Snorkeling trip I.

Ráno som sa zobudila na krásny východ slnka bez mrakov, a znovu zaspala...

Druhýkrát som sa zobudila na to, že slnko je relatívne vysoko, a zrovna keď som vstávala som videla Katku ako ma ide zobudiť.

Správu som predala Damienovi vo vedľajšej sieti, ale ten vôbec nevyzeral dobre, povedal mi že ho bolí brucho, v noci zvracal a nikam nejde – dnes je totiž deň nášho výletu loďou.

Obliekla som sa do ešte mokrých plaviek, a objednala si opulentné raňajky. Svojich vajíčok som sa nedočkala, a tak som sa uspokojila s banánovou palacinkou, vzala batoh a šla sa nalodiť.

Cesta bola dlhá a únavná, Katka so Steph sa usadili vpredu, my dnu a čítali, pospávali a snažili sa nejak zabiť čas.

Prvé miesto na potápanie, South Button, bol malý ostrovček, bez pláže kde by sa dalo pristáť, takže sme sa potápali z lode. Vybrali sme si plutvy (vopred sme udali veľkosť), masky a šnorchle a skočili.

Ja som len mala problém s plutvami, lebo po tom čo si všetci vzali, zostali sme len Jose a ja, a mali sme dvoje obrovské, jedny 41/42, jednu 38/39 a jednu 44/45, obe žlté. Sťažovala som sa že pre mňa nemajú plutvy, a dozvedela sa že majú len páry, a niekto si musel vziať také čo nejdú spolu. Hádala som sa že asi ťažko niekto mohol vziať 38 a 44, ale sprievodca bol neoblomný. Tak sme sa dohodli že až všetci vyjdú z vody tak sa teda pozrieme na toho vtáčika čo má jednu nohu dvakrát takú veľkú ako druhú, vzala som si tie najmenšie z ponúkaných plutiev ktoré mi boli mierne voľné, nasadila masku a hupla do vody.

Obkrúžila som celý ostrov pozorujúc koraly, ryby a každých 5 nádychov vylievajúc vodu zo šnorchla, ktorý nejak prepúšťal, takže som si to veľmi neužila.

Vrátili sme sa so Steph, ktorá mala rovnaký problém, vyliezli sme na loď a čakali na ostatných. Postupne sa vrátili až na Josého, ktorý ešte rejdil vo vode, a Carlos konštatoval že zrejme učí ryby UML (narážajúc pritom na jeho knihu ktorú sebou vzal ešte aj na dovolenku a v jednom kuse ju študuje).

Nakoniec aj on usúdil že má dosť a s loďou sme sa pohli k ďalšej destinácii – ostrov Henry Lawrence. Tam sme pristáli na pláži a dostali rozchod s tým, že sa máme vrátiť do 13h na obed.

Najprv som sa prešla s foťákom na vedľajšiu pláž, a potom čapla čierny šnorchel od ktorého som si sľubovala lepšiu funkčnosť, a šla sa potopiť.

Tentoraz všetko fungovalo ako malo, a tak som v kľude pozorovala ryby – najviac sa mi páčili čierno žlto biele placaté s dlhou hornou a dolnou plutvou, a videla som aj jednu obrovskú – musela mať aspoň 1.5m a keď mi pohliadla do očí tak mi nebolo všetko jedno. Okrem toho kdeaké koraly, chuchvalce kdečoho a jedna hviezdica.

Vyliezla som von a obed sa už servíroval – na kmeni stromu bol bufet odkiaľ sme si nabrali ryžu, dhal a aloo gobi – k môjmu sklamaniu žiadna ryba.

Tú sme ale dostali separé na prídel od pána, a bolo to opäť výborné.

Po obede sme si dali colu (boli sme príjemne prekvapení jak studenými nápojmi, tak spústou banánov a mandariniek) a natiahli sa na pláži, ktorá už medzitým bola celá v tieni.

Keď som sa prebrala, namazala som sa ešte krémom (nie že by sa toho dalo ešte veľa zachrániť) a šla ešte raz do vody. Opäť som stretla svoju známu veľkú rybu, modrú hviezdicu a už radšej vyšla, pretože som cítila ako mi pripaľuje zadok.

Ešte sme chvíľu vegetovali vo vode, podarilo sa mi vybrať si ďalšie tri triesky zo Sikkimu a smiali sa že Daven sa vybral namiesto Andamanov do Goa pretože chcel byť v Hyderabade na víkendové party.

Pomaly nadišiel čas aj na cestu domov – zbalili sme sa, nalodili a vyrazili. Cesta domov bola nekonečná, a väčšinu z nej som strávila čítaním Wild Swans. Medzitým zapadlo slnko, a z lode sme vystupovali už za šera.

Damien bol stále v chatke, osprchovali sme sa, namazali rôznymi prípravkami proti spáleninám, obliekli sa a zamysleli sa nad večerou. Chalani prišli s revolučnou myšlienkou najesť sa vo Wild Orchid a tak sme ukončili tretiu partiu Kentu treťou prehrou mňa a Josého a vyrazili na cestu.

Wild Orchid mal byť hneď ďalší resort za Pristine, ale šli sme aspoň 15 minút než sme tam došli – ale bolo to tam ozaj pekné. Počkali sme v bare než nám pripravia stôl pre 10 osôb a zasadli k večeri – menu bohaté a relatívne drahé, tak dúfam že to bude aspoň dobré!

Bolo to výborné, dva kúsky ryby (red snapper, nech už je to čo chce) v omáčke so šalátom a zemiakmi... posedeli sme a naspäť sme sa prešli po pláži pozorujúc kraby vo veľkých hnedých mušliach.

Dnes sme spali všetci v chatke (okrem Ramóna, ktorý keď videl počet záujemcov sa dobrovoľne odpratal do siete) – ja som dostala spolu s Damienom posteľ, Katka so Steph boli na verande a José na zemi v chatke. Musím teda podotknúť že zem to bola veľmi nepohodlná, pretože chatka bola vysutá, a podlaha teda pozostávala z bambusových tyčiek... uf, dúfam že tam tiež neskončím.