Najdi 10 rozdielov...

V piatok nez sme vyrazili do Mamallapuram nas s Katkou Ozana poziadala, aby sme z vyletu zostavili kratku spravu ktoru potom uverejni v pripravovanom Trainee newsletteri. My sme tuto ulohu z priatelstva akceptovali, ac po navrate sme teda nevedeli co presne napisat kedze vikend prebehol tak ako prebehol.

Vcera vecer sme teda hrdinne zasadli k pocitacu aby sme nieco vyplodili... nakoniec sme sa dohodli ze ja nieco napisem a Katka to zrediguje.

Do toho ovsem prisiel Jaime, a vidiac nasu nechut sa rozhodol ze napise spravu sam.

Nanajvys fascinovana jeho dielom som sa rozhodla jeho dielo uverejnit... a pre porovnanie prikladam aj nasu "suchu" verziu :) Zaciatok obidvoch je moj, koniec tiez, ale myslim ze je naprosto zjavne kde zacina Jaimeho verzia...

Mamallapuram

The trip started very good – maybe too good when we were allowed to leave work at 3pm without any problems to catch the 4.20 train to Chennai.

But our good luck was soon over. When we arrived to Secunderabad station, we found out our train is already one hour late, even though it hasn’t even left the station yet! Soon we met the rest of our action team – Stephanie, Carlos and Phillip, and learned that Carlos is not joining us for the journey back. First I thought he’s decided to stay in Mamallapuram for the whole week, but then he told us he’s actually flying back… too scared of terrible Mr. Suresh Songa and his actions if he came late on Monday.

Instead of 6am we arrived to Chennai after 9am, and went directly to the bus station to take a local bus to Mamallapuram. After the small incident with stolen beers and passports we decided to change our nationality and drink from the coconuts. The problem here was that the coconuts were already ferment so some of us got drunk. Suddenly, those people ran into the sea so we lost two of the eight Brazilians that were with us. One minute of silence for them… 1, 2, ….15 ok enough. Any way we had a lot of Brazilians to admire and enjoy. The survivors had to face a terrible hangover and Katarina finish all the water we had so she decided to drink water from the toilet but fortunately Lubica stopped her just on time. Instead of this unconventional method to cure the hangover we found out an ancient technique named Kujti Huy Tur that means “I am feeling stupid for what I did yesterday night”. That remedy consists on running naked through the beach with six remaining Brazilians screaming “wow”. The only problem with that is that instead feeling better you just want to disappear. Until then we complete understood that we translate bad what “Kujti Huy Tur” means, the actual meaning is “I am feeling so stupid but I will do it again”.

So, this is the true and unembellished story of our wonderful weekend in Mamallapuram. Maybe someone could object that there were actually not eight, but nine Brazilians around, and ask how come Jaime wrote this report, but those are just the details…

A nasa verzia udalosti...

Mamallapuram (25.-27.Nov)

Katarina, Lubi, Stephanie, Carlos and Phillip

The trip started very good – maybe too good, as we were allowed to leave work at 3pm without any problems to catch the 4.20 train to Chennai.

But our good luck was soon over. When we arrived to Secunderabad station, we found out our train is already one hour late, even though it hasn’t even left the station yet! Soon we met the rest of our action team – Stephanie, Carlos and Phillip, and learned that Carlos is not joining us for the journey back. First I thought he’s decided to stay in Mamallapuram for the whole week, but then he told us he’s actually flying back… too scared of terrible Mr. Suresh Songa and his actions if he came late on Monday.

To Chennai we arrived late – but what is three hours compared to the whole weekend? The sky was blue, the sun was shining, so without losing any time we moved to bus station; where after a small incident with stolen wallet and interesting police investigation (“What is the number of the cab that brought you here?”) we finally reached our final destination – Mamallapuram, a small beach two hours from Chennai.

We changed quickly to our swimming costumes, but as soon as we stepped on the beach (50metres from hotel), it started to rain. We hid to the nearest beach restaurant. The Bangalore team was already sitting there enjoying good food and beer. When the shower passed, we decided to check the sea. The beach was a bit dirty with many fishing boats, the sea warm, but the wild waves made swimming almost impossible. However, at least we were a good attraction for the Indian guys staring at the girls in bikini…

After cleaning ourselves from the sand we decided to discover the city (= look what kind of stuff we can buy here). After successfully fulfilling this difficult task it was time for dinner! Oh all that good seafood, beefsteaks, French fries… followed by beer, beer, beer and some more beer (actually when we came for breakfast next morning, the first question was “how many beers?”). After the Ho-So-Go-No drinking game we were ready to move on (must admit it was not completely voluntary…).

The rest of the story includes a romantic campfire on the beach with a guitar and some drunk Indians joining the party, home-made shisha, taking a swim in the hotel pool at 5am and seeing the sunrise on the beach trying to retrieve some warmth from the dying fire… well, you know… what happened in Mamallapuram, stays in Mamallapuram.

The next day was just like any other hangover Sunday in Hyderabad… well… maybe there were a few slight differences like the sea, beach, Brazilians playing the guitar… and we were so sorry we had to leave already.

So, we cannot really give a report about the tourist attractions in Mamallapuram, as we’ve only seen one temple from behind the fence and we heard that there should be some nicer beach 200m north, but… we can just say that Mamallapuram is a relaxed, friendly city with good restaurants and a nice beach with only a few cows and definitely worth a visit – especially with a cool group of trainees like we were ;)

Rozhodnutie ktora verzia bude nakoniec uverejnena uz nie je v nasich rukach.

Ja som za tu Jaimeho...

Makame jak fretky...

Nas vlak dorazil do Hyderabadu len s hodinovym meskanim, a kedze sme chytili bus na Mayfair ktoremu trva cesta do STC kratsie nez z Banjara Hills, do prace sme dorazili len o 15 minut neskor nez ostatni regulernym busom.

Tam sme sa zvitali s ostatnymi, ktori konstatovali ze Katka cela ziari a dozadovali sa podrobnosti o vylete. Povedali sme im len ze sme sa mali skvele, ze bolo zle pocasie ale napriek tomu sme sa mali skvele, a ze nam mozu len zavidiet :)

Na oplatku sme sa dozvedeli co sa dialo v Hyderabade... a najnovsie klebety :) Monica nam prezradila ze celu sobotu upratovali a vecer bola party, naprv v Shishe, a potom v Secret lake... a... potom... ked sa v nedelu rano zobudili a Tore chcel do svojej izby, ta bola zamknuta! To ich samozrejme zarazilo, pretoze Theresa, Jaimeho favoritka z minuleho tyzdna je na turne po indickych dedinach a zjavne to nemohla byt ona kto u nas prespaval...

...tak teda vsetci naspat zaspali, a ked si siel Tore o jedenastej do kuchyne po pohar vody, Monica povedala ze sa vratil so sokovanym vyrazom a oznamil jej ze tam stretol....

Marie!!!!

Ked nam to Monica povedala tak sa nam tomu absolutne nechcelo verit, a to hned z viacerych dovodov. Jednak Jaimeho romanca s Theresou je este dost mlada na to aby si uz aj zacinal s novou slecnou, a podobne Marie bola minuly tyzden v Chennai za Petrom z Polska s ktorym sa vraj mala uuuzasne... a zrazu toto???

Katka na to konstatovala len ze Jaimemu sme akosi prilis casto otlkali o hlavu toho "latin lovera" az to zacal sam brat vazne :)

Mamallapuram

Po tom co sme sa v piatok srdceryvne rozlucili s nasim srdciam tak drahym Sethuom (a skoro nestihli autobus pretoze sme boli nenazrane a nechceli si nechat ujst kolac) sme sa okolo stvrtej predsa len ocitli na Secunderabad Train station s nakupenymi mandarinkami a jablkami a pripravene na dva dni plne nicnerobenia, slnka, mora, morskych oblud a podobne...

Lenze...

Uz ked sme prisli na stanicu a sli na tabuli overit z ktoreho nastupista ide nas vlak sme odhalili tu zradu - vlak sice siel z prveho nastupista coz bolo prihodne, ale o hodinu neskor! Este ani nevyrazil a uz meskal! To nas podlomilo.

Na druhu ranu sme nemuseli dlho cakat. Len co sa dostavili Phillip, Carlos a Stephanie nam Carlos so sirokanskym usmevom zvestoval ze sa s nami nevracia naspat. Moja prva myslienka teda bola ze sa rozhodol si svoj pobyt v Mamallapuram predlzit a berie si dovolenku, ale pravda bola celkom ina. Po tom, co rano pozrel vlaky a zistil ze chronicky meskaju tak tri hodiny vdaka vytrvalym dazdom v Chennai, a po tom co ho Thiago telefonicky presvedcil aby teda napriek tomu siel, sa Carlos rozhodol naspat LETIET! A ako sa rozhodol tak aj spravil, v piatok rano si za Rs 3500 zakupil letenku Chennai - Hyderabad a zvysok vikendu stravil tym ze nam za zvuku zzzzum predvadzal pohyby naznacujuce start lietadla pripadne to co my doma pozname ako ostruhanu mrkvu (v Mexiku to znamena nieco celkom ineho, ale vyznam rovnaky - nie ze by bol teda Carlos z Mexika :)) a mal vecne nejake poznamky k nasej ceste vlakom pripadne k jeho ceste lietadlom.

Ked sme sa teda konecne pohli, cesta bola strasna. Kedze sme listky nekupili zrovna skoro, dostali sme same bocne horne lozka, ktore su ovsem kratsie nez tie normalne, a boli sme rozdeleni po celom vagone. Boli sme sice poriadne unaveni, takze sme si len chvilu citali, trosku poklabosili a zaliezli spat...

...a poniektori aj spali, ale nie ja. Snazila som sa najst vhodnu polohu celu noc, ale bez valneho uspechu. Nemohla som ani vystriet nohy (a samozrejme len co nieco nie je dost dobre mozne tak ma clovek pocit ze to je presne ta jedna poloha v ktorej by sa pohodlne vyspal a ziadna ina...) a rano som sa "zobudila" s bolestami vsade mozne a rozhodne nie doruzova vyspinkana. Zato ostatni si velmi pochvalovali ze lahli a spali - paskudy!

Teda rano... do Chennai sme mali dorazit okolo siestej, ale bolo dost po deviatej ked sme sa tam skutocne ocitli. Zobudilo nas ale slnko a krasne bezoblacne pocasie, ktore nas naplnilo optimizmom co sa nasho posobenia na plazi tyka :)

Na stanici sme si pomerne rychlo zabezpecili taxi na autobusovu stanicu ktora bola pekne daleko, a svizne sa premiestnili. Tam sme zistili ze bus do Mamallapuram ide z nastupista c. 5 na ktore sme sa teda premiestnili a zistili ze nas bus nie je expres. Sla som sa teda spytat na informacie ci je nejaky expres, pripadne kedy ide (a dozvedela som sa ze expres neexpres, je to jedno pretoze idu rovnako dlho - na moju otazku preco je to teda expres som uz odpoved nedostala) a ked som dosla spat, ostatni uz boli v autobuse a mavali na mna ze coskoro odide. Nasadla som teda a s radostnym ocakavanim sme vyrazili smerom k Mamallapuram po East Coast Road.

No a vtom to prislo - ked som chcela zaplatit krasnych Rs 20 za svoj listok, zistila som ze mi akosi chybaju fondy. A to nie preto ze by som ich uz bola vsetky vycerpala, ale preto ze akosi cela penazenka "is not there". Prehrabala som cely batoh osemkrat zhora dole a zdola hore, a nic. Listok mi teda zaplatila Katka, ale ja som bola z toho hotova - vsetky moje peniaze a kreditka v tahu (nie ze by na ucte teda bolo nieco co by pripadneho "nalezcu" nejak extra mohlo potesit, ale...).

