.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Tuesday, March 07, 2006

Elephant Beach

Ráno som sa zobudila asi desať sekúnd predtým čo ma Katka upozornila na východ slnka – ale teda nic moc...

Potom sme vstali pred pol ôsmou, zobudili Steph a šli vedľa do Pristine na raňajky. Dala som si french toast, a nebol zas tak dobrý, ale aspoň sme naňho nemuseli tak dlho čakať. Zato pre urýchlenie servisu zaviedli objednávanie v kuchyni...

Po raňajkách sme sa vypravili na Elephant Beach, ktorá mala byť 3 km naspäť po ceste z Beach no. 7 a potom pol hodinu džungľou.

Vyrazili sme v niekoľkých várkach:

  • Steph, Ramon, Maya a Zamin – motorky
  • Carlos, Santiago, Ronaldo, Patrick – bicykle
  • Katka, Jose, Damien a ja – bus

Bus bol celkom v pohode, za chvíľku sa vyprázdnil a my sme za Rs 5 pohodlne sedeli až na beach no. 7.

Tam sme si požičali okuliare a šnorchle (ja som vyhádala nový zelený za Rs 25) a vyrazili sme na cestu naspäť.

Nemám hodinky, ale šli sme po ceste na pražiacom slnku celú večnosť. Cesta ide hore-dole, my sme boli mokrí úplne všade a cestou sme sa zastavili len na colu a záchod, ktorý nám ozvláštnila mierne šibnutá blondína, ktorá rozprávala bludy, ale nedala sa zastaviť.

Konečne sme dorazili k odbočke do džungle (Katka sa inteligentne spýtala v buse a miestni jej ju ukázali), tak sme sa potešili a vyrazili vľavo.

Najprv to nebola žiadna džungľa – šli sme po lúke a pražili sa na slnku.

Po jednej zlej odbočke do banánového poľa sme našli správnu cestu a pokračovali, tentoraz už ozajstnou krásnou zelenou džungľou... museli sme aj prejsť bahno, ale podarilo sa suchou nohou. A po pol hodine chôdze sme dorazili na pláž (btw, cestou sme ozaj videli stopičky slona v bahne).

Pláž bola biela, more modré, okolo suché stromy (podľa Katkinej teórie pozostatky tsunami), našli sme veci našich blížnych, ktorí nás už predbehli, zhodili odevy a vrhli sa do vody.

Šnorchlovanie bolo super, videla som koraly, krásne farebné rybičky – čierno žlté, neónové, veľké čierne a jednu tmavočervenú – a plno koralov, fialových prieduchov a kadečoho čo netuším čo je.

Potom sme len tak vegetovali v tieni, čítali, ležali, jedli banány, kokosové orechy a samosy (Zamin vraj mal šesť!)

Naveľa som sa odhodlala ešte raz do vody – namazala som sa teda krémom a vyrazila niečo vyfotiť kým sa krém vsiakne – a keď som sa vrátila, moje okuliare boli fuč. Všetkých som sa spýtala, a nikto o nich nič nevedel. Tak som sa len opláchla a rozhodla sa nasledovať Steph, ktorá sa vyjednala cestu naspäť loďou zo strachu z hada (a zrejme aj z cesty nazad – vraj sa brodili bahnom až po kolená).

Loď na pláž doviezla Indku ktorá šnorchlovala pri brehu kompletne oblečená za pomoci plávacieho kolesa a lodivoda, tak sme sa za Rs 50 pripojili na spiatočnú cestu.

No vytriaslo nám všetky kosti, a skoro sme ohluchli, tak zajtra to bude zážitok, pretože na potápanie zrejme budeme mať obdobnú loď. Tá funguje na nejaký diesel zrejme, motor si tróni pekne na palube a jednou trubkou čerpá vodu, a druhou ju zas vyflusáva do mora. Inak je to taký prerastený drevený čln s prístreškom z modrého igelitu...

Ale dorazili sme ako prvé, a uvedomili si že nemáme kľúče. Tak sme sa usadili v reštike (ja som dostala svoje čisté prádlo) a čakali.

Damien dorazil samozrejme posledný, a čakal pred chatkou – zabudol že má kľúč :)

Keď sme sa všetci osprchovali (čo teda netrvá krátko...), a medzitým sme si vypočuli Ronaldovu strašidelnú story o tom ako všetky šteniatka a mačiatka v hoteloch držia len kým sú malé pretože bavia turistov, a na konci sezóny... ups :(

Na večeru sme vybrali Pristine, len Zamin, Maya a Damien šli do rezortu kde býva Maya so Zaminom, ale my sme chceli rybu a tak sme sa vybrali do Pristine.

Tam sme si objednali grilovanú rybu, a čakali.

A čakali, a čakali.

Mali sme to ozvláštnené výpadkom prúdu, výpravou do kuchyne po sviečku a hádzaním závistlivých pohľadov k susedom ktorí už dostali jedlo.

Nakoniec sme po hodine a pol boli odmenené obrovskými rybami s hranolkami – a to len za Rs 50!

Aspoň sme si mysleli.

Pretože ja som odišla, nechala Katke peniaze a šla do svojej siete. Až ráno mi potom Katka prezradila, že nám naúčtovali inú rybu, a platili sme nakoniec podľa váhy.

Noc bola trošku studená a trošku ma bolel krk, ale inak celkom v pohode.

0 Comments:

Post a Comment

<< Home