Styri mesiace!

Kedze su tomu presne styri mesiace co som dorazila do Indie (prepana, STYRI mesiace!), rozhodla som sa teda kratko (ha ha) a uderne vyjadrit ako sa teda veci vyvijaju...

Praca

Zacnem pracou, pretoze to by mal byt koniec koncov hlavny dovod preco som sem prisla... a teda dobre ze som neprisla len kvoli nej, pretoze inak by som si musela bit hlavou o stenu :) O consultingu o ktorom mi vykladal na interview Ravi nemoze byt rec, a skoncila som v Corporate Strategy group, ktora sice znie dost honosne, ale povacsine moja praca na trojrocnom strategickom plane pozostava z pisania mailov, pisania blogu, surfovania po internete a tu a tam pozriem nejaky ten template so svojim milovanym kolegom Anoopom.

Anoop, a obecne indicki kolegovia, to je dalsia kapitola... ten ma vecne taky zachmureny vyraz ze ozaj uz neviem co by sa muselo stat aby sa usmial. Navyse, ako Daven podotkol, je znacne ambiciozny takze mam podozrenie ze ked mu nieco posielam tak sa k Debdeepovi nutne nedostane ktoreho z nas dvoch je to praca.

Debdeep, moj priamy nadriadeny, je tiez srandovny... ma take licka akoby ho permanentne boleli zuby, a vyraz akoby sa uzuz isiel rozplakat. Na Inda je neobvykle vysoky, a znacne nekoordinovany takze svojou oprstenovanou rukou (to je zvyk vacsiny Indov, minimalne jeden, ale radsej dva prstene a naramok) vecne o nieco bucha a ma take nervozne pohyby ktore mi hrozne piju krv. Nicmene je mily, az na to ze si nemyslim ze ma potrebne managerske schopnosti na tento projekt.. tak uvidime ako to dopadne.

Projekt ako taky teda chronicky meska, zatial sme nedodrzali ani jednu deadline a myslim ze ani nedodrzime. Uz sme mali byt v strede integracie, teda mat pohromade vsetky templaty od vsetkych Business Units, ale mame mozno tak polovicu, alebo ani to nie a o integracii nemoze byt rec. Po nej ma vec ist na financne, a na zaklade toho potom budu pripravene business plany na najblizsi rok, a to vsetko musi byt hotove do Strategy Summitu, ktory je v strede februara.

Ha, zrovna som sa pozrela na prezentaciu a zistila som ze nemeskame! Teda aspon zatial nie :) Integracia ma zacat v pondelok... ale nezacne, to je v tomto okamihu jasne pretoze nemame vsetky plany a ani ich mat nebudeme, nehovoriac o tom ze zatial nie je nic zorganizovane a naplanovane (aspon pokial ja viem...). Koncit ma btw 23.12. takze sa to nepochybne pretiahne cez Vianoce... tolka radost...

Byvanie

Nase byvanie na rozdiel od prace prekonalo moje ocakavania. Po prichode na Adarsh Heights (ktore Tore vo vcerajsom maili prekrstil na Atrash Heights, viacmenej podla pravdy) som bola, asi ako vsetci trainees, zdesena a predstava byvania v takomto prostredi po cely rok ma nenaplnala zrovna radostou. Veci sa ale nastastie vyvinuli celkom ina, a po tolkych problemoch s hladanim byvania sme myslim skoncili v jednom z najkrajsich bytov zo vsetkych trainees v Hyderabade - kto pride, len slepo zavidi :)

Na druhej strane je to nepochybne aj jeden z najdrahsich bytov v Hyderabade, pretoze platime mesacne kazdy okolo Rs 3 500 coz je teda kapku nad priemer. Ale zhodli sme sa ze nam to stoji za to, zatial som doma videla len jedneho svaba (ktori su inde na dennom poriadku), mame novu a cistu kuchynu v ktorej je radost varit (vyuziva predovsetkym Tore s Monicou, v poslednej dobe hlavne Tore), nove kupelne teraz uz vsetky s teplou vodou... Este stale sa neviem spamatat z toho ze mame kazdy vlastnu kupelnu, ako aj z mramorovych podlah ktore su tu skor pravidlom ako vynimkou. Zaujimave su vlastne aj indicke sprchy - sprchovy kut je tu vec neznama a sprcha proste len tak troni v jednom kute kupelne. V inom kute je odtok, a ked po sprchovani logicky cela kupelna plava, tak sa proste vezme len taka megastierka a vsetka voda sa nazenie k odtoku(podobne funguje aj umyvanie podlahy - vyleje sa kybel vody a potom sa to stiera smerom k odtoku).