Rozhodla som sa vratit a pozriet sa ci som nahodou penazenku nenechala na informaciach, ale chlapik nielen ze nehovoril anglicky (takze sa ma len pytal kam chcem ist a poslal ma na nastupiste c. 5 a dalej sa so mnou nebavil) ale potom ked som mu za pomoci miestnej damy objasnila svoj problem tak sa len smial, zakrutil hlavou a ja som pochopila ze aj keby ju nasiel, tak predsa nebude tak blby aby mi ju vracal. Odoslal ma oproti k policajtom, ktori po tom co ma poslali na nastupiste c.5 a mne sa podarilo im horkotazko objasnit ze tam nechcem mi povedali nech idem na policajnu stanicu na prve poschodie - a keby som nahodou usudila ze to nema ziadny zmysel, tak ma tam agilny okoloiduci za rucicku odviedol.

Na policajnej stanici pre zmenu ziadny z policajtov nehovoril anglicky, takze ma poslali na nastupiste c.5, kam ja som zavile odmietla ist a nadalej sa dozadovala pozornosti. Navela si teda vzal papier, ze si poznaci moje udaje... vysvetlila som teda ze som prisla o penazenku a ci ju nahodou niekto nevratil (optimistka :)). Chcela som len vediet ano/nie a ist, pretoze mi bolo jasne ze ked ju doteraz niekto nevratil tak ju niekto slohol a ten ju nevrati celkom urcite. Ale papier naznacoval nieco ako zapisnicu... tak som si teda povedala ze dobre, sak nemam co stratit, a rozhodla sa podrobit sa vysluchu.

Bola som dotazana ako som sa dostala na autobusovu stanicu. Tazko, pretazko som vysvetlila ze som prisla taxikom z vlakovej stanice na ktoru som prisla vlakom z Hyderabadu.

Dalsia otazka znela "What was the number of the cab that brought you here?"

To som nevedela ci sa mam smiat alebo plakat.

(ked som to potom vykladala v Mamallapuram, Paolo podotkol ze som mala vytiahnut papier kam si zapisujem vsetky cisla taxikov a riksi a ocitovat to aj s popisom vodica, a Carlos mi povykladal ako ked on si zabudol v riksi batoh tak prva otazka na vodica bola "How was he?", nacoz poskytol popis - maly, cierne vlasy, fuzy, nohavice a kosela, a okolo stalo asi len dvadsat takych chlapov)

Nastastie sa potom nasiel pan ktory tiez mal nejaky problem, vysvetlil moj problem komisarovi, zanechala som svoju adresu a telefon, na moje mile prekvapenie bola dotazana ci sa mam ako vratit do Hyderabadu (tato otazka mi predtm vobec neprisla na um ale ked som si to predstavila tak mi teda nebolo do smiechu) a bola prepustena.

Chytila som dalsi bus do Mamallapuram (nastastie idu kazdu pol hodinu, alebo skor jak sa im chce ale tak dva do hodiny) a okolo tretej uz sedela v restauracii a objednavala si mixed seafood noodles.

Zoznamila som sa s pritomnymi - z obrovskej party ktora dorazila z Bangalore (neprehanam, tak 20 ludi minimalne) tam boli Paolo a Giuliano, Brazilci a Carlosovi spoluziaci z vysokej, a vacsina nasej malej ale vyznamnej vypravy (ktora citala 5 osob: my s Katkou, Stephanie, Carlos a Phillip). Ostatni boli z roznych dovodov nepritomni, ale pomaly sa trusili a pozonamovali sme sa. K svojej hanbe musim priznat ze som si nezapamatala ani polovicu mien, ale vyznamne osoby ktore maju dalej vacsiu ci mensiu rolu v nasich zivotoch boli zmieneni Brazilci a Eric zo Spanielska ktoremu sa dost intenzivne paci Stephanie (ktorej sa ale nepaci on a tvrdi o nom ze je divny, zato sa jej paci Paolo ktory mal kratucke vlasy, odstavajuce usi ale bol hrozne mily dobry srandista). Este tam boli nejaki Brazilci (tusim), holky z Ukrajiny a Ruska, jeden chalan z Dubaja a plno dalsich osob - dokonca dvaja Cesi! Na vecer potom prisli este aj trainees z Chennai, takze vecer uz nas tam bola celkom signifikantna kopa.

Pocas toho co sme jedli prsalo, a ked sme dojedli tak znova, takze mora sme si teda neuzili. Zato nam Paolo porozpraval skvelu historku ako sa v Malajzii osprchoval na zachode v KFC pomocou maleho vodovodu s odmerkou ktoru domaci pouzivaju po vykonani potreby - spolu s komentarom ze backpacing je sposob rozmyslania. Katka sa z toho nevedela spamatat este hodinu a zakazdym ked nanho pozrela tak vyprskla, ale rozhodne si tym ziskal jej srdce :)

Po obede som sla zavolat do ICICI aby som si zablokovala kartu (poznajuc dobu ktoru tu vsetko trva som sa rozhodla neriskovat ze by mohla byt odblokovana ked mi v stredu pride vyplata) a zverila som sa do ruk operatoriek. Tore mi poslal cislo uctu, Katka poskytla cislo na ktore mam zatelefonovat, chlapik na recepcii mi ho vytocil a potom uz bolo len na mne aby som sa prebojovala k spravnej operatorke. Hovorila som asi s piatimi, z ktorych ziadna nezabudla zdoraznit ako velmi ju mrzi ze som prisla o kartu, nicmene prepojila ma na niekoho ineho... nakoniec sa mi podarilo dostat k osobe ktora mi k mojej ulave oznamila ze karta bola zablokovana. Som teda zvedava kolko tento spas bude stat...

V izbe som teda nahodila bikini a vratila sa za ostatnymi na plaz (ktora bola len par metrov...) aby som zistila, ze medzitym na pat sekund vyslo slnko coz bolo dost na to aby sa vrhli do mora, a teraz sa susia. No ale som si povedala ze ked uz som tu, sup do mora! Bolo teda pekne rozburene takze o plavani sa neda hovorit, ale zato teple jak kafe :) Posedeli sme este na plazi, a okolo pol siestej sme si objednali jedlo na vecer aby sme urychlili dobu pripravy, a odisli sa osprchovat a skraslit na vecer :)

Osprchovanie bolo hotove razdva, kraslenia sa vela nekonalo, a tak sme okolo siestej vyrazili objavit mesto (inymi slovami, omrknut co tu maju v obchodoch :)). Steph sa poriadne rozsupla ked si kupila suknu, dvoje topanok, nausnice a retiazku pre sestru. My s Katkou sme zostali pri topankach, ktore sme kupili v obchode kde sa priamo vyrabali, vsetkym nam uzasne sedeli a nevedeli sme ktore si skor kupit :) Nakoniec sme si vybrali a to uz bol cas ist do restauracie skonzumovat nasu objednanu veceru.

V restauracii sme mali rezervaciu pre asi 30 osob, ale napriek nasmu nakupovaniu sme tam s Anou, ktora pracuje pre Satyam v Chennai, boli prve. Objednali sme si drinky a trpezlivo vyckali prichodu ostatnych, ktori sa trusili po dvoch troch styroch...

...zlupli sme skvelu veceru, so Steph sme si dali napoly spagety s roznymi morskymi obludami a vyprazane kalamare s hranolkami, Katka si dala hovadzi steak a este tam boli nejake zraloky tuniaky a ine divne ryby :) Najedli sme sa do sytosti a na rad prislo doplnenie tekutin...

...tejto ulohe sme sa venovali nadmieru svedomito, doslo aj na "drinking games" ktora v nasom pripade bola dost stupidna, ale o to zabavnejsia :) Z restauracie sme sa okolo polnoci, kedy uz zatvarali, vypravili rovno na plaz (medzitym sme prisli o Anu, ktora bola sice Monikou a Torem poverena zhromazdit informacie o nasom chovani v Mamallapuram a podat spravu, ale uz o pol desiatej odisla spat), kde sme po dlhom hladani dreva rozlozili ohen, rozlozili sa prinom a uz nasucho vegetovali, kecali a snazili sa umravnit miestnych ktori si akosi viac prihli a potom boli az prilis priatelski.

Ha, a dozvedeli sme sa koho pobozkal Carlos! Tuto otazku sme nastolili uz v restike, ale vraj jeho zivot je otvorena kniha a on nema ziadne tajomstva bla bla bla a nechape co sa pytame, tak sme sa ho teda spytali rovno, koho? a on nam to povedal! Nejaku mexicku slecnu ktora tu studuje a je kamoska s Ricardom (zjavne preto to vedel) ale ja som si za nic na svete nevedela spomenut ako vyzera a ktora to vlastne je. Tak mi ju Katka musi ukazat na fotkach... a hovorila som si ako bude Ricardo lutovat ze nas uz nemoze dalej natahovat pretoze si to vyslovene uzival :).

Okolo stvrtej sa Steph odobrala spat, a my sme zhromazdili uhliky z ohna, a odtransportovali ich na hotel k chalanom, kde osoba z Dubaja postavil provizornu vodnu fajku z dvojlitrovej flase, dvoch trubiek, jablka a staniolu. Tabak teda mal z domova nejaky jablkovy, ale ked sme to zariadenie videli tak sme boli fascinovani, a nemenej fascinovani sme boli ked sme zistili ze funguje! Tak sme si teda dali... obzvlast Thiago sa od nej akosi nevedel odtrhnut, a potom este Paolo spravil video odhalujuce konstrukciu tohoto vynalezu. Nedivila by som sa keby si chalani nieco takeho v Bangalore postavili, taki z toho vyzerali nadseni :)

A po vodnej fajke... no staci povedat ze sme este okusili teplotu bazenu v nasom hoteli (smrtelne nizka), teplotu ohnika na plazi (prekvapivo vysoka), zhliadli vychod slnka a do postele sa dostali az po siedmej :)

Ale vstali uz o pol jedenastej, zobudili chalanov a sli sa naranajkovat. Kedze o pol tretej sme musli opustit Mamallapuram, zvolili sme variantu velke ranajky a ziadny obed, a ako sme povedali tak sme aj ucinili. Mali sme vajicka na rozny sposob (okrem sialeneho Nora ktory si tvarou v tvar omelete so skutocnym syrom a uzasnej palacinke s nutellou dal indicke ranajky) a spominane palacinky, poniektori aj so zmrzlinou, a vratili sa na plaz... hrali na gitaru... a len tak sa spamatavali.

S Katkou sme sa este sli prejst k miestnej pamatihodnosti ktora sem pritahuje tolko turistov, chram rovno na plazi, ale dnu sme nesli a dalsie atrakcie sme ani nevideli. Konstatovali sme ze plaz je na indicke pomery uzasna ac hocikde doma by musela byt povazovana za neuveritelne spinavu, a okrem toho bola plna rybarskych lodi, ale akosi nam to vobec nevadilo. Videla som krasneho ziveho kraba a skaredu mrtvu rybu, plno krav ktore sa vyskytuju (ako vsade v Indii) aj na plazi - neviem preco ma to prekvapilo ked su inak vsade, male obludky ktore sa zakopavaju do piesku a dokonca sme nasli aj peniaze :)

Domov sa nam TAK nechcelo! Ale co sa dalo robit... o pol tretej sme sa so vsetkymi rozlucili a so slubom skoreho stretnutia v Hyderabade sa odobrali vyzdvihnut batozinu a chytit autobus do Chennai (DVE hodiny!). Cestou sa nas este snazili zastavit predajcovia vsetkeho mozneho, ale ako konstatovala Katka tak kazdy mame svoju vyhovorku - ona minula privela na alkohol, mne ukradli penazenku...

