Rozlúčkové party

Nedostali sme výplatu.

Obvykle chodieva v posledný deň mesiaca, ale tentoraz po nej v stredu nebolo ani chýru ani slychu.

My sme z toho boli samozrejme úplne vedľa, pretože sme ju chceli ešte minúť, a časť nebodaj zmeniť na valuty ktoré by nám pomohli na ceste domov... a výplaty nikde. Navyše v stredu bola naša rozlúčková party spojená s večerou v Exotice, a na tú sme peniaze ozaj potrebovali!! Ale ich nebolo.

Keďže streda bol náš posledný pracovný deň v STC, obedovali sme všetci spoločne v novej cafeterii... a na konci k nášmu veľkému prekvapeniu sme s Katkou dostali tortu! To som teda ozaj nečakala... ovšem torta sebou nesie určité nevýhody a bolo nám rozkázané že si ju musíme aplikovať na tvár, čoho sme sa potom zhostili pomerne zdatne, obe sme ledva videli a torta bola úplne všade :)) Fuj, to je ale mastný hnus! Moja pleť určite zaplakala, len s vodou to dole poriadne nešlo a mydlo nejak nebolo... tak až doma. Ale posedeli sme ešte až kým už nikto nevládal torty, a zvyšok sme rozdali v Bhaskare našim starým i novým kolegom.

Skúšali sme vybrať peniaze až do večera, ale bezvýsledne. Na Exoticu som si nakoniec požičala od Toreho (všetci sme si zvykli žiť tak nejak nadoraz, pretože výplata chodila so železnou pravidelnosťou takže sa nebolo čoho báť, navyše v strede týždňa...) ktorý mal peniaze za svoju predanú motorku takže nemal problém, a vyrazili sme večer do ulíc.

Rozlúčková party bola spoločná pre nás s Katkou a Jaimeho, ktorý odlietal vo štvrtok večer, ale v Exotice sme boli prvé my dve a chvíľu to vyzeralo že tam aj samy zostaneme. Potom sa našťastie pritmolili obvyklým indickým štýlom aj ostatní - povedali sme o pol deviatej, ale to sme tam neboli ani my s Katkou a prví hostia prišli tak okolo deviatej. Mali sme ale krásny stôl vonku, celú terasu len pre nás...

Pojedli sme, videli niektorých nečakaných a dlho nevidených hostí typu Shanthi, a presunuli sme sa okolo jedenástej k nám do bytu pokračovať v zábave.

A zábava to skutočne bola, party sa premenila na karaoke... ukončené zborovým spevom Time to say Goodbye, Jaimeho obľúbená ktorú si spieval dokonca aj v sprche (a to pekne hlbokým hlasom ako sa sluší a patrí...), a okolo pol tretej sme sa rozišli do svojich domovov pretože zajtra je pre poniektorých predsa len pracovný deň.

Pre nás ale nie, a tak sme si pospali pekne dlho, ja som si navliekla svoje zelené sárí a vyrazili sme s Torem do Cyberspace rozlúčiť sa so zvyškom CSG.

Moje sárí malo veľký úspech, tak sme sa vyfotili, oznámili že už neprídeme a vyvolali úplnú paniku. Steph dostala za úlohu nás zdržať v Cyberspace do štvrtej bez toho aby nám povedala prečo, a vzhľadom k tomu že bolo jedenásť usúdila že je to nemožné a vyzvonila nám že nám idú kúpiť darček atď.

S Katkou sme to ocenili ako pekné gesto, ale prišlo nám to trošku zvláštne.. nikdy sme s nimi nemali nejaké blízke vzťahy a zrazu takto... až nám to bolo trošku trápne.

No ale dali sme si obed v slávnej Cyberspace kantíne o ktorej Anca toľko fantazírovala, hneď som im začala závidieť keď som videla že ovocný tanier je len za 10 rupií, teda za polovicu toho čo v STC a pritom obsah je totožný :)

Pobudli sme s Tareqom a Saifom, potom so Steph, potom sme si vypočuli ako sa landlord snažil vymámiť 43 000 rupií od Davena a zvyšku obyvateľstva jeho bytu, a nakoniec sme sa teda slávne zišli v zasadačke či nejakej prázdnej miestnosti či kde, dostali sme koláč a darčeky - koláč nám Daven a Steph nežne inštalovali na tvár (Daven teda menej úspešne pretože mu polka spadla na moje sárí), rozkrojili sme ho, zjedli a rozbalili si darčeky - dostali sme sukne z Fab India, ktoré síce boli pekné, ale skúška na záchode prezradila že boli strihané na nejakú veeeľmi zvláštnu postavu, a tak sme sa rozhodli ich ísť vymeniť za niečo nositeľné.

No a cestou domov sa mi prihodila taká srandovná vec. Šla som sama rikšou od Hyderabad Central, a mala som peniaze presne vypočítané, pretože výplata neprišla ani prvého (Rishi nám oznámil že majú nejaké technické problémy...) a naše zásoby financií sa naozaj tenčili.

No a milý vodič rikše mi začal vykladať o svojom chorom dvojročnom synovi, ktorý nutne potrebuje operáciu a dvetisíc rupií zaplatí on, a tisícka je "balance". Pochopila som že balance mám asi zrovnať ja, ale s veselým úsmevom som milému vodičovi objasnila že peniaze nemám a sama by som ich akosi potrebovala. Tomu sa to nezdalo, a keď som mu ponúkla že teda zájdeme k bankomatu a ja mu ukážem čo tam mám, tak radostne prikývol.

Z bankomatu som vytlačila výpis na ktorom sa skvel môj zostatok 0.42 Rs, a podala ho vodičovi rikše. Ten jak predtým rozkvitol tak teraz zhasol, nahlas to prečítal a spýtal sa ma čo to je. Ja som mu oznámila že je to presne to čo si myslí a predsa som mu hovorila že na účte nič nemám.

Nato teda sadol za volant a vydali sme sa smerom k Rd 11. Milý vodič to ale stále nevzdával, a teatrálne si utieral slzu tu z jedného oka, tu z druhého. Na moju otázku že čo mám teda robiť keď peniaze nemám si len ďalej utieral slzy, a keď som sa ho spýtala či mám predať telefón aby som mu mohla dať peniaze radostne prikývol. Mne to nedalo a povedala som že možno by som mala niekde predávať svoje telo, a na to tiež radostne kýval že je to výborný nápad. Doporučila som mu teda nech to nakáže vlastnej manželke, ale na to kýval zas že to teda nie.

Nakoniec sa ma dotázal či jako nedostávam vreckové, a keď som mu vysvetlila že dostávam plat a vreckové nie je, tak už sme boli doma, ja som mu dala dvacku a rozišli sme sa.

Večer sme šli odprevadiť Jaimeho na letisko. Musím povedať že Jaime je obvykle vzor kľudu a pokoja, ale tentoraz bol nervózny jak pes, pobehoval horedole a rozhliadal sa kde sme, jak to že nejdeme a podobne... nakoniec sme sa ale všetci zišli, vyobjímali ho na šťastnú cestu a rozlúčili sa s prvým obyvateľom nášho bytu.

Niektorí z nás už po druhý krát :)

Večer bola v Easy Riderovi rozlúčková party pre Huberta, ktorý odlieta v piatok ráno, tak sme ho tiež šli pozdraviť, rozlúčiť sa, a vzali sme to jedným šmahom aj s Dominikou a Elayne, ktoré odlietajú do Thajska ale už ich neuvidíme.

Teda snáď ich ešte uvidíme, ale v Indii už nie.