.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Monday, September 19, 2005

Page three girl

Dnes je moja fotka v novinach!

Ale aka strasna. Ja som sa sama nespoznala, az ostatni mi povedali ze moja fotka je v novinach, a skutocne, ked som sa na nu lepsie zadivala, som to ja. Zjavne obrazok z minulej stredy z 10 Downing street. Jediny problem (co jediny, to je samy problem) je, ze tam napisali z nejakeho dovodu Jessica.. preco, to netusim. Teda okrem toho ze vlasy mam skoro blond a moja figura tam vyzera jednym slovom priserne... brrr. Po tom co Toreho prekrstili na Johna v LaSani (a drzia sa toho) som teda druha na rade, a uvidime kto bude nasledovat.

Dokonca mi zavolal dnes rano Vijay a povedal ze ma pre mna prekvapenie, a ked som vyliezla pred miestnost tak mi doniesol tie blbske noviny, ale som so ctou odmietla. Tiez ma vysetroval ci som dostala jeho smsky a dokonca mi vysvetlil vtip ktory som nepochopila. Ach jaj...

No zrovna som sa dozvedela ze situacia s vlakovymi listkami do Rajasthanu je neradostna, tak neviem co bude s nasim vyletom. Vecer zasadne rodinna rada a rozhodneme :)

Vecer sme s Katkou vyrazili cez Mayfair na Secunderabad Railway station kupit listky do Hampi (nakoniec nas ide desat, to teda bude..) ale len co sme vyplnili ziadanky a podali ich chlapikovi za okienkom, tak nam ich asi za 30 sekund vratil s tym ze uz je osem, a system ho automaticky odlogoval takze zajtra. S Katkou sme z toho boli na prasky, pretoze rano samozrejme otvaraju az o osmej, a stihat stade bus o 8.15 je utopia. Skusili sme teda zohnat inych dobrovolnikov, ale bez uspechu. Nakoniec sme sa rozhodli zajst rano na blizsiu stanicu, odkial by sme potom chytili autobus nie pri Golkonda hoteli, ale pri Hyderabad Central kam je to blizsie a bus tam dorazi neskor.

Vecer sme teda diskutovali cestovne plany, vzhladom k tomu ze Tore dostal cez den email od Beaty ze Goa znie skvele a ze uz sa tam s nim tesi tak sme mali dost materialu na vtipky. Jaime si taktiez zufal, pretoze jeho rozpocet akosi nefunguje a hovoril ze teda bude musiet zacat existovat na 100Rs na den, coz je teda ozaj nie vela. Ked som mu oznamila ze sucha ryza v kantine stoji len 3 rupie tak bol stastim bez seba a povedal ze tym padom uz teda nema problem. Nicmene vyslovila som obavu ze potom jedneho dna sa Jaime pod ruskou noci zahryzne Toremu do nohy, a ked ho potom Tore prirovnaval ku komarovi, ako ho placne a rano sa bude stazovat ze "Jaime bit me again" tak som mala dost.

Diskutovali sme tiez rozne moznosti ziskania penazi na nas vylet - Jaime navrhoval "mexican way" - odrezat Rodrigovi ucho, poslat ho domov a poziadat o par stotisic rupii, ale tento plan sme poodlozili. Namiesto toho rozoberali moznost podnikania v Indii, a to konkretne zalozenie supermarketu pripade smetiarskej sluzby. Jaime seriozne rozmyslal kolko moze stat smetiarske auto a prenajom priestorov, tak by som sa ani nedivila keby nakoniec k veci doslo :))

Vzhladom k tomu ze vyzera ze na programe bude aj Taj Mahal, ktory stoji nekrestanskych 750 Rs, tak sme s Katkou opat spominali nas genialny plan navstivit ho v burke. Dievcata sa pridali a Jaime tiez, nacoz Tore prehlasil ze teda on rad zaplati plne vstupne uz len preto aby mohol ist pozriet Taj Mahal "me and my five wives". Konstatoval tiez ze medzi jeho zenami budu zastupene rozne typy, vratane "male one"... s Katkou sme este na obed ziadali aby nas vzal sebou na Vianoce do Dubaja, a Tore vyzeral ze myslienka ako predstavi svoje dve nove zeny rodicom mu nie je celkom proti mysli, ale asi z toho nic nebude. Co sa Vianoc tyka, tak tie mame vlastne kazdy den, pretoze KAZDE rano nas budi Ticha noc z telefonu niektoreho suseda. Ale asi trikrat styrikrat za sebou, a potom obvykle nenasleduje ziadny rozhovor takze fakt nevieme co to ma znamenat. Katka vyslovila predpoklad ze netusia co je to za melodiu ale ze ona im to teda povie, zatial co Tore tvrdil ze k nam chcu len byt mili a respektovat nase krestanske tradicie (teda neviem koho konkretne pretoze presne polka nasho bytu je naprosto ateisticka, dve su snad pravoslavne a katolika mame teda celkom jedneho).

Nakoniec sme odsuhlasili vylet do Rajasthanu v trvani asi 12 dni, z coho by sme si museli vziat 5 dni dovolenky, a musime teda pockat do stvrtku kedy sa vrati nas sef ci to bude schodne. Zatial vsetko vyzera dobre, takze ak nam dovolenka bude udelena tak posupajdime kupit listky a mozme zacat trenovat chodzu s nohami od seba po camel safari...

0 Comments:

Post a Comment

<< Home