Bus sme stastne chytili, na letisku vysadili Carlosa (este nez sme sadli do vlaku tak nam poslal smsku ako mu mozme zamavat do lietadla. Ocakavali sme dalsiu az dorazi domov ze uz je v teplej postielke, ale nic! Zeby zostal v Chennai? :)) a sami skoncili na autobusovej stanici.

Opat sme teda celili otazke ako zohnat riksu naspat. Predplatena budka tam tentoraz nebola, tak sme boli odkazani len na svoje vyjednavacie schopnosti. Nastastie sme uz tusili kolko to asi ma stat podla cesty sem, ale prva ponuka manika ktory nas videl vystupovat z miestnej (!!!!) linky nas aj tak priklincovala k zemi a donutila hystericky sa rozosmiat - za cestu ktoru sme absolvovali za Rs 75 si zapytal Rs 800. OSEMSTO! Myslim ze to je indicky rekord :)

Nakoniec sme to zvladli za sto, ale museli sme vystriedat dve rikse pretoze prva akosi nechcela nastartovat, potom co ju roztlacili jej zdochol motor a ked sme nasadli a napriek intenzivnej snahe troch Indov nenastartovala, tak uz sme sa vykaslali na ich one second, one second, zastavili prvu na ulici, nasadli a uz sme sli.

Na stanici sme boli dokonca s drobnym predstihom, tak sme stihli nakupit proviant na cestu, potom absolvovali nekonecnu cestu k svojmu vagonu (mali sme S12, a museli sme prejst od lokomotivy, tri na sedenie, tri AC, a potom samozrejme vsetkych 12 sleeperov), a usadili sa do svojich kukani. Bol to ale uplne novy vagon, krasne modry, s drziakmi na vodu a cisty, dokonca so zabranami proti spadnutiu! Neviem tiez ci to bola nasa predstavivost, ale bol aj akysi pohodlnejsi, tichsi a menej smradlavy, takze sme po veceri este chvilku preberali svoje zazitky, konstatovali ze co sa stalo v Mamallapuram, zostane v Mamallapuram a rozisli sa za ucelom spanku - naozaj netrvalo dlho kym sa dostavil, a spinkali sme az do Hyderabadu :)

Celkove vzate sme museli konstatovat, ze napriek tomu ze osud bol proti nam a staval nam do cesty kdeake prekazky - meskajuci vlak, strata penazi, ziadne slnko... tak sme si vylet hrozne uzili a velmi sa nam pacilo. Druzba s Brazilcami bola posilnena, padol prislub dalsej navstevy v Hyderabade...

...ale po prvykrat v Indii som si uvedomila nevyhnutnost lucenia. Poniektori sa po Vianociach, alebo priam este pred Vianocami vracaju domov, a je mala sanca ze sa potom este vratia do Indie - zrejme budu prideleni na projekt niekde do zahranicia. Do tejto kategorie spadaju skoro vsetci Brazilci z Bangalore, takze je dost pravdepodobne ze ich navsteva v Hyderabade bude nase posledne stretnutie na dost dlhy cas... my s Katkou sme samozrejme akcne zeny ktore tuzia vyrazit do Juznej Ameriky, ale kedy na to dojde, to je uz druha vec :) Tu v Hyderabade som si to ani neuvedomila, pretoze s ludmi z predoslych davok som sa zas tak velmi nezblizila, a vacsina z nich si pobyt predlzuje, takze zatial som sa nestretla s nikym kto by mi presne oznamil datum kedy leti domov a hotovo. No ale na to tiez dojde...

Som slavna!!!!

Dnes, tesne pred odchodom do Mamallapuram som este dostala od Marie mail... s obrazkom novych webovych stranok ktore navrhuju. Marie pracuje pre Corporate Communications, takze ma k podobnym materialom pristup... tak schvalne, co je tam zaujimaveho :)

Novinky od managementu

Vcera a predvcerom sme sa dozvedeli par VELMI zaujimavych sprav co sa prace tyka...

Ako prvy zautocil Sethu, ktory nam v stredu rozoslal email ze sa s nami luci, pretoze od pondelka sa vracia do skoly na nejaky management course - a to na pol roka! V nasich radach zavladlo nadsenie zmiesane s obavami, pretoze na jednej strane Sethu je hrozne prisny a nic nam neda zadarmo (hlavne dovolenku:)), ale na druhej strane je nam vsetkym jasne ze je velmi schopny a mozme sa od neho vela naucit.

A navyse, kto bude teraz robit na trojrocnom plane? Odisiel Sailesh, ktory vlastne navrhol templaty, mal na starosti pilotny projekt a viacmenej vytvoril cely tento projekt. Teraz odchadza Sethu, ktory robil vsetky prezentacie, bol Saileshovym a Debdeepovym nadriadenym, a mal u BU autoritu. V teame je teraz jediny senior, a to nie je zrovna povzbudive, pretoze napriklad ja nie som akosi schopna ho brat vazne. Okrem toho postrada managerske schopnosti - delegacia nula bodov, time management podobne.. to je vlastne jedna z nasich najvacsich vyhrad k praci v tomto teame. Clovek nikdy nevie nie co bude za mesiac, ale co bude zajtra! Kolkokrat uz nam povedal ze budeme mat tooolko prace ze sa ani nezastavime, ze kvoli tomu nemozme ist do Rajasthanu/na trening/na vylet.. a cela nasa praca potom spocivala v pisani emailov domov, uploadovani fotiek a podobnych zabavnych cinnostiach. Takze nikdy nevieme co sa bude diat dalej, a tak sa nam tazko hocico planuje...

No a vcera, vcera sme mali meeting so Shaileshom (coz je sef CSG a viceprezident Satyamu), ktory sa kontinualne zaujima o to ako sa my trainees mame v Satyame, a stretavame sa s nim viacmenej pravidelne. Vcera nam teda oznamil vysledky niektorych svojich iniciativ (teda svojich, ktore sme my tak nejak navrhli/predniesli/spomenuli):

• Mentoring - rozdelime sa do troch skupin, a kazdej bude prideleny mentor - Shailesh, Raghu alebo Ganga, s ktorymi by sme sa potom mali stretavat pravidelne a riesit s nimi career planning ci hociake pracovne problemy s ktorymi sa tak nejak potykame. Zacat by sme mali buduci tyzden, Shaileshova skupina tyzden potom pretoze on tu nebude (skupiny zatial nie su jasne).

• Predlzenie staze - ak chceme, je to hotova vec.

• Plat - Shailesh konstatoval ze Rs 17 000 nie je zrovna vela, a ze od januara sa veci zmenia. V januari ma prist nova davka trainees, a ti uz vraj maju mat ine podmienky - Daven konstatoval ze ich nenavidime uz teraz :) No ale myslim ze zvyseny plat sa bude vztahovat aj na nas...

• Zdravotne poistenie - momentalne nemame od Satyamu nic, to by sa tiez malo zmenit a mali by sme dostavat minimalne nejaku podporu.

• Pristup k eSupport a podobne - eSupport je vnutropodnikovy informacny system, kam my sice mame pristupove meno a heslo, ale nemozme tam robit viacmenej nic, pretoze nie sme ozajstni zamestnanci, ale "contract people", takze nemame pristup k vsetkym aplikaciam a zdrojom informacii ako ostatni. To by sa tiez malo zmenit - vraj od buducej stredy. Ked Shailesh zahlasil ze "Ravi made that promise", vsetci trainees sa rozosmiali ako jeden muz, pretoze s Raviho slubmi uz mame urcite skusenosti. Shailesh sa smial tiez, a povedal ze teda do piatku by to malo fungovat urcite :)

• Ziarivy priklad TCS - Nacho spomenul ze trainees z TCS, ktora ma podobny program s Aiesecom ako Satyam, su polovicu traineeshipu v Indii, a druhu polovicu niekde v zahranici. Shailesh to akceptoval ako velmi zaujimavy podnet, a povedal ze mame teda zistit viac a informovat ho!!! Ked sme potom povedali Nachovi kolko beru trainees v TCS tak skoro odpadol :) Tento vikend teda od nich mame zistit vsetky detaily, a v pondelok potom napiseme Shaileshovi co a jak.

Takze veci sa vyvijaju veeelmi dobre! Od januara snad zvysenie platu (teda keby to bolo na uroven TCS - predsa nebudeme horsi ako konkurencia! - tak by sme si tu zili ako prasata v zite! Novy fotak by bol vecou troch mesiacov :))), mentoring, a teda siroke moznosti uplatnenia v Satyame.

S Katkou sme sa teda bavili o moznosti predlzit si traineeship - konstatovala ze teda nechape preco o nas tak stoja, pretoze nekoname ziadnu prevratnu pracu ktoru by nikto iny vykonavat nemohol - a ze by sa nebranila pol roku niekde v zahranici. Tomu by som sa nebranila ani ja, a co sa predlzenia v Hyderabade tyka... tak to v aktualnom pracovnom zaradeni neprichadza do uvahy pretoze by som zavrazdila Debdeepa a skoncila v base na dlhsie nez su moje viza... ale keby som dostala inu pracu (o ktoru mienim poziadat len co tento projekt skonci, ci uz uspesne alebo neuspesne) ktora by ma bavila.... a keby tu zostali aj ini ludia...

Styri mesiace!

Kedze su tomu presne styri mesiace co som dorazila do Indie (prepana, STYRI mesiace!), rozhodla som sa teda kratko (ha ha) a uderne vyjadrit ako sa teda veci vyvijaju...

Praca

Zacnem pracou, pretoze to by mal byt koniec koncov hlavny dovod preco som sem prisla... a teda dobre ze som neprisla len kvoli nej, pretoze inak by som si musela bit hlavou o stenu :) O consultingu o ktorom mi vykladal na interview Ravi nemoze byt rec, a skoncila som v Corporate Strategy group, ktora sice znie dost honosne, ale povacsine moja praca na trojrocnom strategickom plane pozostava z pisania mailov, pisania blogu, surfovania po internete a tu a tam pozriem nejaky ten template so svojim milovanym kolegom Anoopom.

Anoop, a obecne indicki kolegovia, to je dalsia kapitola... ten ma vecne taky zachmureny vyraz ze ozaj uz neviem co by sa muselo stat aby sa usmial. Navyse, ako Daven podotkol, je znacne ambiciozny takze mam podozrenie ze ked mu nieco posielam tak sa k Debdeepovi nutne nedostane ktoreho z nas dvoch je to praca.

Debdeep, moj priamy nadriadeny, je tiez srandovny... ma take licka akoby ho permanentne boleli zuby, a vyraz akoby sa uzuz isiel rozplakat. Na Inda je neobvykle vysoky, a znacne nekoordinovany takze svojou oprstenovanou rukou (to je zvyk vacsiny Indov, minimalne jeden, ale radsej dva prstene a naramok) vecne o nieco bucha a ma take nervozne pohyby ktore mi hrozne piju krv. Nicmene je mily, az na to ze si nemyslim ze ma potrebne managerske schopnosti na tento projekt.. tak uvidime ako to dopadne.

Projekt ako taky teda chronicky meska, zatial sme nedodrzali ani jednu deadline a myslim ze ani nedodrzime. Uz sme mali byt v strede integracie, teda mat pohromade vsetky templaty od vsetkych Business Units, ale mame mozno tak polovicu, alebo ani to nie a o integracii nemoze byt rec. Po nej ma vec ist na financne, a na zaklade toho potom budu pripravene business plany na najblizsi rok, a to vsetko musi byt hotove do Strategy Summitu, ktory je v strede februara.

