kto z nasich poznamok bude musiet vychadzat :)

Takze teraz uz len posedavame, boli sme na kave, vymenili sme si historky s pokazenym zaludkom a neviem sa dockat odchodu domov... Anca preposielala nejaky mail ze sa ide do Touchu, no ale ja sa so svojim hrdlom nechystam, Monica a Jaime ziju na rozpocte 50 Rs/den takze to im nestaci ani na jedno pivo napoly v Touchi a Tore ma nejake zaludocne problemy takze tvrdil ze ak pojde, tak nebude pit, a to by som teda chcela niekedy vidiet:) Takze ucast z nasej family bude asi miziva, ak vobec... zajtra vecer je ta vec v STC (Ashish tomu vytrvalo hovori "function" takze vobec netusim co to je - vraj akysi workshop a hlavne asi spolocenska udalost), potom tu prespime a v piatok rano budeme vitat delegatov s chlebom a solou (mozno s ryzou a masala spice, ktovie...)

Vecer ked sme dorazili domov, tak nas tam ocakaval velavazeny Mr. Rahman a telka, ktoru Tore okamzite zdrapil a vzal hore. Dozvedeli sme sa tiez ze ma dorazit aj plynova bomba... ktora o dve hodiny aj dorazila, ale vyslo najavo, ze telka je bez kablu k antene a plynova bomba ma pokazeny regulacny ventil... takze zasa nic. Monica sa rozhodla, ze chce oslavovat svoje narodeniny v pusti, tak sa Tore snazil vymysliet ako to spravit aby sme tam boli v tie spravne dni, ale vyzera to hrozne krkolomne. Jaime navrhoval prestavit datum na hodinkach, coz by nepochybne bolo jednoduchsie, no ale ktovie. Sli sme potom spat skoro, lebo sme boli s Katkou pekne utahane...

0 Comments:

Post a Comment

<< Home