Cesta domov

Ráno som sa zobudila na to že Katka hartusí, a na môj dotaz čo sa deje vyhlásila že idú s Nicom na cyklistický výlet, rozlúčila sa so mnou a už jej nebolo.

Tým padla moja posledná nádej na to že ma niekto odprevadí na letisko, a tak som si ešte prispala, zbalila posledné saky paky a po ôsmej pomaly, ale isto vyrazila na letisko.

Rikšu som zohnala až na Rd 10 a ešte k tomu nejak nechceli na letisko, ale nakoniec som predsa len nejakú stopla ktorá ma tam vzala, na letisku prešla check-inom kde ani nepípli na moje dve príručné batožiny, rovnako na security checku, a o desiatej sa naše lietadlo skutočne vznieslo do vzduchu a ja som opustila Hyderabad.

V Mumbai sme boli načas, tak som našla bus ktorý ma vzal na medzinárodný terminál, tam som zmenila posledné rupie za eurá (spočítali mi to presne, dostala som aj nejaké drobné mince), opäť sa nalodila na lietadlo a o 13.30 opustila Indiu.

Do Londýna som letela s Jet Airways, a ač som sa obávala ako to lietadlo bude vyzerať, bolo to úplne zbytočné. Lietadlo bolo skvelé, pohodlné, mala som vlastnú obrazovku a na výber z x filmov, indických aj zahraničných... začala som s Brokeback Mountain, ale keďže to bolo akési tmavé, a mne sa obrazovka leskla tak som nevidela vôbec nič, kovbojským prízvukom som tiež nerozumela, tak som sa po asi pol hodine vzdala bez boja a zhliadla namiesto toho Rumor has it s Jennifer Aniston, ktorej som rozumela výrazne lepšie.

Po hollywoodskom trháku som sa dala zlákať na Salaam Namaste ktorý som nevidela keď bol v kinách v Indii tak som si povedala že to doženiem aspoň teraz, a usúdila som že už mi asi mäkne mozog keď sa na to dívam dobrovoľne. Ale zvládla som to celé, a zavŕšila svoju filmovú seancu s The Constant Gardener, ktorému ale usekli poslednú tak minútu lebo sme už pristávali v Londýne.

Tam som si na Heathrow vyzdvihla svoju batožinu, prebojovala sa sústavou tunelov k autobusovému terminálu, zakúpila si lístok na Stansted a hodinu a pol si počkala.

Na Stansted som sa dostala okolo pol jedenástej, a keď som zistila že úschova batožiny stojí 5 libier kus, tak som sa pripojila k cestovateľom ktorí pospávali na lavičkách obkolesení svojimi kuframi. Naaranžovala som sa okolo opierok na sedadlách, jednu ruku prehodila okolo svojej batožiny na vozíku a po ani neviem koľkých hodinách (časový posun je zlá vec) sladko zaspala.

Zobudila som sa okolo pol piatej a už sa mi nechcelo spať, tak som sa dala do reči s dvoma Slovenkami z ktorých jedna tiež letela do Bratislavy... príjemne sme strávili čas do pol šiestej kedy otvorili check-in a prešli ním.

Na môj batoh nepovedali ani slova ač mal 2kg nadváhu, a moju príručnú batožinu si nevšimli.

Potom som si ale ja všimla že ju nemám označenú ako Hand Luggage, a tak som sa vrátila k check-inu aby som vysomrovala nálepku a zároveň ich presvedčila že v batohu mám len notebook a teda sa to neráta ako hand luggage.

Pani bola chápavá, ale poslala ma na security check, odkiaľ ma poslali nazad a ešte mi zákerne na letenku napísali heavy. Tak som si prezula topánky do pohoriek, a zadúfala že by to mohlo stačiť, a už som skoro prešla, ale vrátili ma s tým že tu mám poznámku heavy a nech sa nesnažím o také finty.

Tak som prebalila veci tak aby som podala svoj batoh a prešla s tým ťažším kusom batožiny, teda kufrom. Ten mal 13kg, a batoh 7kg, ale nakoniec mi ho teda pani vzala, napísala že mám zaplatiť nadváhu za 6kg a tak som roniac krokodílie slzy zmenila svoje eurá na libry, zaplatila 30 libier za nadváhu, vzala notebook pod pazuchu a prešla security checkom.

Heh, s notebookom pod pazuchou som tam nebola jediná :)

Potom už to šlo splavne, lietadlo letelo načas, v Blave som si vyzdvihla batožinu, premiestnila sa na domáci terminál (pričom ale vozík som musela ísť vrátiť na medzinárodný pretože bol na mince, a na domácom boli zdarma tak som ho nemala k čomu pripnúť), podala svoj batoh pričom na moje dve príručné batožiny nikto ani nepípol, konečne zavolala Mamutovi, a napodiv včas sme opustili Bratislavu.

Ledva nám pilot oznámil že sme dosiahli letovej hladiny tak asi o dve minúty už hlásil že sme zahájili klesanie, a za 40 minút som bola doma.