Ha, zrovna som sa pozrela na prezentaciu a zistila som ze nemeskame! Teda aspon zatial nie :) Integracia ma zacat v pondelok... ale nezacne, to je v tomto okamihu jasne pretoze nemame vsetky plany a ani ich mat nebudeme, nehovoriac o tom ze zatial nie je nic zorganizovane a naplanovane (aspon pokial ja viem...). Koncit ma btw 23.12. takze sa to nepochybne pretiahne cez Vianoce... tolka radost...

Byvanie

Nase byvanie na rozdiel od prace prekonalo moje ocakavania. Po prichode na Adarsh Heights (ktore Tore vo vcerajsom maili prekrstil na Atrash Heights, viacmenej podla pravdy) som bola, asi ako vsetci trainees, zdesena a predstava byvania v takomto prostredi po cely rok ma nenaplnala zrovna radostou. Veci sa ale nastastie vyvinuli celkom ina, a po tolkych problemoch s hladanim byvania sme myslim skoncili v jednom z najkrajsich bytov zo vsetkych trainees v Hyderabade - kto pride, len slepo zavidi :)

Na druhej strane je to nepochybne aj jeden z najdrahsich bytov v Hyderabade, pretoze platime mesacne kazdy okolo Rs 3 500 coz je teda kapku nad priemer. Ale zhodli sme sa ze nam to stoji za to, zatial som doma videla len jedneho svaba (ktori su inde na dennom poriadku), mame novu a cistu kuchynu v ktorej je radost varit (vyuziva predovsetkym Tore s Monicou, v poslednej dobe hlavne Tore), nove kupelne teraz uz vsetky s teplou vodou... Este stale sa neviem spamatat z toho ze mame kazdy vlastnu kupelnu, ako aj z mramorovych podlah ktore su tu skor pravidlom ako vynimkou. Zaujimave su vlastne aj indicke sprchy - sprchovy kut je tu vec neznama a sprcha proste len tak troni v jednom kute kupelne. V inom kute je odtok, a ked po sprchovani logicky cela kupelna plava, tak sa proste vezme len taka megastierka a vsetka voda sa nazenie k odtoku(podobne funguje aj umyvanie podlahy - vyleje sa kybel vody a potom sa to stiera smerom k odtoku).

Byt ma ovsem aj par nedostatkov - to je ovsem vec subjektivna.... napriklad v nasej izbe je permanentne polosero, coz by sa mohlo javit ako nevyhoda, ale! niet nad sobotne dopoludnie stravene v posteli...

Rodina a rodinni priatelia

No uz zo samotneho nadpisu je zjavne, ze co sa ludi tyka tak je to tu skvele... prichadzala som s obavami ako to bude, ale je to uzasne! Jak nasa "rodina", tak ostatni trainees... samozrejme nie su uplne vsetci uplne uuzasni, ale aspon vacsina :) Uz ked sme sa stahovali z STC tak sme vsetci lutovali ze sa musime rozdelit, pretoze sme boli zvyknuti spolu sedavat pred kantinou, zabijat komare a bavit sa o vsetkom moznom, ale co sa da robit...

Nasa davka je vlastne rozdelena do par bytov - nas, Rd 11, potom Marie&Stephanie, Rd 3, Brazilci a spol (ti vlastne povacsine nie su z nasej davky, ale tak nejak sme ich adoptovali...) oproti Marie a Stephanie tiez Rd 3, Adele (o ktorej sme nepoculi uz tyzdne pretoze byva so svojim priatelom) pri letisku, a Shanthi s Akshayou na Mayfair. Zostava Massimo, ktory sa musel s hanbou odstahovat od Marie a Stephanie, a byva teraz s najnovsou davkou (ktora uz je tu teda dva mesiace) nedaleko nas na Rd 1. ...

Cestovanie

No to je nasa radost a vec ktora nas drzi pri zivote ked je praca taka shitna... Katka sedi kazdy vecer nad Lonely Planet a vymysla kam pojde so svojim priatelom v januari, a pred kazdym vyletom sa nauci prislusnu kapitolu takmer naspamat (minule konstatovala ze moj LP ktory uz ma znacne prehnuty chrbat a ozute strany vyzera podozrivo zachovalo - v porovnani s tym jej teda nepochybne :))

Po Rajasthane som si teda myslela ze sa budeme chvilu spamatavat, ale potom ked dorazil mail ze co tak plaz... a co tak Mamallapuram, tak sme samozrejme neodolali :) Netrpezlivo ocakavame januar, kedy pridu navstevy z domova a bude cas zasa vyrazit do dialav, a este netrpezlivejsie jun, kedy podla aktualneho planu skoncime v Satyame a vyrazime na velku cestu na sever... Himalaje volaju...

Hyderabad

Po tom co sme videli mesta na severe sme ani nemali chut sa vratit do Hyderabadu... konzervativny, ludia neprijemni, spinavy, priserna doprava... no ale aspon uz sa v meste jakz takz vyzname, rikse jazdia podla metra (ac sa nas stale snazia napalit, minule uz Katka mladeho podnikavca plesla po ruke ked sa snazil natocit meter aby siel rychlejsie :)) a vieme kolko by co malo stat takze nas zas tak casto ani na ulici neokradnu :)

Zlepsujeme sa tiez vo vyjednavani, ac stale este je co dohanat... najlepsie vysledky samozrejme dosahujeme ked o predmet vobec nestojime ...:)

...takze...

...vysledok celeho zhodnotenia je... tramtadada! ze som rada ze som prisla :) Nenaplnili sa predpovede poniektorych kuvikov, ze vraj po dvoch tyzdnoch budem chciet ist domov a nech sa neopovazim... nie ze by som teda mohla, pretoze letenka je stale v nedohladne (ac uz na nu existuje obalka), a v Rajasthane som zstila ze tava stoji tak Rs 12 000, takze to nie je ovela lepsie :) A treba ju este aj zivit...

No a co teda moje learning experience (tu som siahla do fondu Beatinych oblubenych vyrazov...)? No zoznamila som s plno ludmi z 22 krajin sveta, tak az budem chciet potom cestovat, mam vsade plno znamych :) Zrovna rano sme sa bavili o predsudkoch, tak to som mohla s hrdostou priznat ze ja som nemala ziadne predsudky proti osobam z inych krajin (no dobre, z vacsiny inych krajin), ale zato uz si ich zacinam vytvarat... aj tie takzvane stereotypy, hlavne o Indoch. Coz nepochybne nie je dobre, ale deje sa to pred mojimi ocami (alebo mozno skor za mojimi ocami :))

Musim tiez s hanbou priznat ze medzi Indami mam velmi malo kamaratov, ak vobec nejakych... znamych z prace par hej, ale inak sa s Indami velmi nedruzime a myslim ze to je skoda, pretoze preto sme sem konieckoncov prisli (o to intenzivnejsie sa ale druzime medzi sebou, a to tiez nie je na zahodenie... :))).

sexy/ok

Ked som sa vecer vratila domov, vsetci (okrem Jaimeho, ktory sa druzil s Theresou v 10D) sme sa zhromazdili na balkone kde Tore s Monicou fajcili, a my sme preberali najnovsi gossip...

Po Marie a jej extempore s telefonatom Carlosovi (ktory odmietol vyhoviet jej hriesnym tuzbam, k udivu Ricarda, Santiaga a Zamina, ale k pochopeniu Toreho) prisli na rad zavili pribuzni ktori nas tyraju informaciami o snezeni, zime a podobnych zakazanych temach.

Erike som dnes napisala ze nech sa nevytahuje, pretoze JA idem cez vikend na plaz so sexy Brazilcami..

...aby som jej trosku skresala hrebienok :)

(rodine som potom dodala ze Eri tych Brazilcov nevidela, tak mozem tvrdit co sa mi zachce...)

...coz malo samozrejme za nasledok Toreho dotaz ci to teda znamena ci ich nepovazujem za sexy. Katka ze ano, a Anca na to odpovedala svojim obvyklym "C'mon!" a vyhlasila ze Thiago je sexy, (neviem preco to vzdy skonci pri nom... zaujimave :)) a ze to povedala aj Rodrigovi!

Na to sme len usudili ze by sme mali overit ci je Thiago este nazive, pretoze Rodrigo je ziarlivy ze az, a tito Mexicania... clovek nikdy nevie :)

A nato nas Anca oboznamila s presnym znenim jej hodnotenia ktore poskytla Rodrigovi a ktore pre nas teda prelozila ako "sexy" - "He's ok."

Ako sme skoro sli na Harryho Pottera

Tak tak, vcera sme uz vyslali rychlych poslov kupit nam listky na Harryho Pottera (ktory domov este nedorazil, buhaha) na druhe najvacsie platno na svete... a co sa nestalo!

...listky stali Rs 180!

Takyto vydaj, obzvlast v nasej tiazivej financnej situacii sme dobre zvazili a usudili ze Harryho Pottera sice vidiet musime (teda aspon ja) ale nie nutne tento mesiac - hlavne ked jeho koniec je uz na dosah ruky a nova vyplata tiez! Takze sli len Tore s Monicou, v stredu idu Daven a Susan - Daven stale popiera ze by sa medzi nimi cokolvek dialo, ale ktovie... to je furt "Susan and myself" a "myself and Susan" toto a tamto... zeby druhy Tore s Monicou? :)

Okrem tohoto trpkeho sklamania, ktore sme vskutku necakali pretoze Madagaskar stal v rovnakom kine ale na malom platne krasnych 60 rupii tak sme Monike dali s doverou stovku ze to musi stacit, a taka zrada! sa toho vcera pre zmenu vela nestalo, doma sme si s Jaimem uvarili zemiaky s volskym okom a potom mi porozpraval o mexickych indianoch ktori zbieraju kavu medzi ktorymi mesiac pobyval v ramci nejakeho mieroveho projektu aby tam pozoroval ci sa im nedeje nejaka ujma od armady - vraj tam maju take stiplave chilli papriky ( v preklade nieco ako chilli zo stromu) ze on nebol schopny zjest ani kusocek z tej papriky - to by bolo nieco pre Pacha s jeho tuzbou po koreni! Nicmene vraj to ma vedlajsie efekty - vzhladom k tomu ze jedia tolko chilli tak akosi skor tuzia po sobasi a veciach s nim spojenych :) Tak pozor...

Dnes sa pre zmenu zradna Stephanie hodila marod, a kedze management zjavne zaviedol pravidlo ze ani jeden zbytocny telefonat bez nejakeho bieleho ksichtu v miestnosti, tak som bola povolana na jej miesto napriek tomu ze ona pracuje na niecom inom a ja vobec nie som v obraze. Poctivo som sa snazila nezaspat, pretoze pakovi na druhom konci som ako obvykle rozumela velke houby, a v pripade druheho hovoru som vlastne ani nevedela s ktorou ze BU to vlastne hovorime :) Potom som ale presla s Gauravom jeden z templatov, a Steph s nim teda vyhrala terno - namiesto mojho Anoopa ktory sa tvari akoby som mu zjedla veceru, nikdy nepovie viac nez nevyhnutne musi a este mam podozrenie ze ak nemusi, tak neprizna ktora praca je moja a ktora je jeho. Zrovna dnes sme si pri obede hovorili ze by sme ho niekedy radi videli mimo pracu, pretoze ten ma vecne taky ustarany pohlad, a navyse protivny ucitelsky zvyk do stredu vety hodit taky ten otazkovy ton akoze ja to mam dokoncit... typu "we have to fill the?... templates." Neuveritelne otravne, obcas uz mam chut mu povedat ze nie som jeho ziacka a nech s tym prestane inak sa mu nieco zleho stane (napriklad ze mu poviem nieco ozaj sarkastickeho :))

A este sa musim pochvalit svojim velkym uspechom! Dnes sme mali v praci zasa tortu (vzhladom k tomu ze na zaciatku mesiaca som musela na narodeniny, vyrocia svatby a ine uspechy zacvakat Rs 70 namiesto obvyklych Rs 40 som ocakavala ze mi budu tortu servirovat minimalne obden, ale skor kazdy den, a zatial sme mali len tri!) a ac som mala velku chut, obmedzila som sa len na jeden kusok! Nie ze by bola taka dobra, ale rozhodla som sa nejest cokoladu a abstak je zla vec... ale som odolala! A to jeden kusok teda ozaj neznamena skoro nic, pretoze torta musi byt rozdelena medzi cele CSG coz je tak 35 osob a torta nie je zrovna obrovska.

