.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Monday, November 14, 2005

Vypocuvanie

Vcera po tom co som konecne uploadla vsetky fotky na net som sla este nakupit do Hyderabad Central (cestou sa zastavila v knihkupectve a v nahlom popude mysli minula vacsinu svojej vyplaty za filmovanie za knihu o joge a pilates - chory napad) a kedze ostatni sli hrat futbal ktory som ja uz nestihla, doma som si pekne v klude urobila zemiaky s volskym okom - moja obvykla tyzdenna vecera ak som nahodou nemala vajicka uz rano.

Doma som nasla choreho Toreho, ktory tvrdil ze je mu na umretie a mal 39 a Monicu ktora sa onho obetavo starala. Nicmene stale sa drzala povodneho planu vyrazit s nami o siedmej do Eat street. Po siestej vsak zavolala Stephanie ze zmena planu, kedze Annmarie nieco uvarila, ide sa k nim domov, zablahozelaju Monike k narodeninam a posedime tam. S Monikou sa nam to velmi nepacilo, pretoze sme uz mali chut na kolac z Baristy, ale co sa dalo robit...

O siedmej sme sa teda so zastavkou vo Food Worlde dostavili k Marie a Stephanie... Annmarie skutocne pripravila sendvice, skvely ovocny salat s kesu orieskami a zemiakovu kasu s cibulou coz sme vsetko spraskli, kolac tiez, chipsy a plynule nadviazali pivom.

Spolocnost pozostavala z nas s Katkou, Ancou a Monicou, Marie, Stephanie a Annmarie. Muzsku cast populacie zastupoval Colm, ktory dokoncoval velke pranie a chystal sa von, a Ricardo ktory sa nikam nechystal ale urcite toho neskor trpko lutoval. Rec sa totiz veeeelmi rychlo zvrtla na chlapcov... ani neviem ako sa to stalo. Myslim ze to zacalo s Thiagom, a pokracovalo umerne vypitemu pivu. Vyjadrili sme sa ktoreho z Brazilcov povazujeme za najviac sexy, a Ricardo chodil okolo, tvaril sa ze je zdeseny o com my sme schopne sa bavit a pritom natrcal usi aby mu nahodou nieco neuslo. Tak sme sa rozhodli ho dorazit, a Marie tak ucinila otazkou kto ma lepsi zadok - ci Carlos alebo Tareq. Skutocne sa jej podarilo ho sokovat, a ac prisahal ze si to nikdy nevsimol, tato myslienka sa mu zavrtala niekam hlboko do mozgu.

Neskor sme zmenili temu, a kedze Ricardo nam stale nedal odpoved na nasu zakernu otazku, polozili sme mu novu - ktora z dievcat sa mu paci... o tom vraj nikdy nerozmyslal. To sa nam nezdalo, a ked nam potom neopatrne prezradil ze tuto informaciu ma o niektorych inych trainees, museli sme to vediet. Zacali sme sa teda pytat, ale to uz samozrejme nechcel povedat, ze to predsa nemoze, a to predsa nie je vobec dolezite, nacoz my sme logicky odpovedali ze ked to nie je dolezite tak nam to predsa moze kludne povedat.

Skoncili sme pri otazke s kym sa bozkaval Carlos. Ktore dievca sa mu paci zaujimalo prekvapivo hlavne Marie, ktora ho v predoslej diskusii uprednostnila (asi ako jedina) pred Thiagom, a z Ricarda vypadlo ze sa mu paci nejaka osoba, ale neprezradi ktora. Ked sme sa spytali ci z nasej batch, smial sa a hovoril ze nemoze povedat, cimz potvrdil nase podozrenie, ktore padlo na Katku. A potom nam celkom dobrovolne poskytol informaciu ze Carlos dokonca pobozkal nejaku osobu, ale nie tu ktora sa mu paci. No to len bolo nieco pre nas zvedave zeny....

V tom momente sme to zacali brat vazne, vypytovali sme sa a vypytovali, snazili sme sa dostat nejake spravy vsetkymi moznymi taktikami, ale nic nezabralo. Ricardo sa len smial a nic nepovedal.. paskuda. Stazoval sa ze toto on tu ma stale pretoze s nimi musi byvat, a ked potom prisli Zamin a Phillip, dakoval im ako svojim zachrancom.

Ale nas okamzite vyzval aby sme im polozili TU otazku. Ked sme sa pytali ktoru, vyslo najavo ze ho viac zaujima rozsudenie kto ma lepsi zadok nez Carlosov milostny zivot... ja som potom o jedenastej odisla, ale dnes rano Steph referovala ze sli spat az o pol druhej, a ze ked vsetci odisli tak sa ich Ricardo znova pytal co ze to chceli vediet... paskuda, zjavne si uzival pozornosti :) Este Steph hovorila ze ked sa potom stavil Tareq, Marie ho skutocne poziadala aby sa otocil...

Dnes rano sme teda mali v plane napisat onen zakerny mail kde by sme odhalili vsetky svoje nove zistenia z brazilskych blogov, ale kedze Tore, obvykly autor prveho ranneho mailu je dnes stale chory (a Monica napodiv tiez, zeby ich stipla rovnaka vcela? :)) a my sme chceli len nenapadne, ale uderne odpovedat na jeho mail, nas velky uder bude musiet pockat do zajtra. Ak sa Toremu uraci prist do prace...

Nam sa do prace uracilo, ale ziadnu pracu som zatial nevykonala - Debdeep aj Sethu na cestach, Daven hra doleziteho ale v podstate nic ineho nez IT spend coz sa stalo nasim heslom hladat netreba, a hladat IT spend pre hocico okrem USA je praca ktora trva celu vecnost a neprinasa ziadne vysledky, takze sa nam do toho akosi nechce... namiesto toho sme sa pri obede smiali len pri spomienke na vcerajsi vecer, vydesili tak Nica a Tamasa, nasich mladych kolegov a zasadli spat k svojim mailom, blogom, letenkam, cestovnym planom a podobne.

PS. Zrovna volal Katke Ramesh, ci predsa len nechceme dnes znovu tocit do nemocnice, vecer od siestej do druhej rano. Niektori ludia su nepoucitelni...

0 Comments:

Post a Comment

<< Home