Byt ma ovsem aj par nedostatkov - to je ovsem vec subjektivna.... napriklad v nasej izbe je permanentne polosero, coz by sa mohlo javit ako nevyhoda, ale! niet nad sobotne dopoludnie stravene v posteli...

Rodina a rodinni priatelia

No uz zo samotneho nadpisu je zjavne, ze co sa ludi tyka tak je to tu skvele... prichadzala som s obavami ako to bude, ale je to uzasne! Jak nasa "rodina", tak ostatni trainees... samozrejme nie su uplne vsetci uplne uuzasni, ale aspon vacsina :) Uz ked sme sa stahovali z STC tak sme vsetci lutovali ze sa musime rozdelit, pretoze sme boli zvyknuti spolu sedavat pred kantinou, zabijat komare a bavit sa o vsetkom moznom, ale co sa da robit...

Nasa davka je vlastne rozdelena do par bytov - nas, Rd 11, potom Marie&Stephanie, Rd 3, Brazilci a spol (ti vlastne povacsine nie su z nasej davky, ale tak nejak sme ich adoptovali...) oproti Marie a Stephanie tiez Rd 3, Adele (o ktorej sme nepoculi uz tyzdne pretoze byva so svojim priatelom) pri letisku, a Shanthi s Akshayou na Mayfair. Zostava Massimo, ktory sa musel s hanbou odstahovat od Marie a Stephanie, a byva teraz s najnovsou davkou (ktora uz je tu teda dva mesiace) nedaleko nas na Rd 1. ...

Cestovanie

No to je nasa radost a vec ktora nas drzi pri zivote ked je praca taka shitna... Katka sedi kazdy vecer nad Lonely Planet a vymysla kam pojde so svojim priatelom v januari, a pred kazdym vyletom sa nauci prislusnu kapitolu takmer naspamat (minule konstatovala ze moj LP ktory uz ma znacne prehnuty chrbat a ozute strany vyzera podozrivo zachovalo - v porovnani s tym jej teda nepochybne :))

Po Rajasthane som si teda myslela ze sa budeme chvilu spamatavat, ale potom ked dorazil mail ze co tak plaz... a co tak Mamallapuram, tak sme samozrejme neodolali :) Netrpezlivo ocakavame januar, kedy pridu navstevy z domova a bude cas zasa vyrazit do dialav, a este netrpezlivejsie jun, kedy podla aktualneho planu skoncime v Satyame a vyrazime na velku cestu na sever... Himalaje volaju...

Hyderabad

Po tom co sme videli mesta na severe sme ani nemali chut sa vratit do Hyderabadu... konzervativny, ludia neprijemni, spinavy, priserna doprava... no ale aspon uz sa v meste jakz takz vyzname, rikse jazdia podla metra (ac sa nas stale snazia napalit, minule uz Katka mladeho podnikavca plesla po ruke ked sa snazil natocit meter aby siel rychlejsie :)) a vieme kolko by co malo stat takze nas zas tak casto ani na ulici neokradnu :)

Zlepsujeme sa tiez vo vyjednavani, ac stale este je co dohanat... najlepsie vysledky samozrejme dosahujeme ked o predmet vobec nestojime ...:)

...takze...

...vysledok celeho zhodnotenia je... tramtadada! ze som rada ze som prisla :) Nenaplnili sa predpovede poniektorych kuvikov, ze vraj po dvoch tyzdnoch budem chciet ist domov a nech sa neopovazim... nie ze by som teda mohla, pretoze letenka je stale v nedohladne (ac uz na nu existuje obalka), a v Rajasthane som zstila ze tava stoji tak Rs 12 000, takze to nie je ovela lepsie :) A treba ju este aj zivit...

No a co teda moje learning experience (tu som siahla do fondu Beatinych oblubenych vyrazov...)? No zoznamila som s plno ludmi z 22 krajin sveta, tak az budem chciet potom cestovat, mam vsade plno znamych :) Zrovna rano sme sa bavili o predsudkoch, tak to som mohla s hrdostou priznat ze ja som nemala ziadne predsudky proti osobam z inych krajin (no dobre, z vacsiny inych krajin), ale zato uz si ich zacinam vytvarat... aj tie takzvane stereotypy, hlavne o Indoch. Coz nepochybne nie je dobre, ale deje sa to pred mojimi ocami (alebo mozno skor za mojimi ocami :))

Musim tiez s hanbou priznat ze medzi Indami mam velmi malo kamaratov, ak vobec nejakych... znamych z prace par hej, ale inak sa s Indami velmi nedruzime a myslim ze to je skoda, pretoze preto sme sem konieckoncov prisli (o to intenzivnejsie sa ale druzime medzi sebou, a to tiez nie je na zahodenie... :))).