Ha, dnes to vyzera ze sa najem v La Sani a to bezplatne... Ricardo si spomenul ze chcel ist na veceru, tak dnes po dvoch mesiacoch vyrazime :) Teda ak sa zastaveniu sa v La Sani cestou domov da povedat vyrazime :)

Futbal, Film a Maily

Vikend sa niesol v znameni sportu - v sobotu aj v nedelu futbal, a v nedelu vecer navyse kriket... do toho nejaka ta party v piatok vecer, trosku nakupovania, kolac v Deli9...

V piatok sme v praci mali pre zmenu rusny den, pretoze sme s Debdeepom preberali dorazivsie templaty, nicmene ziadna velka praca to nebola - presli sme templaty, zistili co chyba, a potom zavolali do prislusnej BU aby sme im oznamili ze sme si povsimli se to chyba a teda to maju doplnit. Hrozne zabavne... nicmene Debdeep prvykrat tak nejak priznal, ze ak nedostaneme nic od RBU, tak cely plan moze ist do haja, a zatial nic nemame. Azia ma nieco dodat tento tyzden, Europa tiez, ale Ameriky na to zvysoka kaslu a zatial ani na plane nezacali pracovat, takze je otazka ci sa ich k tomu podari dokopat. Ak nie, tak si mozme hladat novu pracu :) Ale to by sa mi mozno v tomto okamihu aj hodilo, pretoze by som si mohla vziat v januari volno na cestovanie bez toho aby mi niekto pilil usi s tym ze mam kopec prace a nemozem odist na tri tyzdne :))

Okrem toho sme sa dozvedeli (mailom od Toreho) ze v sobotu dorazi geyser!!! S Katkou sme ho uz zacali postradat, pretoze studena voda sa stavala ozaj studenou a ranna sprcha v nej uz nebola dost dobre mozna. V podstate nevinny mail ale odstartoval zas jednu z nekonciacich nezmyselnych konverzacii... z ktorych vytah som sa rozhodla (z nedostatku lepsej zabavy) uverejnit...

T: The second geyser is on its way.. I actually I’m most happy because I don’t have to have these two, half naked Slovakians running through my room now end then.. hehehehehe. Jaime what about you???

J: Tore, actually I am sad to rear this new. If there are no Slovakians running through my room, who will be with me at least for 10 seconds in my room? So I propuse to cancel that geyser and promote the clean air, life quality, sustainability and semi naked Slovakians running through my room!

K: would propose removing geyser from your room… (hopefully new one will be better and I don’t mind semi-naked guys running through my room)

L: Jaime if you feel lonely you’re always welcome to visit us (and you don’t even have to break your geyser so that you’ll have a reason to come use our shower)

J: Can I also burn my mattress and go to sleep between both of you?

L: Well…… you wouldn’t be the first guy to sleep in our room ;)

T: UHH?????????????????????????????????????????????????????????

J: Ohhhh I think we have here dark information! Who was the first guy sleeping in your room lubi?

K: was there as well…hahaha

...a tak to pokracovalo ad absurdum, spolu 51 mailov ktore sa od noveho geyseru dostali k tomu kto spal v nasej izbe - nejak na to nevedeli prist ac vtedy vsetci boli doma, a vec sa dalej presunula k tomu ci nam Jaime alias mummy dal dostatocnu sexualnu vychovu, ci je Jaime Katkin latin lover a ze ona sa musi spytat Colma ci je toto pomenovanie opravnene...

Vecer sme potom sli s Jaimem a Katkou na party k chalanom, pretoze Damien (Svajciarsko, Satyam Foundation) mal narodeniny, tak sme mu potriasli pravicou, dali si po jednom pive (teda ja Breezer samozrejme), poklabosili na terase, potyrali trosku Brazilcov ich blogmi (Katka kedykolvek sa pozrela na Santiaga tak sa zacala strasne smiat:)) - este stale neprisli na to ako sa to vlastne stalo ze im zrazu venujeme taku pozornost. Povedali sme im len ze jeden z Brazilcov urobil veeelku chybu, a ked vycerpali vsetky tipy v Hyderabade tak nevedeli kam dalej. Nechytili sa ani ked sme im vyznamne naznacovali ze internet je GLOBALNE medium, ze tam ma pristup hocikto z hociakeho miesta na svete.. nepomohlo. Tak sme im to stale neprezradili, a som zvedava ci na to kedy pridu.

V piatok sme sa tiez dozvedeli o velkom futbalovom turnaji naplanovanom na sobotu, a ked nam Jaime povedal ze v jeho teame je on alias Latin Lover, Van Damme, Blanka desnutrido, Colm a Peter tak nas favorit bol jasny - uz len preto aby sme to na nich mohli pri povzbudzovani kricat.. take sme my na nich zle :)) Samozrejme ze ked mame v byte az dvoch chalanov, tak budu v roznych teamoch...

V sobotu som rano vstala o nehoraznej deviatej pretoze som mala protivne plny nos, a vo vzniknutom casovom okne vyprala dve davky spinaveho pradla nez sme s Katkou vyrazili na Secunderabad, kde sme jednak nakupili lacne ovocie, a jednak listky do Chennai na vikendovy vylet do Mamallapuram. Zjavne sme prisli prilis neskoro, pretoze sme dostali vsetky postranne horne lozka - kazdy z nas je v inom kupe. A mala sanca ze sa nam podari vymenit, pretoze tieto lozka zasadne nikto nechce.

Doma sme si urobili rychly obed a vyrazili na futbalovy turnaj. Ked sme tam dosli, zapas bol v plnom prude, ale nakoniec nie taky ako sme cakali - kedze chalanov nepustili na male ihrisko, hrali na velkom v klasickej zostave Oldies vs New Kids on the Block (vicemene Adarsh Heights proti nasim chalanom a novsim).

Po zapase nam vznikol hodinu a pol dlhy slot nez zacinal kulturny vecer Aiesecu, ktory sme sa rozhodli vyplnit kolacikom. Odobrali sme sa teda do Deli9, dali si kolace (a pochvalovali si pritom ake je super ist na kolac s vela ludmi, pretoze sme poochutnavali od kazdeho kusok), doma sa prezliekli a sli na kulturny vecer.

Tam sme s Katkou dorazili o pol hodiny neskor, ale napriek tomu sme boli na mieste okrem Aiesecarov prve. Vecer potom pozostaval z premietania dokumentu o krasach Indie (vacsinu sme videli v Rajasthane a predtym), ukazky spevov a tancov do ktorych sme sa odmietli zapojit a okolo desiatej, ked sa Aiesecari a zaujamci odobrali do Easy Ridera sme my s Ancou a Monicou sli domov aby sme si uzili pokojny vecer doma. Prvykrat som sa stretla s Rodrigovym iPodom nano, a to je teda vec!! To by som neverila ze ten iPod mozu urobit taky malicky... ma kapacitu len 4GB, ale je uuuzasny... keby som mala prachy, hned bezim do obchodu si ho kupit :) Zavistou sme vsetci bledli, a Ancu odvtedy ani nevidiet inak nez s bielymi sluchadlami v usiach :))

V nedelu som si prispala, nesla behat s Katkou a Stephanie pretoze mi bolo blbo, a po jednej sme sa odobrali na druhe ihrisko kde sa tentoraz uz naozaj mal konat slubovany turnaj. Hrali styri muzstva po piatich muzoch, a nas byt sa ukazal byt znacne extremny - zatial co Toreho team vyhral cely turnaj, Jaimeho skoncil posledny :)

Vecer sme pre zmenu sli na dalsiu Aiesecom organizovanu udalost, a sice premietanie jedineho na Oscara nominovaneho indickeho filmu - Lagaan. Premietanie bolo na tom istom mieste ako v sobotu, je tam taky maly amfiteater v strede ktoreho zavesili platno takze sme to mali na cerstvom vzduchu a bolo to velmi prijemne.

Inak film je z roku asi 2001, a pojednava o dedincanoch na ktorych zavily anglicky kapitan uvalil dvojnasobnu dan (=lagaan), ktoru ovsem nemusia zaplatit ak dokazu anglicanov porazit v krikete. Takze sa za tri mesiace za pomoci anglickej lady, sestry zleho kapitana ktora sa samozrejme zamilovala do hlavneho hrdinu naucili kriket (lady uz na druhy den rozpravala plynule hindi ac den predtym ledva zosmolila namaste), a slavne porazili zlych Anglicanov (kapitan bol za to donuteny dan sam zaplatit a navyse bol preveleny do centralnej Afriky, tak mu treba). Film to bol ale dobry, tri tanecno-hudobne sceny este znesitelne, dej vicemene logicky az na drobne prehresky ako ze preco je vlastne nutne platit dvojnasobnu dan - jedine sme sa nemohli stotoznit s laskou lady k hlavnemu hrdinovi, ktory v nas teda ziadne nezne city nevzbudzoval:)

A co viac, pochopila som kriket!!! Huraaaa! Uz som prestala dufat :) Ale je to tak zlozite, ze ani nema zmysel sa to snazit vysvetlit - teda mozno az sa budem veeelmi nudit. Aiesec tiez sluboval ze zorganizuje nejake zapasy tento tyzden, tak si mozno aj inkriminovany kriket zahrame :))

Dalsie zistenia

Dalsie informacie z brazilskych blogov!

Ked sme v utorok boli s Katkou pozerat fotky u Marie a Stephanie, Brazilcom sa podarilo utrusit poznamku ci sme sa pozerali na commenty na ich blogoch... to nemali robit.

Dnes sme totiz mali s Katkou a Stephanie zasa svoj den. Zacalo to tym, ze mi Vijay poslal nejaky "love calculator". Stephanie a Katka sa nahodou zrovna vyskytovali pri mojom stole, a tak samozrejme, preco by sme sa neotestovali? Stacilo napisat dve mena vedla seba...

...a ziskali sme niektore velmi zaujimave vysledky! Priklady nasleduju...

• Lubica Jelenova - Tomas Kripner 23% (bieda psota teda)

• Anca Gardea - Rodrigo Martinez 88%

• Monica Manolache - Tore Soltveit 72%

a najlepsie nakoniec...

• Jaime Romero - Colm Hawe 87%!!!!

No ale to zdaleka nebolo vsetko. Po tom co sme skoncili s love calculatorom sme sa dostali do "vtipnej" nalady a nahle sa rozpamatali na poznamku Brazilcov o commentoch na blogoch...

Zacali sme u Zamina, ale tam sme nemali stastie. Pomocou sikovneho odkazu na boku (vsetci Brazilci maju blogy prepojene, to je pre osoby ako sme my velmi prihodne...) sme sa presunuli na Santiagov blog, a tam sme to objavili!!!

Pod fotkami z Halloween party, a fotkami Santiaga ktory bol Hulk (namalovany na zeleno s poloroztrhanym trickom) bol komentar nejakeho jeho kamarata z Brazilie, ktory to okomentoval ze s Santiagovou figurou je to skor (citujem) HULK DA ETIÓPIA ou o BLANKA DESNUTRIDO…

(Blankou sa rozumie taka ta zelena obluda s oranzovymi vlasmi zo Street Fightera, ako nam potom objasnil Jaime)

No z tohoto sme sa smiali az domov... a boli zvedave ako to vezme dotycny, ale ten sa vobec nevyjadril, ani nikto iny :(

Klebety...

