Snorkeling trip II.

Budíček o 6.30 bol krutý, ešte by som spala – ale ryby volajú :)

Mátožne sme sa zhromaždili na raňajkách, a o 7.15 musíme po pláži vyraziť do prístavu. Dnes máme navštíviť dva ostrovy s plážou, tak by to malo byť príjemné... ale šnorchlovať už idem len v kraťasoch – jednak sa vyperú, a jednak sa mi nepripečie zadok :)

Miesto odchodu bolo boat jetty, a po raňajkách sme sa tam odobrali po pláži.

S Josém sme dorazili poslední, a lodník nás privítal s vyčítavým „You’re half an hour late!“. Nalodili sme sa, a vyrazili.

Ma Middle Button sme došli o pol jedenástej a boli očarení nádhernou bielou plážou so zaparkovanými dvoma jachtami.. toto bolo miesto pre náš obed, a tak sme si rozobrali plutvy (tentoraz už mali aj moju veľkosť) a šli pozorovať podmorský život. No čo si budeme vykladať – kto to nevidel si to aj tak nepredstaví, a kto to videl tomu nemusím nič hovoriť J Farebné ryby sa preháňali medzi koralmi... videla som aj krásnu veľkú tigrovanú mušľu, a keď som ju horko – ťažko vylovila spomedzi koralov, potvrdilo sa moje prvotné podozrenie že je ešte obývaná. Navyše sa mi dostala do šnorchlu voda, a v prekvapení som ju pustila – spadla medzi koraly, ktoré pri dotyku pŕhlia, a už bola predo mnou v bezpečí.

Vyliezli sme postupne z mora, ja som si vyfotila pláž a more, nazbierala nejaké mušle, a po tom čo som tú najväčšiu zbavila všetkých kameňov a väčšiny piesku som sa dozvedela že je zakázané ich vyvážať z Andamanov – povolený je vraj len export semien.

Napriek tomu som si mušľu zatiaľ nechala a rozhodnutie o jej osude odložila na neskôr.

Medzitým sa pred našimi očami chystal obed – cestoviny s paradajkovou omáčkou, a ak sa zadarí, bude aj ryba...

Nezadarilo sa, a tak sme mali vegetariánsky obed, ale aj tak boli všetci v siedmom nebi z inej nečakanej delikatesy – z termosky náš sprievodca vyčarovali pravý parmezán J Steph bola skoro nepríčetná, a všetci jej pripomínali že tá kôpka je aj pre ostatných :)

Po obede sme blažene trávili (teda ja som z toho taká na vetvi nebola, ale mne sa proste človek nezavďačí – dokonca ani syrom nie!) a keď nám potom Sushil navrhol či nechceme ísť ešte na North Button, súhlasili sme.
Vybrali sme sa teda zasa loďou na posledný ostrov, a boli nadšení – krásny biely piesok, scénická skala... až na to, že loď tentoraz nešla na breh, ale skákali sme do vody z paluby.

Pozrela som koraly, poplávala si okolo a rozhodla sa že mi stačilo (ešte som si teda spomenula na Švéda ktorého sme stretli včera na beach no. 7 a ktorý mal niečo čomu Steph hovorila „monopalm“ – taká veľká plutva do ktorej sa dajú obidve nohy, a človek vyzerá ako prerastená morská panna... aj sa s tým vraj tak nejak pláva, že sa človek vlní, a vraj je to úplne iný pocit :))

Vyliezť na loď bolo dnes akési ťažšie než minule, a so Steph sme dosť bojovali, a keď sme nakoniec za cenu niekoľkých modrín a odrenín vyliezli na palubu, len sme sa neveriacky dívali na ostatných ktorí znovu a znovu skákali do vody zatiaľ čo my sme boli radi že sme hore :)

Vrátili sme sa na Middle Button, zbalili zvyšok vecí a vyrazili na cestu domov. Tá bola akási dlhá, a do village no. 1 sme dorazili až za tmy. My menej zdatní sme si vzali rikšu, Steph sa ešte zastavila po svoju opicu vyrezanú do kokosového orechu, a potom už sme len v Café del Mar zaplatili rikšu, našli Ramona a Damiena, osprchovali sa a zbalili.

Došlo tiež na vyrovnanie účtu – za dnešok nám nakoniec naúčtovali pol dňa, a po krátkej diskusii sme sa rozhodli najprv zaplatiť každý za tú chatku v ktorej býval (pretože my sme boli šiesti a Brazílci len štyria), ale nakoniec sme platili transparentne (ale nie spravodlivo) všetci rovnako.

Vysťahovali sme sa, a o 20.30 nás už čakal jeep aby nás vzal do Jungle View Resort, kde strávime poslednú noc a odkiaľ ráno vyrazíme loďou do Port Blair na letisko.

Do džípu sme sa horko – ťažko nasáčkovali, a keď sme nabrali ešte Mayu a Zamina, tak Santiago visel z jeepu vzadu a Zamin zboku. Ale nejak sme došli, a boli uvedení do izieb – dostali sme štyri chatky, a na priamy dotaz sme sa dozvedeli že normálne tam jedna noc stojí Rs 4.000, ale my to budeme mať zadarmo. Dôvod neznámy :)

Zas tak sme neprotestovali, a obdivovali rezort – chatky boli sem – tam rozhodené v bohatej vegetácii, a boli obrovské. V strede velikánska posteľ so stĺpmi a moskytiérou, kachličkovaná kúpeľňa... to je teda zmena oproti sprchovému kútu s betónovou podlahou a stenami z vlnitého plechu :)

Na večeru sme sa zhromaždili v reštaurácii – mali sme na výber z thali ktoré ešte zostali v kuchyni, alebo potom raňajkové menu. Ja som si dala palacinku a ovocný šalát, a prvýkrát v Indii som ochutnala mango JBola som ale pekne unavená, a nejaká bez nálady, tak som sa čoskoro odobrala do postele... Steph a Katka prišli až keď som už tvrdo spala – vraj bolo pol druhej ráno :)