Ako sme skoro sli na Harryho Pottera

Tak tak, vcera sme uz vyslali rychlych poslov kupit nam listky na Harryho Pottera (ktory domov este nedorazil, buhaha) na druhe najvacsie platno na svete... a co sa nestalo!

...listky stali Rs 180!

Takyto vydaj, obzvlast v nasej tiazivej financnej situacii sme dobre zvazili a usudili ze Harryho Pottera sice vidiet musime (teda aspon ja) ale nie nutne tento mesiac - hlavne ked jeho koniec je uz na dosah ruky a nova vyplata tiez! Takze sli len Tore s Monicou, v stredu idu Daven a Susan - Daven stale popiera ze by sa medzi nimi cokolvek dialo, ale ktovie... to je furt "Susan and myself" a "myself and Susan" toto a tamto... zeby druhy Tore s Monicou? :)

Okrem tohoto trpkeho sklamania, ktore sme vskutku necakali pretoze Madagaskar stal v rovnakom kine ale na malom platne krasnych 60 rupii tak sme Monike dali s doverou stovku ze to musi stacit, a taka zrada! sa toho vcera pre zmenu vela nestalo, doma sme si s Jaimem uvarili zemiaky s volskym okom a potom mi porozpraval o mexickych indianoch ktori zbieraju kavu medzi ktorymi mesiac pobyval v ramci nejakeho mieroveho projektu aby tam pozoroval ci sa im nedeje nejaka ujma od armady - vraj tam maju take stiplave chilli papriky ( v preklade nieco ako chilli zo stromu) ze on nebol schopny zjest ani kusocek z tej papriky - to by bolo nieco pre Pacha s jeho tuzbou po koreni! Nicmene vraj to ma vedlajsie efekty - vzhladom k tomu ze jedia tolko chilli tak akosi skor tuzia po sobasi a veciach s nim spojenych :) Tak pozor...

Dnes sa pre zmenu zradna Stephanie hodila marod, a kedze management zjavne zaviedol pravidlo ze ani jeden zbytocny telefonat bez nejakeho bieleho ksichtu v miestnosti, tak som bola povolana na jej miesto napriek tomu ze ona pracuje na niecom inom a ja vobec nie som v obraze. Poctivo som sa snazila nezaspat, pretoze pakovi na druhom konci som ako obvykle rozumela velke houby, a v pripade druheho hovoru som vlastne ani nevedela s ktorou ze BU to vlastne hovorime :) Potom som ale presla s Gauravom jeden z templatov, a Steph s nim teda vyhrala terno - namiesto mojho Anoopa ktory sa tvari akoby som mu zjedla veceru, nikdy nepovie viac nez nevyhnutne musi a este mam podozrenie ze ak nemusi, tak neprizna ktora praca je moja a ktora je jeho. Zrovna dnes sme si pri obede hovorili ze by sme ho niekedy radi videli mimo pracu, pretoze ten ma vecne taky ustarany pohlad, a navyse protivny ucitelsky zvyk do stredu vety hodit taky ten otazkovy ton akoze ja to mam dokoncit... typu "we have to fill the?... templates." Neuveritelne otravne, obcas uz mam chut mu povedat ze nie som jeho ziacka a nech s tym prestane inak sa mu nieco zleho stane (napriklad ze mu poviem nieco ozaj sarkastickeho :))

A este sa musim pochvalit svojim velkym uspechom! Dnes sme mali v praci zasa tortu (vzhladom k tomu ze na zaciatku mesiaca som musela na narodeniny, vyrocia svatby a ine uspechy zacvakat Rs 70 namiesto obvyklych Rs 40 som ocakavala ze mi budu tortu servirovat minimalne obden, ale skor kazdy den, a zatial sme mali len tri!) a ac som mala velku chut, obmedzila som sa len na jeden kusok! Nie ze by bola taka dobra, ale rozhodla som sa nejest cokoladu a abstak je zla vec... ale som odolala! A to jeden kusok teda ozaj neznamena skoro nic, pretoze torta musi byt rozdelena medzi cele CSG coz je tak 35 osob a torta nie je zrovna obrovska.

Ha, dnes to vyzera ze sa najem v La Sani a to bezplatne... Ricardo si spomenul ze chcel ist na veceru, tak dnes po dvoch mesiacoch vyrazime :) Teda ak sa zastaveniu sa v La Sani cestou domov da povedat vyrazime :)