To bol teda den! Mailove servery taku aktivitu z nasej strany uz davno nezaznamenali... a nasi indicki kolegovia take vybuchy smiechu asi tiez nie :)

Vsetko zacalo pomerne nevinne mailom od Carlosa v pondelok, ze co takto vylet do Mamallapuram... preposlany od Bangalorskych trainees, menovite od Thiaga. So Stephanie a Katkou sme sa pomerne rychlo rozhodli ze napriek nedostatku financii tam chceme, a ze v piatok teda zavolame Rameshovi aby sme na tento exces niekde zohnali financie.

V pondelok vecer sme potom hrali po dlhom case Janif, a Jaime bol v "bastard mood" takze provokoval Ancu (musim s hanbou uznat ze k nasmu pobaveniu), ktora mu na to odpovedala najprv len castym "fuck" (ktore predtym v jej slovniku vobec nemalo miesto, zaujimave...) a potom dokonca fyzickym utokom coz Jaimeho zarazilo a ked Anca telefonovala s Rodrigom, tak spanielsky vykrikoval ze ho udrela :) Tore bol v ten den u doktora pretoze sa mu nepozdavali nahle teploty ktore rychlo prisli a rychlo odisli, tak si dal spravit krvne testy, za ktore zacvakal Rs 1 100... to ma presvedcilo ze kym neumieram tak k doktorovi ist netreba :) Jeho nahla choroba vsak mala za nasledok ze sme sa nedockali ranneho mailu za coz sme mu doma prislusne vycinili.

V utorok rano teda Tore aj s ospravedlnenim publikoval ranny mail... samozrejme provokacny, ako inak... Katka vraj ako to ze nejde do Chennai, a ze ked pojde kupit listky nech mysli aj nanho. Nacoz uz to Katka nevydrzala a vypustila nasu bombu do sveta - o listky vraj nech sa informuje u Van Damma. Tore jej nahral na smec otazkou ktoze to vlastne je, Marie prispela nazorom ze je to obstarozny uz nevelmi sexy herec ktoreho miluje jej matka, a cakali sme teda na nejaku reakciu od menovaneho. Tej sme sa dockali az neskor (ako predvoj dorazil Ankin mail ze Carlos zrovna prisiel do prace a ze zrejme coskoro nieco bude), a skutocne. Jeho odpoved nas ale sklamala, pretoze len sucho pripustil ze to zrejme bude on, a dal informacie o vlakoch do Chennai.

To uz my sme samozrejme ale boli vo svungu, a takyto drobny neuspech nas nemohol zastavit! Monica teda dalej reagovala otazkou kdeze sa ta prezyvka vzala... a dozvedeli sme sa ze pred rokmi maval Carlos inu figuru a ze mame pouzit svoju predstavivost :)

Kedze tato tema bola vycerpana a my sme stale boli v nalade, plynule sme nadviazali na dalsiu nedelnajsiu otazku (na ktoru nam Jaime v pondelok slubil tiez dodat odpoved, vraj pozrie a posudi) ci Carlos alebo Tariq. Katka si este neodpustila ze "latin lover" Jaime ma oci len pre Colma a teda to asi tazko rozsudi.

No a to nemala robit. Jaime reagoval rychlo a k veci ked napisal ze Katka musi nanho prestat mysliet a ked je zufala, tak moze zavolat "Till Bangalore"... okrem toho slubil ze teda odfoti nase experimentalne objekty a potom mozme doma urobit hlbkovu analyzu v Photoshope. (Svojim mailom si od Katky vysluzil rovnako bleskovu odpoved po sukromnom kanale ktoru nebudem citovat :))

Potom uz nastastie bol cas na obed, pretoze inak ktovie ako by to bolo skoncilo. Daven bol naprosto mimo, pytal sa ze co mal znamenat ten mail - ci sa Katke paci Jaime... to sme sa smiali... ci sa jej teda paci Colm... to sme sa smiali este viac... a vysvetlenie sme mu nepodali :) Katka potom cely obed ako aj zvysok dna v pravidelnych intervaloch vybuchovala smiechom a hovorila ze vecer bude musiet dat Carlosovi velku pusu pretoze je k nemu taka zla, ale nevie si pomoct a nesmiat sa.

Vecer sme skutocne boli k chalanom objednane na vymenu fotiek, tak sme z prace vyrazili k Marie a Stephanie (ktora vcera vobec neprisla do prace pretoze nevstala a potom uz sa jej ani nechcelo kedze tusila ze zrejme prace zrovna vela nebude...), a celu vecnost cakali na veceru z Kantonu. Najprv sme sa dozvedeli ze dnes nerobia delivery, tak sme teda objednali ze tam Katka so Steph skocia to vyzdvihnut. Kym sme cakali zavolala Nora ze ma cestu okolo a ze to vezme. Tak sme zaplesali.. potom prisiel Santiago ze tiez nieco chce, tak si objednal... potom zas volala Nora ze je este len v Hyderabad Central, takze vecera dorazila ked uz sme mali smrt na jazyku a bolo asi desat vecer.

Nedlho po veceri dorazil aj Carlos ktory mal vsetky fotky, dal nam DVD s napalenymi fotkami - pozreli sme asi dva albumy a mali sme celkom dost. Ako najlepsie sme zhodnotili Thiagove videa z puste, kde je krasne vidiet ako sa tava natriasa pretoze raz je nieco na hornej a raz na dolnej polovici obrazovky (plus typicke brazilske zabery sameho seba nad ktorymi sme vybuchovali smiechom...), a Carlosovych asi osem fotiek svojej tvare a Taj Mahalu ktore sa mu ale vacsinou nepodarilo dostat na jednu fotku. Dobre sa pamatam ked tie fotky robil,vsetci sme stali opodial a ponukali mu ze ho odfotime, ale ani nahodou. Stephanie tvrdi ze je to narodny zvyk, ze vsetci Brazilci si robia fotky sami a ze to ozaj nechape... ja tiez nie.

Carlos chcel samozrejme vediet ako sme prisli na toho Van Damma, pretoze v Hyderabade ho tak nikto nevola, tak sme popreli Santiagovu a Zaminovu vinu a povedali len ze nepriatela treba hladat vo vlastnych radach a ze jeden z Brazilcov urobil veeelku chybu :)

O pol dvanastej sme usudili ze je cas ist domov, tak sme sa zdvihli ze si zvysok fotiek dopozerame doma, stiahneme tie ktore sa nam pacia a DVD vratime ctenym majitelom.

Doma sme nasli Toreho s Monicou ako pozeraju Priatelov, tak sme si prisadli, potom prisla este Anca a po nej Jaime, tak sme sa pre zmenu zakecali a sli spat az o jednej.

Nejak su teraz vsetci chori (napriek tomu ze Toreho krvny rozbor neukazal ziadne smrtelne choroby) a myslim ze dnes tiez rozsirim ich rady, pretoze mi tecie z nosa, boli ma hlava a obecne sa citim tak nejak divne az z toho asi skor zmiznem z prace... aj tak sa toho vela nedeje, mam sice robit nejaky vyskum ale namiesto toho len pozeram na Keralu, uz som si nasla ako chodi vlak do Ooty a neviem sa dockat januara. Pozerala som tiez Lakshadweep islands, ale to bohuzial zrejme bude nad moje financne moznosti.... ale ta voda, keby som tie peniaze mala tak nevaham ani chvilku!!!

Dnes rano som tiez zvedela ze 26.1. je statny sviatok, coz som predtym nevedela a samozrejme je to presne ten den kedy som sa chcela vratit do prace z dovolenky, takze to viacmenej znamena ze v januari si budem chciet vziat tri tyzdne, a to teda neviem ako sa na to moji cteni sefovia zatvaria. Zas na druhej strane nechceme volno vsetci naraz, tak by to mohlo byt ok. Nechcem teraz este ziadat dovolenku pretoze je na to prilis skoro, ktovie jak budu veci vyzerat v januari a co bude s celym trojrocnym planom...

Vypocuvanie

Vcera po tom co som konecne uploadla vsetky fotky na net som sla este nakupit do Hyderabad Central (cestou sa zastavila v knihkupectve a v nahlom popude mysli minula vacsinu svojej vyplaty za filmovanie za knihu o joge a pilates - chory napad) a kedze ostatni sli hrat futbal ktory som ja uz nestihla, doma som si pekne v klude urobila zemiaky s volskym okom - moja obvykla tyzdenna vecera ak som nahodou nemala vajicka uz rano.

Doma som nasla choreho Toreho, ktory tvrdil ze je mu na umretie a mal 39 a Monicu ktora sa onho obetavo starala. Nicmene stale sa drzala povodneho planu vyrazit s nami o siedmej do Eat street. Po siestej vsak zavolala Stephanie ze zmena planu, kedze Annmarie nieco uvarila, ide sa k nim domov, zablahozelaju Monike k narodeninam a posedime tam. S Monikou sa nam to velmi nepacilo, pretoze sme uz mali chut na kolac z Baristy, ale co sa dalo robit...

O siedmej sme sa teda so zastavkou vo Food Worlde dostavili k Marie a Stephanie... Annmarie skutocne pripravila sendvice, skvely ovocny salat s kesu orieskami a zemiakovu kasu s cibulou coz sme vsetko spraskli, kolac tiez, chipsy a plynule nadviazali pivom.

Spolocnost pozostavala z nas s Katkou, Ancou a Monicou, Marie, Stephanie a Annmarie. Muzsku cast populacie zastupoval Colm, ktory dokoncoval velke pranie a chystal sa von, a Ricardo ktory sa nikam nechystal ale urcite toho neskor trpko lutoval. Rec sa totiz veeeelmi rychlo zvrtla na chlapcov... ani neviem ako sa to stalo. Myslim ze to zacalo s Thiagom, a pokracovalo umerne vypitemu pivu. Vyjadrili sme sa ktoreho z Brazilcov povazujeme za najviac sexy, a Ricardo chodil okolo, tvaril sa ze je zdeseny o com my sme schopne sa bavit a pritom natrcal usi aby mu nahodou nieco neuslo. Tak sme sa rozhodli ho dorazit, a Marie tak ucinila otazkou kto ma lepsi zadok - ci Carlos alebo Tareq. Skutocne sa jej podarilo ho sokovat, a ac prisahal ze si to nikdy nevsimol, tato myslienka sa mu zavrtala niekam hlboko do mozgu.

Neskor sme zmenili temu, a kedze Ricardo nam stale nedal odpoved na nasu zakernu otazku, polozili sme mu novu - ktora z dievcat sa mu paci... o tom vraj nikdy nerozmyslal. To sa nam nezdalo, a ked nam potom neopatrne prezradil ze tuto informaciu ma o niektorych inych trainees, museli sme to vediet. Zacali sme sa teda pytat, ale to uz samozrejme nechcel povedat, ze to predsa nemoze, a to predsa nie je vobec dolezite, nacoz my sme logicky odpovedali ze ked to nie je dolezite tak nam to predsa moze kludne povedat.

Skoncili sme pri otazke s kym sa bozkaval Carlos. Ktore dievca sa mu paci zaujimalo prekvapivo hlavne Marie, ktora ho v predoslej diskusii uprednostnila (asi ako jedina) pred Thiagom, a z Ricarda vypadlo ze sa mu paci nejaka osoba, ale neprezradi ktora. Ked sme sa spytali ci z nasej batch, smial sa a hovoril ze nemoze povedat, cimz potvrdil nase podozrenie, ktore padlo na Katku. A potom nam celkom dobrovolne poskytol informaciu ze Carlos dokonca pobozkal nejaku osobu, ale nie tu ktora sa mu paci. No to len bolo nieco pre nas zvedave zeny....

