Den velkeho splach!

V sobotu mal teda vyvrcholit Ganesh festival, a to tym, ze po slavnostnom sprievode po meste so sochou inkriminovaneho Ganesha ho veriaci ponoria do jazera. Doteraz akosi nechapem zmysel tohoto pocinu, ale uz je to tak. Vec je spojena samozrejme s kopou hluku, spevu, tancu, a masami ludi.

Rano po tom co sme sa pozviechali, Tore vypral (tentoraz v pracke), Katka vyprala, obliekli sme sa a rozhodli sa vyrazit do obchodu s indickymi odevmi. Ouha ouha, samozrejme ze bol zavrety vdaka festivalu, a ked sme chceli potom sa stretnut s chalanmi na obed, tak nam na nas velky sok oznamili ze su v sprievode (snad priam na aute!) a idu k jazeru. Anca s Monicou mali z toho sprievodu hrozu, pretoze im bolo povedane ze ludia sa pritom chovaju mierne sialene, a ze pre dievcata to nie je zrovna bezpecne.

Sli sme teda sa najest do LaSani, ako inak, kam za nami potom chlapci predsa len prisli, a nakoniec sme Massimo, Tore, Katka, Monica a ja este raz vyrazili sa pozriet co sa to tam teda deje. K IMAXu sme museli po moste peso, a to bola pekna prechadzka, sprievod bol taky riedky a mali sme dost miesta.. pri jazere, kde sa nachadzali zeriavy ktore ponarali Ganeshov, sa vsak zahustilo a coskoro sme sa nemohli ani hnut. Veci sa uz stavali neprijemnymi (teda to ze na nas stale niekto striekal vodu ani nespominam) tak sme boli radi ze sme dosli k hotelu kde Katka surne potrebovala na zachod a my si odpocinut... dali sme si colu a takto posilneni vyrazili potom uz bez problemov domov. Sprievod to bol teda fakt sialeny, okrem vody sa ohadzovali aj farbami, ktore zrejme nejdu vyprat, a okrem toho samozrejme boli prilis "touchy" - paradoxne sa na to stazovali viac Tore s Massimom nez my dievcata.

Vecer sme teda mali v plane vyrazit na party do Secret lake, a tento plan sme aj dodrzali - doma sa posilnili nakupenymi zasobami, a potom vyrazili na party. Pri vstupe nam sice bolo oznamene, ze par plati za vstupne 300 Rs, ale nakoniec vyslo najavo ze dievcata neplatia, takze sme presli, Tore a Jaime sa rozhodli preliezt plot niekde dalej (Tore uspesne, Jaime menej...) a uz sme aj boli dnu. Oficialne bol "dry day", ale neoficialne si Tore objednal dzus, zaplatil zanho 370 Rs a obdrzal k tomu pod rukou ako bonus dvojdecovku vodky... teda dve deci dzusu a dve deci vodky boli pekny smrtak, predtym sme si este dali jakysi kebab (ten bol ale dobry!!!) a udrzalo nas to pri zmysloch a v tanci az do pol tretej, kedy sa party oficialne skoncila.

No a dnes rano som vstala o deviatej (caste prechadzky na zachod mi znemoznili dlhsi spanok) a vyprala biele co mi zostavalo zo vcera, zavesila to, presla sa do obchodu po vodu a chlieb, a o dvanastej som konstatovala, ze moje pradlo uz stihlo na streche aj vyschnut ale okrem mna a Katky zatial nikto nie je pricetny.

Potom zrazu niekto zvonil, tak som sla sa pozriet a zistila ze nemozem otvorit dvere. Tu v Indii je totiz inteligentnym zvykom instalovat na dvere zvonku petlicu, a nas niekto teda vtipne zavrel. Znutra sa samozrejme neda vobec otvorit a uz sme si zufali. Nakoniec sme zavolali nasmu landlordovi, ktory zavolal susedom a poprosil ich aby nas vyslobodili - vzhladom k tomu ze nas byt ma VSADE mreze ktore sa nedaju otvorit sme tam ozaj boli ako vo vazeni. Petlicu sme okamzite odmontovali a straznika zachranilo len to ze nerozumie anglicky a teda jacat nanho ze ma davat pozor jake individua pusta do domu by nemalo aj tak zmysel.

