.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Sunday, September 25, 2005

Vikend

V sobotu rano sme vstali o pol dvanastej len preto, ze zena nad nami vysavala a pod nami nieco robili na cirkularke... rozhodli sme sa ze vyrazime na nakupy, pretoze nam treba zehlicku, a vzhladom k tomu ze mozme varit, rozhodli sme sa usporiadat rodinnu veceru.

Ked sme sa vysomarili z bytu, vyrazili sme do Big Bazaar, kde podla Jaimeho informacii mali mat lacnu zehlicku, a potom nieco nakupit, hlavne darcek pre Marie a Sena, ktori mali ten vecer narodeninovu party (teda povodne party s prekvapenim, ktore sa ale Beate podarilo pokazit s tym, ze email o party poslala rovno Marie aj s vysvetlenim preco Marie nie je zahrnuta medzi adresatov - myslim ze Stephanie jej to tak skoro neodpusti a Tore konstatoval ze to bol posledny klinec do jej rakvy).

Zehlicku sme stastne kupili, za 200 Rs nenaparovaciu a taku, ze oproti nej aj nasa stara socialisticka zehlicka bledne zavistou. Hovorila som ze uz rovno mozme kupit taku tu co sa musi nahrievat na sporaku, ale aspon je teda elektricka :) Okrem toho sme nakupili na veceru, a potom sa rozdelili. MUZI sli domov varit, zatial co my sme vyrazili vybrat darcek. S Marie to bolo jednoduche, vybrali sme jej suknu presne v jej style asi tak za dve minuty, ale so Senom sme mali znacny problem hlavne preto ze ho zas tak dobre nepozname... nakoniec po par telefonatoch sme mu kupili sachy, a s pocitom dobre vykonanej prace sli domov.

Doma sa chlapi spytali ci uz sme hladni a po nasej velmi kladnej odpovedi zacali celkom sami varit veceru. Dokonca sparili paradajky na omacku, olupali, uvarili cestoviny a nieco ako bolonsku omacku ale s mutton (v preklade atypicky koza) a dali sme si poriadne do nosa. S dievcatami sme boli uvelicene, ze my si hrame karty (ano Janif znovu a znovu) a muzi varia... raj na zemi :)

No a o deviatej sme vyrazili na party... co k tomu povedat... no proste party :) Oslavenci sa aspon tvarili prekvapene, boli tam snad uplne vsetci, ale s Katkou sme odisli relativne skoro - Tore rano referoval ze potom este siel s jednym z Massimovych kamaratov na jeho "farmhouse" este s par ludmi, a ze tam ma bazen, tenisovy kurt, volejbalove ihrisko a par otrokov...

V nedelu sme sa teda tradicne spamatavali z party, dali si omelety a o tretej sme mali nase babske kafe, kde sme sa stretli dievcata z nasej davky skoro v plnom pocte (az na Beatu, ktora nebola pozvana, a Shanthi ktora pozerala byty) a prebrali co tyzden dal :))

Vecer sme si dali pre zmenu omelety, okrem toho Anca varila Rodrigovi veceru, a teda si ale dala prace.. urobila hranolky (no skoro), obalovane rezne (z kuracej sunky) a zeleninovu omacku, ktora ac z koprom bola celkom dobra :) No a Jaime sa konecne dostal k svojim chapati! Nakupil si muku, poziadal Shanthi o instrukcie a pustil sa do pripravy chapati. Najprv si vyrobil cesto, a potom za pomoci specialnej panvice prikrocil k vyrobe samotnych chapati... prve pokusy boli znacne nedorobene, a teda nekonzumovatelne, ale s pokracujucim casom sa Jaime osmeloval nechat ich tam dlhsie a dlhsie, az nakoniec boli jedle... on sa rozhodol si ich urobit na mexicky sposob so zapecenym syrom, a velmi si pochvaloval. Nicmene sme zvedeli ze aby sme si mohli robit nas milovany naan, potrebujeme trubu! Ako som sa ale dozvedela, v mojej nepritomnosti rodinna rada rozhodla ze ideme kupit trubu, takze vyzera ze aj tato posledna prekazka bude coskoro prekonana:)

No a potom karty...

0 Comments:

Post a Comment

<< Home