Teresino slepé črevo a náš odchod na sever

Za tento týždeň sa udialo niekoľko vecí ktoré stoja za povšimnutie (ač nie všetky príjemné....)

Tak asi najdôležitejšia správa je, že Terese prišlo v nedeľu večer, keď sme sa vrátili z kina zle, Jaime ju vzal do nemocnice a tam jej v pondelok vyoperovali slepé črevo. Potom ju umiestnili na samotku kde mala zotrvať len do ďalšieho dňa, ale Teresa dostala nejaký záchvat paniky že nemohla dýchať, a tak ju premiestnili na pohotovosť, napojili na všetky možné monitory a bolo.

Bola som ju v pondelok večer pozrieť, a hovorila že keď mala ten záchvat a nemohla dýchať, tak než jej dali kyslík tak si už myslela že je po nej, a keď sa tam niekam zatúlala osoba v burke tak si aj myslela že už si po ňu prišla smrť. Vyhlásila, že osobám v burke by mal byť vstup na pohotovosť zakázaný :)

Za operáciu museli zaplatiť pekne v hotovosti, pretože najprv im povedali že poistka to pokryje a nič nebudú musieť platiť, keď tu zrazu pol hodiny pred operáciou prišiel ktosi a vyhlásil že tridsať tisíc. A to len samotná operácia, ešte budú musieť zaplatiť za izbu, lieky, a tak podobne. No ale pred operáciou už akosi nebol čas ju premiestniť do inej nemocnice alebo sa nejak hádať, tak zaplatili a poisťovňa by im to mala preplatiť.

Včera už sa ale mala lepšie, už jej povolili piť džús, a dnes vraj bude môcť aj mäkkú tuhú stravu (to si asi dosť protirečí, ale je to tak...) a mali by ju snáď aj pustiť domov. Ale domov nie je náš byt, pretože sa presťahuje k nejakej indickej kamarátke (tuším sa volá Priyanka) kde sa o ňu budú môcť starať, variť jej teplú stravu a tak podobne. My sme zavilí kapitalisti ktorí musia chodiť do práce, a Jaime čoskoro bude musieť letieť domov.

Čo ma privádza k ďalšej udalosti tohto týždňa... Santiago včera odišiel, smer Mumbai, kde pobudne tak dva dni a stade myslím zajtra v noci letí domov, do Porto Alegre, do lékárny... tak sme sa s ním rozlúčili s tým že sa uvidíme buď v Európe alebo v Brazílii, ale ktovie ako to naozaj bude... to by som teda rada vedela.

A dnes sa rozlúčime aj s Jaimem, pretože ač on neodchádza, odchádzame my, a už sa s ním zrejme v Indii nestretneme. S Katkou sme sa nakoniec po dlhom váhaní rozhodli ísť na sever, a Jaime musí byť 18.5. v Guadalajare na svoj pohovor na ambasáde kvôli americkým vízam, a Indiu chce opustiť nejak koncom tohto týždňa, v nedeľu alebo v pondelok, podľa toho ako dostane letenku.

Nakoniec vyšlo najavo že predsa len nemusí letieť z Mexika do Indie a tak do New Yorku, takže poletí priamo a šup pracovať niekde v Brooklyne či kde pre Citibank. Alebo je to Long Island? Viem len že to nie je Manhattan :) Už si aj pozeral ako vyzerá jeho nové pracovisko (prekvapenie: sklenená vysoká budova niekde medzi inými sklenenými vysokými budovami), nakupuje košele a nohavice aby mal v čom chodiť do práce, a vôbec... ostré prípravy :)

Rozhodli sme sa teda s Katkou že mu uvaríme večeru, ako aj celej rodine teda... posledná rodinná večera :( Zni to hrozne, ako sa už začíname so všetkými lúčiť... čoskoro po našom návrate bude nasledovať Carlos, potom Colm, Peter, Hubert... a potom my. Inak Carlos je zrovna v Dánsku na nejakom security testing projekte, a najnovšie správy hovoria že sa mu tam darí výborne, sú s ním spokojní, tak možno dostane nakoniec prácu v Dánsku ako on-site osoba Satyamu. Má sa vrátiť koncom týždňa, a potom o dva týždne vlastne už letí domov, tak neviem či bude mať čas to všetko zariadiť, alebo si skúsi tiež presunúť lístok na neskorší termín...

No a čo sa týka našich plánov na budúci týždeň, tak odchádzame zajtra ranným vlakom do Delhi, tam strávime piatok a presunieme sa cez noc do Amritsaru, pozrieme Golden Temple a šup do Dharamsaly, tam pozrieme dalajlámu a tak, presun do Manali kde snáď pôjdeme trochu do hôr, a nazad do Delhi a domov. Návrat v piatok večer vlakom, čiže príchod do Hyderabadu v sobotu večer.

Počítam že Katka ešte stihne aj sobotnú party :)