Beach no. 5

V posteli sa spalo dobre, ráno sa mi ani nechcelo vstávať, ale keď už všetci okrem Josého a Damiena vstali, tak som sa tiež vytrepala, namazala krémom po spáleninách (ktorý som si požičala od Stephanie, keďže môj ma opustil ve chvíli nejtěžší) – celú noc som spala na bruchu a na boku, brrr...

Na raňajky som si dala vajíčka, a po raňajkách sme sa vybrali na prechádzku do village no. 3 než bude príliš horúco.

Mala som len plavky sukňu a tričko s dlhým rukávom, ktoré som si len voľne prehodila cez plecia aby som si chránila spálený chrbát s úmyslom si ho obliecť až budeme na dohľad dediny aby som tam nepohoršovala. Než som tak ale stihla urobiť, pred dedinou sme uvideli troch policajtov, a jeden z nich sa ku mne rozbehol, ukazoval na mňa prstom a kričal „This is not allowed! Put on your shirt!“ No vyzeral akoby ho šlo od jedu rozpučiť. Tak som mu len povedala že nemusí ziapať, obliekla sa a bolo.

Už cudne zahalené sme teda došli do dediny, kde sme si ako prvú vec kúpili každá liter vody. Takto posilnené sme pokračovali ďalej, a našu pozornosť upútali náramky a misky z kokosového orechu.

Začali sme jednať, ale ako obvykle na Andamanoch, veľa sme toho nevyjednali. Nakoniec som si kúpila jeden náramok za Rs 40, Steph dva a dve misky za Rs 250.

Pohli sme sa ďalej, a objavili malý obchodík s podobnými vecami – až na to, že ceny polovičné. Kúpili sme si so Steph prívesky s Óm a obdivovali opicu a Ganesha vyrezaných do kokosového orechu – a to tak, že dnu ešte zostalo a žblnkalo mlieko!

Dievčatá nakúpili ďalšie misky z orechu, a vyrbrali sme sa na spiatočnú cestu. Doma sme zložili svoje nákupy, namočili sa vo vode a s Katkou sme sa vybrali na fotografickú prechádzku po pláži smerom k Wild Orchid.

Prešli sme pekný kus – došli sme až k Dolphin resort, kde sa menia peniaze (banka vo village no. 3 nám odmietla túto službu poskytnúť – a vôbec, bola to len taká banka v stodole) a otočili sme sa na spiatočnú cestu.

Ešte som vzala na pláži nejaké mušle a semienka pre Mamuta, vyložili sme svoju korisť v chatke a pred obedom sa na desať minút natiahli.

No dlho sme teda neležali, a za chvíľu prišiel Santiago že či ideme jesť, a tak sme šli.

Dala som si pre zmenu fish noodles, a diskutovali sme čo ďalej. Jednak sme sa dohodli že si každý zaplatíme solidárne rovnako chatku po Rs 100/noc, a jednak že by sme predsa len šli na Long Island na výlet.

Dotázali sme sa nášho hoteliéra, a všetko bolo inak. Loď ide len dvakrát do týždňa, a zajtra teda nie. Takže naša jediná možnosť je jednodenný výlet ak osme mali na snorkeling.

Po obede som si chvilinku pospala, rozobrala s Katkou možnosti návštevy iných ostrovov (veľmi obmedzené) a poobede sa vraj chystá volejbal na ihrisku vo vedľajšom rezorte, a o tretej idú chalani na ryby, tak všetci dúfame že sa nám postarajú o dnešnú večeru.

Volejbalová sieť akosi nedorazila, a tak som si ešte chvíľu čítala na pláži (medzitým tam začala lekcia jógy) a keď potom prišla Katka po karty že idú hrať, tak som sa pridala.

Keďže sme boli piati, hrali sme shitheada, a potom „brush“ – brazílsku hru na ktorej pravidlách (a počítaní bodov) sa Brazílci akosi nevedeli dohodnúť, a nakoniec Uno – postupne sme odchádzali a prichádzali ako sme sa sprchovali v chatke, a čakali na chalanov s našou večerou.

Vrátili sa až za tmy – a doniesli dve ryby.

Jedna bola dlhá asi 30 cm, a druhá tak 5 cm.

Tak sme to vzdali a objednali si grilovanú rybu so zemiakovým pyré v reštaurácii.

Doniesli nám ako obvykle najprv rybu, a až keď sme ju mali úplne zjedenú tak dodali zemiakové pyré.

Posedeli sme, ale ja som bola hrozne unavená (ač nie je mi jasné z čoho...) a tak nedlho po desiatej som sa odobrala do postele – keďže sme sa dohodli že platíme všetci rovnako, tak si môžem užiť aj trošku komfortu. Navyše som ešte stále pripálená, tak sa mi na chrbte blbo spí.