.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Monday, November 07, 2005

...a ideme domov...

O 00.40 sme sa v Agre na stanici viacmenej bez meskania nalozili na EXPRESNY vlak Delhi-Hyderabad, vystrnadili z nasich lozok ciernych pasazierov (Colm rano povedal ze cez noc zmenil miesto trikrat, pretoze najprv to jeho bolo obsadene, potom prisiel niekto kto mal miesto kde spal a potom neviem co), zalahli a spali.

Rano sme sa zobudili okolo pol deviatej, kedy sme mali zastavku v Bhopale a nastupili dve slecny ktore mali spodne lozka - zatial tam spali Shanthi ktora mala lozko v uplne inom vagone, a Mirela ktora ho mala v nasom ale trosku dalej. Pokusili sme sa s nimi lozka vymenit aby sme mohli byt spolu s premenlivym uspechom. Jedna odisla, ale druha zostala a navyse sa ukazalo ze pritahuje hrozne davy muzskych obdivovatelov, takze namiesto aby sme v kupe boli sami tak tam bola ona a s nou vzdy tak dvaja traja prikyvovaci.

Nedela ubehla pomerne kludne, striedavo sme pospavali, citali, rozpravali sa a cumeli do blba, poniektori ochutnali dokonca indicku vlakovu stravu (boli sme hned za kuchynskym voznom) a smiali sa z predavacov vsetkeho mozneho - kazdu chvilu niekto siel ulickou a vykrikoval reklamu na svoj tovar:

Chaicoffeetea!

Coffecoffeecoffee!

Chaichaichai!

Breadomelette!

Coldwatercoldwater!

Colddrinkfreshjuice!

Vegbiryanieggbiryanichickenbiryani!

Chipssssssss!

A skutocne medzi slovami nerobili ziadne prestavky, a okrem toho hovorili takym zvlastnym nosovym hlasom ktory sme potom s chutou napodobnovali. S jedlom to funguje krasne, rano pride agent u ktoreho si clovek moze objednat vegetarianske jedlo, maso alebo biryani a potom ho aj na obed, ci veceru dostane. Skvele zariadene, a ceny ludove.

Este som si na ceste vlakom povsimla, ze za vsetky prehresky ktorych sa clovek moze dopustit (fajcenie, cesta bez listku, zneuzitie zachrannej brzy) je bud financna pokuta alebo basa! Normalne za jazdu bez listka do vazenia az na tri mesiace! Neuveritelne.. to je skoro ako vazenie pre dlznikov :)

Okolo pol siestej sme zastavili v Nagpure (geograficky stred Indie) na polhodinovu zastavku, ktoru sme vyuzili na doplnenie ovocnych a inych zasob. Nakupili sme a po nejakej dobe sa nam zacalo zdat ze stojime uz predsa len akosi dlho aj na polhodinovu zastavku.

Prvym zvestiam o vykolajenom vlaku pred nami sme nevenovali pozornost a povazovali sme to za trapny Jaimeho vtip. Ked sme sa ale stale nehybali tak sme pochopili, ze bohuzial ide o krutu realitu. Vraj sa pred nami vykolajil nakladny vlak a lokomotiva sa prevratila na bok, takze musime cakat kym ju odstrania. Ked som si spomenula na zeny ktore na hlavach nosia podnosy s hlinou a tehlami, ako tie asi budu tahat lokomotivu tak som si radsej sla kupit nejake dodatocne zasoby mandariniek. Do toho este dorazila smska od skodoradostneho Thiaga ktory nam pisal ze si zrovna dava kavu v Coffee day uz doma v Bangalore a vraj ako sa mame. Svoj nazor nanho sme vyjadrili slovami bastard! a Carlos povedal ze mu v tomto zmysle aj odpisal.

Po asi hodine a pol sme sa konecne pohli, tak sme radostou bez seba zalahli na nase lozka a dufali ze do rana meskanie dozenieme a o 6.20 predsa len budeme na Secunderabad Train station.

Jak kruty to omyl! Po krusnej noci kedy som sa velmi nevyspala zato musela casto na zachod som sa o siedmej (!!!) zobudila a Shanthi ktora stala pri mojej posteli mi s usmevom oznamila ze meskame SEST hodin! Napriek tomu ze som sa do prace zrovna nehrnula, nemozem povedat ze ma to potesilo. Znamenalo to dalsich pat hodin vo vlaku, navyse zo sesthodinoveho meskania sa v priebehu dopoludnia vyvinulo osemhodinove meskanie ked sme v Kazipete, kde sme mali byt o pol tretej rano, boli az pred desiatou.

Az na to ze sa do nasho kupe tu a tam nasackoval nejaky cierny pasazier ktory si len tak mimochodom sadol na lavicu ked videl volne miesto bez toho aby sa nas spytal ci si moze sadnut zvysok cesty ubehol v pohode. Ked sme o pol druhej zistili ze sme na Secunderabad Train station, o celu hodinu skor nez sme cakali, nemohli sme uverit svjomu stastiu. Zborovo zme zvolali wow!, bleskovo sa zbalili a vyrazili domov v ustrety teplej sprche a (bohuzial) praci.

1 Comments:

  • Wow, my first comment ever! Anyway, how did you find my blog???
    I wonder who else found it.. maybe I should be more careful with gossip ;)
    Anyway, as I'm doing NOTHING at work these days, maybe I'll get so bored that I'll translate it into English myself :)
    L

    By Blogger Unknown, at 2:23 PM  

Post a Comment

<< Home