V tom momente sme to zacali brat vazne, vypytovali sme sa a vypytovali, snazili sme sa dostat nejake spravy vsetkymi moznymi taktikami, ale nic nezabralo. Ricardo sa len smial a nic nepovedal.. paskuda. Stazoval sa ze toto on tu ma stale pretoze s nimi musi byvat, a ked potom prisli Zamin a Phillip, dakoval im ako svojim zachrancom.

Ale nas okamzite vyzval aby sme im polozili TU otazku. Ked sme sa pytali ktoru, vyslo najavo ze ho viac zaujima rozsudenie kto ma lepsi zadok nez Carlosov milostny zivot... ja som potom o jedenastej odisla, ale dnes rano Steph referovala ze sli spat az o pol druhej, a ze ked vsetci odisli tak sa ich Ricardo znova pytal co ze to chceli vediet... paskuda, zjavne si uzival pozornosti :) Este Steph hovorila ze ked sa potom stavil Tareq, Marie ho skutocne poziadala aby sa otocil...

Dnes rano sme teda mali v plane napisat onen zakerny mail kde by sme odhalili vsetky svoje nove zistenia z brazilskych blogov, ale kedze Tore, obvykly autor prveho ranneho mailu je dnes stale chory (a Monica napodiv tiez, zeby ich stipla rovnaka vcela? :)) a my sme chceli len nenapadne, ale uderne odpovedat na jeho mail, nas velky uder bude musiet pockat do zajtra. Ak sa Toremu uraci prist do prace...

Nam sa do prace uracilo, ale ziadnu pracu som zatial nevykonala - Debdeep aj Sethu na cestach, Daven hra doleziteho ale v podstate nic ineho nez IT spend coz sa stalo nasim heslom hladat netreba, a hladat IT spend pre hocico okrem USA je praca ktora trva celu vecnost a neprinasa ziadne vysledky, takze sa nam do toho akosi nechce... namiesto toho sme sa pri obede smiali len pri spomienke na vcerajsi vecer, vydesili tak Nica a Tamasa, nasich mladych kolegov a zasadli spat k svojim mailom, blogom, letenkam, cestovnym planom a podobne.

PS. Zrovna volal Katke Ramesh, ci predsa len nechceme dnes znovu tocit do nemocnice, vecer od siestej do druhej rano. Niektori ludia su nepoucitelni...

Mrtvoly

Tento tyzden som toho vela nenapisala, a to vsekto z celkom prozaickeho dovodu - vela sa toho nedialo. Stale sme sa spamatavali z vyletu, prali, vymienali si zazitky a vypisovali provokativne emaily, ale v piatok sa konecne zacali diat veci :)

Aby som teda zacala po poriadku, vo stvrtok bol v meste meeting, na ktory sli z 3yr planning len Debdeep, coz je nas sef, a Anoop, Guarav a Daven. My zeny sme boli zanechane v praci, ovsem kedze Debdeep, ktory nam preposiela maily so ziadostami o info nebol pritomny, nemal nam kto zadat pracu a moja denna cinnost bola updatovanie blogu.

V piatok sme sa dozvedeli od Davena, ze meeting bol dost hrozny a clovek z BI, s ktorym sa stretli im menoval tisic a jeden dovod preco z toho trojrocneho planu nikdy nic nebude, nacoz stravili zvysok dna obvolavanim ostatnych BU aby zistili ze zatial nic nemaju. Debdeep teda vyrazil na okruznu cestu po jednotkach aby ich trochu popohnal... a my sme celili dalsiemu dnu nicnerobenia. Tak som vylepsovala svoj blog, pridala som pocitadlo navstev a pozerala som ako by sa nabok dali dat nahlady fotiek... ked tu zrazu...

...vidim ze niekto pridal comment k mojmu blogu! A to hned dva! Samozrejme som sa okamzite musela pozriet kto po tolkych mesiacoch sa rozhodol ze ma nejake pripomienky... a neverila som vlastnym ociam :) Co tam vlastne je si kazdy moze precitat na vlastne oci... a podpis tiez :) A samozrejme som sa okamzite zacala zamyslat nad tym, ako dotycny objavil moj blog!

Prizvala som na pomoc Stephanie, ktora bola nemenej prekvapena, a pojali sme teda umysel najst aj Thiagov blog. Vsetci Brazilci vraj nejaky maju, a tak sme zadali klucove slovo... a objavili... Zaminov blog! A na boku odkazy na vsetky ostatne... Carlosov pod krycim menom Van Damme. Z toho sme sa peknych par minut nevedeli spamatat, a myslim ze mail ktory na tuto temu zajtra rano Steph napise bude este pekne horuci.

Podobne ako mail ktory sme poslali tuhla Toremu :) V piatok rano to totiz s rannym mailom trosku prehnal, a pytal sa tam kam zmizla Kamasutra z policky v obyvacke, ze ju zrejme Katka po nociach studuje... a ze co ja a Stu ci Flu (cimz zrejme myslel Tonyho). Tak som si povedala ze je cas aby aj jemu niekto pristrihol kridelka... a napisala mu odpoved v zmysle ze teda neviem kto studuje po nociach Kamasutru, ale ked som prisla vcera skor z prace domov, videla som na pohovke tricka a dalej v jedalni dalsie kusy odevov ktore nebudem blizsie specifikovat... bolo mi luto Monicy, ale s Katkou sme uz vcera hovorili ze je nutne odtabuizovat predmet ich vztahu :)

Na reakciu sme si pockali aspon dve hodiny, a vysvetlenie s ktorym sa Tore potom vytasil bolo teda dost slabe - ze mu pod tricko vletela velka vcela a nevedel sa jej zbavit inak nez ze ho zo seba strhal. Svrbeli ma prsty aby som mu na to nieco odpisala (doma sme potom zistili ze na vsetkych svrbeli prsty, Jaime hovoril nieco o nebezpecnom opuchnuti po ustipnuti takou vcelou) ale nakoniec sme to nechali tak. Vecer sme sa potom uz len s Katkou a Jaimem bavili na Toreho rozpakoch, a myslim ze ta vcela mu prischne na pekne dlho.

V sobotu som sa prebrala o svojej oblubenej pol dvanastej (v nasej izbe je taka tma, ze medzi siedmou a dvanastou nie je ziadny rozdiel a dal by sa tam krasne prespat cely den..) a len co som zapla telefon, volala Stephanie ze ci ideme dnes nakrucat. O tom som samozrejme nic nevedela, ale slubila som ze zistim co a jak a ozvem sa.

Zavolala som teda Rameshovi (Models, North Indians, Foreigners) a spytala sa ci je dnes nejake natacanie a ci potrebuje ludi. Vysvitlo, ze je natacanie od deviatej vecer do siestej rano a potrebuje nanho 15 ludi. Slubila som teda ze zistim kto od nas je volny a on zavola neskor. Pozistovala som, a Katka, Jaime a ja sme sa rozhodli ze teda pojdeme, ac cas sa medzitym zmenil na 18 -02h. Dala som vediet Stephanie ktora sa tiez pridala, a hned potom volal Daven ze ide aj on, tak to vyzeralo na slusnu partu. Vdaka tomu sme sice zmeskali party v Cinnabare, ale vzhladom k tomu ze sme povacsine bez penazi nas to zas tak nemrzelo, donutili sme ich prisahat ze budu oslavovat aj po druhej a ze sa pripojime.

Zvysok dna do stvrt na sest, kedy nas mal prist vyzdvihnut Ramesh som stravila obedom v La Sani a navstevou internet cafe, kde som sa pokusala uploadnut fotky coz sa mi v plnom rozsahu nepodarilo, a potom som sa este stavila cestou domov v obchode s ovocim aby som na filmovani nebola uplne nasucho.

Ramesh samozrejme meskal, ale nakoniec predsa len dorazil a vyrazili sme na mieto urcenia - Hospital for eye, ear, nose and head and neck sickness. Boli sme totiz obete bomboveho atentatu na letisku, ktore previezli na osetrenie do nemocnice. To slubovalo bohaty makepu a nenarocne roly spocivajuce v lezani a predstierani smrti, coz sa dalo dost dobre robit v spanku :))

Realita vyzerala tak, ze sme prisli, sadli si mimo svetla lampy a cakali. Asi po polhodine nicnerobenia poniektori navrhli ze ked uz mame tu sobotu vecer, preco nie nejake pivo? Myslienka sa ujala, a tak sme dalsiu hodinu popijali pivo a cakali na svoj hviezdny okamih.

Okolo deviatej prvi z nas odisli na makeup. Celkom boli vybrani styria jedinci ktori mali hrat "dead bodies", dalsi asi styria boli ciastocne zafacovani ako zraneni, a my ostatni sme boli smutiaci pribuzni. Trvalo dalsiu asi hodinu kym sme skutocne dostali nejake ulohy - nezraneni mali rychlym krokom a s vaznou tvarou korzovat po hale nemocnice, zatial co sa hlavna hrdinka cez policajny kordon prebila dnu. Hlavny problem bol udrzat vaznu tvar, s cimz mali niektori z nas vazny problem a produkcna z nich skoro osedivela. Potom sa scena presunula do miestnosti so zranenymi, kam sme mali a hrdinkou nakracat a zastavit sa pri Stephaniinej posteli. Medzitym sme sa dozvedeli ze sa jedna o akcny film, nazov znamena "Zlato", ze je to v telugu a v kinach by sa to malo objavit niekedy buduci rok na jar.

To uz sa povazlivo priblizila druha hodina, a na mrtvolky este stale neprisiel vobec rad (v miestnosti so zranenymi ale z pohladu na nich jedna zdrava osoba skutocne omdlela - masker musel byt stastim bez seba :)). Ja som dalsiu hodinu stravila citanim knizky, Katka so Stephanie zaspali na im pridelenom lozku, a o druhej sme sa zacinali zaujimat o odchod.

Odchod bol ale povoleny len zdravym jedincom, dead bodies boli poziadani zostat. Tym sa to ale za nezmenenu mzdu akosi velmi nepacilo a s Rameshom zacali vyjednavat o navyseni honoraru a hodine skoncenia natacania. Ja som odisla v okamihu kedy Ramesh ponukal Rs 2 000 za filmovanie do piatej rano, a mrtvoly ziadali 2 500. Za dve tisicky boli ochotni zostat len do stvrtej, coz zodpovedalo nadcasovej mzde Rs 500/h.

Doma som padla mrtva, a pre zmenu v nedelu vstala az naobed, pobavila sa pohladom na Toreho a Monicu ktori referovali ze vcera u Rodriga stiahli celu flasu tequily a vsetkych ziadali o vodu, a odisla pre zmenu na internet aby som dokoncila co som v sobotu zapocala. Ked som asi o druhej odchadzala, Jaime este stale nedorazil z filmovania - vraj tam boli az do siestej, skutocne dostali 2 500 rupii ac sa skoro s Rameshom pobili (zrejme tak skoro znovu natacat nepojdu) a potom este sli na Golkonda fort, objednali si pizzu a ked Jaime dorazil o tretej domov, tak este vobec nespal :))

Tentoraz sa mi upload podarilo dokoncit (takze fotky su na nete, trikrat hura!!!), a dalej je naplanovana kava s holkami v Eat Street... spusta noviniek ktore je nutne prebrat!

Ked je macka prec...

...mysi maju hody!

Dnes doobedu ma Debdeep meeting v meste, kam vzal aj Anoopa, Guarava a Davena, ale my zeny sme zostali v praci (nebolo nam povolene sa zucastnit na skoleni, ktore je vraj aj tak pekne nudne..) a tak sa venujeme svojim veledolezitym uloham - updatujeme si blogy, piseme maily a za pomoci internetu robime cestovne plany do buducnosti.