No a teraz som vyrazila do inet cafe uploadnut nejake fotky, a za chvilku pojdeme s Katkou sa najest, a potom mame s dievcatami nase posedenie pri kave - vcera sme si dali zavazok ze budeme mat na party oci otvorene, aby sme mali dostatok materialu na klebety, ale obavam sa ze ja som skor poskytovala ten material nez mala oci otvorene. Vcera uz avizovali ze budem prva na rade (s nemiestnou pozornostou ktoru mi venuje nas kolega z CSG Daven) tak sa neviem dockat...

S dievcatami sme sa stretli v Hyderabad Central a vyrazili do Cafe Odyssey, kde sme zakotvili, objednali a preprali najnovsie udalosti. Monica mala niektore velmi zaujimave spravy o ludoch z Adarsh Heights, no Beverly Hills suvix. Alebo skor Melrose place, tam snad spal kazdy s kazdym... uf. Potom sme teda samozrejme prikrocili k vlastnym komentarom muzskej populacie, Monica nam prezradila ze ma zalusk na chalana z Dubaja, a Anca bola poverena nadviazanim kontaktu, pretoze s nim pracuje v Cyberspace. No som teda zvedava co z tohoto vzide.

Potom volal Massimo, ze vari cestoviny a ci prideme... ale vysvitlo, ze zacne az o osmej, bolo pol siestej a my sme uz skoro nevideli od hladu, a tak bolo rozhodnute ze ideme (pre zmenu) do LaSani. Tam sme sa zoznamili s majitelom, ktory tvrdil ze bol v Rumunsku, objednali si tentoraz nieco ine nez predtym (ten dobry kebab co sme mali v sobotu vecer v Secret Lake, mnam), pockali na Toreho a s veg noodles to spasli.

Monica bola v nakupovacej nalade, takze sme sa po veceri zobrali a vyrazili do Go Bananas... cestou sme sa ale akosi pozabudli vo vedlajsom obchode, kde si Katka nakoniec vybrala satenovu nocnu kosielku (Victoria Secret, zda sa) ako vianocny prezent pre svojho priatela :) Ja som musela pre zmenu na zachod, ktory som nasla az vo dvore za Lifestyle (obchodny dom pobliz) a vyzeral teda hrozne... no ale co sa dalo robit. Ked som prisla do Go Bananas, zistila som ze nevidim ziadne vhodne cierne nohavice ktore potrebujem, a ze nejak nemam chut si kupit nic ineho, tak som pockala vonku s Torem a ked holky nakupili vyrazili sme so zastavkou vo Wine shope za Massimom.

U Massima bola velka party, jeho domaceho vnucka mala jeden rok, takze tam zozvali asi tak milion ludi a servirovali veceru zo svedskych stolov - zaujimave je, ze muzi a zeny slavili oddelene - vraj preto, aby chlapi mohli pit a zeny im to nemohli zakazat pretoze jednoducho nie su pritomne :) Ale nezdrzali sme sa dlho, pretoze sme boli pekne unaveni...

Doma nam Jaime poreferoval o rande s Ruchi - boli na kave v Hyderabad Central, a na Monikinu radu jej rozpraval o svojej byvalej priatelke aby pochopila ze este stale na nu mysli a nechce nikoho ineho, ale neviem ci je to najlepsia strategia - mozno ho naopak zatuzi utesit :) Vraj bol aj u nej doma nakoniec, a jej sestra kladla divne otazky... uz si z neho robime srandu ako si vezme domov indicku zenu :)

Okrem toho sa nam skoro podarilo presvedcit Toreho a Moniku aby s nami sli do Rajasthanu! Vyzera to velmi velmi nadejne, tak ak nam to niekto nepokazi tym ze s nimi bude ochotny ist do Goa (pretoze nechcu ist sami, vraj ziadny honeymoon...) tak je vec ista. Katka sa len boji aby nam to potom neotlkali o hlavu az sa im nebude pacit, no ale snad sa im pacit bude. Vyzera to na family trip, tak tentoraz uz by to mohlo vyjst :)