Chennai

Skoro celý deň sme strávili pospávaním, jediné čo nás trošku vytrhlo z rutiny boli návštevy transvestitov – jeden dosť drsne ošahával chalana na bočnom lôžku, a druhému sa zapáčili moje náušnice, ktoré som mu ale zavile odmietla dať, a namiesto toho som mu doporučila lepšie oholenie, pretože mal akosi strnisko.

Vyhladované (posledná zastávka pred Chennai bola o desiatej ráno) sme s hodinovým meškaním dorazili na miesto nášho určenia o trištvrte na sedem. Od najhoršieho hladu som si odpomohla v Merry Brown hamburgerom, a vyzbrojené inštrukciami od Any sme sa vybrali vybojovať si férovú cenu za rikšu.

Ana nám povedala že by to malo byť približne Rs 40, ale prvý vodič rikše nám s kamennou tvárou povedal že dvesto, a ešte sa tváril urazene keď sme túto výhodnú ponuku odmietli. Nakoniec sme sa spoľahli na prepaid, a za Rs 56 sa doviezli až k Apollo cliniq na T. Nagar, kde nás už mali po telefonickom dohovore čakať Stephanie alebo Zamin.

Čakali nás obidvaja, a odviedli nás do neďalekého bytu chennaiských trainees.

Dali sme si s Katkou vytúženú sprchu, prezliekli sa do čistých šiat a vyrazili do ulíc kúpiť si niečo na obed, ako aj vybrať peniaze na Andamany.

Všetko sme to krásne zvládli, v byte sme pokecali s holkami ktoré vyrážali do mesta (koniec koncov, je sobota večer) a potom s chalanmi ktorí sa práve vrátili z večere v Subway, dali si pivo a poniektorí v druhej vlne vyrazili tiež von.

Carlos nám ešte stihol ukázať Mag lite, obrovskú čiernu baterku na štyri veľké baterky situované za sebou, takže mala si pol metra a spôsob akým nám ju prezentoval si asi už každý domyslí sám :)

Prebalili sme si batohy – nechali sme u Any svoje nákupy zo severu, teplé veci a dlhé nohavice, zavreté topánky... samé veci ktoré už nebudeme potrebovať.

Okolo jedenástej sme sa uložili k Ane na podlahu, ale po celom dni polospánku som nebola skoro vôbec ospalá, navyše bolo pekne horúco, takže som počula ako sa výpravy za nočným životom jedna po druhej vracajú domov, a bola som celkom rada keď Ana prišla a povedala že Luxmi nebude spať doma a jedna s nás si môže vziať jej posteľ. Katka spala, tak som nečakala a zhrabla toto nečakané privilégium pre seba.Steph nám ešte pred spaním stihla prezradiť že prvá vlna imigrantov na Andamany, Damien, Maya a José síce majú izbu, ale to je tak všetko a ďalšia voľná nie je, takže nás zrejme čaká spánok na pláži. Chalani sa už chystajú na nákup hojdacej siete, a mne teda táto myšlienka tiež nie je práve protivná...