A vzhladom k tomu ze sa v sucasnosti nedeje nic co by stalo za velku zmienku v mojom blogu - zaludocne tazkosti pominuli, okrem rozchodu Jaimeho a Mirely ziadne nove klebety nie su a asi ani tak skoro nebudu pretoze vsetci su bez penazi a teda asi nebude vela party... rozhodla som sa na tomto mieste uviest neznalych do tajov indickej anglictiny. Za tie roky sa totiz kralovskej anglictine trosku vzdialila...

Hlavnym problemom je, ako zrejme vsade kde anglictina nie je jedinym jazykom, doslovny preklad z hindstiny. Takze, otazka ako sa volam zasadne znie

What is your good name?

Ci mam aj nejake zle meno, to je velka neznama. Vec ma korene v hindstine kde mena maju vyznam a daju sa prelozit, a su povazovane za stastne. Clovek ma tiez vraj dve mena - jedno pouziva len blizka rodina, to je "family name" a druhe pouzivaju vsetci ostatni, a to je "good name".

No a este trosku z business English s ktorou sa stretavame dnes a denne v praci a neprestava ma udivovat...

...at the end of the day... (vo vysledku, nakoniec)

... the bottom line is.. (presne neviem, asi ze z toho vyplyva?)

...the thing is, that...

I want to share this with you...

What we will do is...

Another challenge we are facing is...

Your point is valid...

I see where you're coming from..

...is coming in a big way...

A ine. Zoznam nie je vycerpavajuci (bohuzial). Okrem toho sme zle a robime si srandu z nasho mileho kolegu Davena, ktory tiez ma svoje oblubene vyrazy. Z jeho Brilliant! uz je vtip v celej "rodine", a zvlastny prizvuk s akym hovori but... si vysluzil Stephaniinu priazen a vecne imitovanie.

Najlepsi zo vsetkych je ale Ashish. Ked raz vyhlasil, ze sposob akym Sethu viedol meeting bol "mindblowing", cela zadna rada pozostavajuca zo mna, Katky, Toreho a Moniky sla do kolien. A tuhla na webexe s ktorousi HCU ked Sethu povedal nevelmi zabavny vtip a Ashish sa siel urehotat k smrti, Katka na mna pozrela a konstatovala ze vyzera ze za chvilku bude mat orgazmus.

Coz mi pripomina, ked nam Nirja rozpravala o Udaipure, jej rodnom meste, k mojmu a Davenovmu uzasu pri popise jeho kras pouzivala slova ako "erotic" "orgasmic" a podobne.. teda bola som, videla som, ale toto mi nejak uslo. Museli sme potom konstatovat ze sa jej bojime a asi za nou do Delhi neprideme :)

No dost ohovarania indickych kolegov, je cas pozriet sa na pracu.. vytlacila som si dnes abecedu v hindi, a chcem sa pozriet aj na nejaku francuzsku gramatiku... so Stephanie by som mala konverzovat! A rozmyslam ze si kupim sluchadla s dlhou snurou a vyuzijem nejaky kurz na nete, aby som chytila aspon zaklady hindi.. alebo nejake francuzske radio. No uvidime ako to pojde, ale ked budem mat tolko prace ako teraz, tak bez problemov :)

Tazky navrat do reality

Vcera bol prvy pracovny den po skoro dvoch tyzdnoch nicnerobenia... sice nebol dlhy, ale pre poniektorych o to narocnejsi.

Ja som teda toho na praci vela nemala, ale Daven nas hned optimisticky privital s tym ze maju s Katkou vyplnit cely template pre RBU Europe, coz je praca tak na tyzden a ma to byt hotove zajtra. Katka sa teda pomaly zmierila s vecerom v praci, ale mne sa akosi nechcelo a tak som len tak tu a tam do niecoho pichla, nasla nejake info o IT spend v Azii, spocitala par tabuliek a o tristvrte na sedem vypalila na autobus.

Doma ma ocakavali Tore s Monikou opaleli, s namalovanym Om na roznych castiach tela, v skvelej nalade a odpocinuti po vyvalovani sa na plazi. Pre Toreho zjavne najsilnejsim zazitkom bola jazda na motorke ktoru si pozical na tri dni a v sobotu mieni zakupit do osobneho vlastnictva. Napriek tomu ze som prisla neskoro pretoze som bola este dat vyvolat fotky a nakupit nikto okrem nich nebol doma.

Po deviatej dorazila Anca a hned od dveri bolo jasne ze sa prihodilo nieco hrozneho. A aj sa prihodilo. Ich sef, hrozny Suresh Songa im oznamil ze sa budu stahovat za projektami do vsetkych koncin Indie - Pune, Bangalore, Chennai a dokonca aj Bhubaneshwar kde nie je ani jeden trainee takze nikto akosi nechce byt tym prvym. Len par ich zostane v Hyderabade, a samozrejme vsetci sa teraz boja co s nimi bude. Anke sa vratil aj Rodrigo, takze ked potom prisiel Jaime tak konstatoval, ze zostane ten kto bude najviac plakat a teda Anca nepochybne bude nadalej v Hyderabade. Zadufala som ze on tiez kedze tu ma Mirelu, ale coskoro som bola vyvedena z omylu - zjavne sa Jaime a Mirela v Jaipure rozisli! Vraj to na nu bolo akosi prilis rychle... Jaime nevyzeral velmi nadsene, priam smutne, ale myslim ze sa z toho spamata.

Vecer teda prebehol v znameni prania a vymienania zazitkov - Rodrigo tiez prispel ked nam vykaldal ako cestou k nam sedi v riksi, nic nerobi a zrazu buch! a do cela ho udrela 2rupiova minca. Tomu uz hovorim Popoluska :)

Dnes som v praci nerobila ale absolutne nic, a to napriek tomu ze som sa sama o nejaku ulohu prihlasila. Nejak mi ziadna nebola zadana, a tak som stravila cely den upravami blogu (som hrda na svoje novonadobudnute znalosti Javy ako sa vklada prazdny riadok a ze co ma zaciatok musi mat aj koniec...) a chatovanim :) Vecer budeme blahozelat Monike k narodeninam - dnes si to odbila v praci a dostala od Nacha tortou, tak doma to asi bude v kludnejsej atmosfere a bez ohadzovania sa drahou tortou :) S Nachom mali obidvaja narodneniny minuly tyzden, tak si tuto tradicnu sluzbu poskytli navzajom - je nutne tortu poriadne rozmaznut po ksichte a Monica sa v tom velmi lepsi... az sa zacinam bat svojich narodenin.

Vecer si este idem vyzdvihnut fotky, mali by byt vypalene na CD tak som zvedava ako sa mi podarili...

...a ideme domov...

O 00.40 sme sa v Agre na stanici viacmenej bez meskania nalozili na EXPRESNY vlak Delhi-Hyderabad, vystrnadili z nasich lozok ciernych pasazierov (Colm rano povedal ze cez noc zmenil miesto trikrat, pretoze najprv to jeho bolo obsadene, potom prisiel niekto kto mal miesto kde spal a potom neviem co), zalahli a spali.

Rano sme sa zobudili okolo pol deviatej, kedy sme mali zastavku v Bhopale a nastupili dve slecny ktore mali spodne lozka - zatial tam spali Shanthi ktora mala lozko v uplne inom vagone, a Mirela ktora ho mala v nasom ale trosku dalej. Pokusili sme sa s nimi lozka vymenit aby sme mohli byt spolu s premenlivym uspechom. Jedna odisla, ale druha zostala a navyse sa ukazalo ze pritahuje hrozne davy muzskych obdivovatelov, takze namiesto aby sme v kupe boli sami tak tam bola ona a s nou vzdy tak dvaja traja prikyvovaci.

Nedela ubehla pomerne kludne, striedavo sme pospavali, citali, rozpravali sa a cumeli do blba, poniektori ochutnali dokonca indicku vlakovu stravu (boli sme hned za kuchynskym voznom) a smiali sa z predavacov vsetkeho mozneho - kazdu chvilu niekto siel ulickou a vykrikoval reklamu na svoj tovar:

Chaicoffeetea!

Coffecoffeecoffee!

Chaichaichai!

Breadomelette!

Coldwatercoldwater!

Colddrinkfreshjuice!

Vegbiryanieggbiryanichickenbiryani!

Chipssssssss!

A skutocne medzi slovami nerobili ziadne prestavky, a okrem toho hovorili takym zvlastnym nosovym hlasom ktory sme potom s chutou napodobnovali. S jedlom to funguje krasne, rano pride agent u ktoreho si clovek moze objednat vegetarianske jedlo, maso alebo biryani a potom ho aj na obed, ci veceru dostane. Skvele zariadene, a ceny ludove.

Este som si na ceste vlakom povsimla, ze za vsetky prehresky ktorych sa clovek moze dopustit (fajcenie, cesta bez listku, zneuzitie zachrannej brzy) je bud financna pokuta alebo basa! Normalne za jazdu bez listka do vazenia az na tri mesiace! Neuveritelne.. to je skoro ako vazenie pre dlznikov :)

Okolo pol siestej sme zastavili v Nagpure (geograficky stred Indie) na polhodinovu zastavku, ktoru sme vyuzili na doplnenie ovocnych a inych zasob. Nakupili sme a po nejakej dobe sa nam zacalo zdat ze stojime uz predsa len akosi dlho aj na polhodinovu zastavku.

Prvym zvestiam o vykolajenom vlaku pred nami sme nevenovali pozornost a povazovali sme to za trapny Jaimeho vtip. Ked sme sa ale stale nehybali tak sme pochopili, ze bohuzial ide o krutu realitu. Vraj sa pred nami vykolajil nakladny vlak a lokomotiva sa prevratila na bok, takze musime cakat kym ju odstrania. Ked som si spomenula na zeny ktore na hlavach nosia podnosy s hlinou a tehlami, ako tie asi budu tahat lokomotivu tak som si radsej sla kupit nejake dodatocne zasoby mandariniek. Do toho este dorazila smska od skodoradostneho Thiaga ktory nam pisal ze si zrovna dava kavu v Coffee day uz doma v Bangalore a vraj ako sa mame. Svoj nazor nanho sme vyjadrili slovami bastard! a Carlos povedal ze mu v tomto zmysle aj odpisal.

Po asi hodine a pol sme sa konecne pohli, tak sme radostou bez seba zalahli na nase lozka a dufali ze do rana meskanie dozenieme a o 6.20 predsa len budeme na Secunderabad Train station.

Jak kruty to omyl! Po krusnej noci kedy som sa velmi nevyspala zato musela casto na zachod som sa o siedmej (!!!) zobudila a Shanthi ktora stala pri mojej posteli mi s usmevom oznamila ze meskame SEST hodin! Napriek tomu ze som sa do prace zrovna nehrnula, nemozem povedat ze ma to potesilo. Znamenalo to dalsich pat hodin vo vlaku, navyse zo sesthodinoveho meskania sa v priebehu dopoludnia vyvinulo osemhodinove meskanie ked sme v Kazipete, kde sme mali byt o pol tretej rano, boli az pred desiatou.

Az na to ze sa do nasho kupe tu a tam nasackoval nejaky cierny pasazier ktory si len tak mimochodom sadol na lavicu ked videl volne miesto bez toho aby sa nas spytal ci si moze sadnut zvysok cesty ubehol v pohode. Ked sme o pol druhej zistili ze sme na Secunderabad Train station, o celu hodinu skor nez sme cakali, nemohli sme uverit svjomu stastiu. Zborovo zme zvolali wow!, bleskovo sa zbalili a vyrazili domov v ustrety teplej sprche a (bohuzial) praci.