O Sikkime

V Sikkime prevláda nepálsky či tibetsky vyzerajúce obyvateľstvo, na severe už potom neboli skoro žiadni Indovia... a hlavne tibetské decká boli také zlaté, všetky mali červené líčka J Inak sú Sikkimčania veľmi milí a pohostinní, a aj keď väčšinou už žijú v Indii ako druhá generácia, stále sú si vedomí svojho tibetského pôvodu a sú naňho hrdí – všade kam sme prišli boli obrázky dalajlámu, Lhasy, Potaly...

Ha, a konečne ľudia ktorí majú normálnu obuv, nie len všadeprítomné polorozpadnuté šlapky J Odev sa tiež líši od indického, tibetské ženy nosia také šaty so širokou sukňou, ktorá sa vzadu akoby zavinuje, a vydaté na to nosia priečne pruhovanú farebnú zásteru.

A jedia mäso!!! Na Losar, keď sme odchádzali z Thangu, tak chlapi zrovna pripravovali momo z yaka.. no veľmi sme ľutovali že nemáme čas zostať a ochutnať.

Ale počasie je biedne – aj keď doobedu bola väčšinou modrá obloha, naobed sa spravidla zatiahlo a poobede už bola celá obloha zakrytá mrakmi a znášala sa hustá hmla. V Gangtoku bolo ešte celkom teplo, ale na severe bola poriadna kosa!

Zaujala nás aj metodika práce s lopatou – jeden hádže, a druhý mu pomáha tak, že ťahá za lano priviazané k porisku tesne nad kovovou časťou. Náklady sa tu namiesto na hlave nosia na chrbte, ale váha je na popruhu ktorý majú okolo čela.

V celom Sikkime sú výborné cesty, a zásluhy za to zrejme nesie BRO... a čo sa jazdy týka, tak sme tiež boli príjemne prekvapené. V Sikkime snáď vedia na čo sú blinkre! A neboja sa ich použiť! Trúbi sa len pred neprehľadnou zákrutou (ktorých je teda výrazne viac než tých prehľadných) a vodiči sa dokonca navzájom púšťajú predbehnúť! Hlavným spôsobom dopravy sú shared jeeps, vlastne musím povedať že neviem či som severne od Gangtoku vôbec videla nejaký autobus...

Zaujímavé pre nás bolo, že je im naprosto cudzí koncept držania tepla dnu. Dvere von sú permanentne otvorené, a napriek vcelku studenému podnebiu nemajú žiadne kúrenie. Ľudia chodia vo vetrovkách aj dnu, kde je nakoniec presne taká istá zima ako vonku – tenké steny a jednoduché, väčšinou otvorené okná značne pomáhajú. Konštatovali sme že je to dosť nehospodárne na drevo, ale vyzeralo že ho majú zatiaľ dosť...

V dedinách mali na kúrenie piecky, ktoré stáli v strede miesnosti, nad nimi stôl a v jeho strede diera, cez ktorú sa prikladalo do pece, obvykle bola zakrytá veľkým hrncom v ktorom sa permanentne varila voda.

Alkohol je dostať vo všetkých obchodoch, nielen v špecializovaných wine shopoch, a v potravinách obvykle pod čokoládami mali vystavené fľašky, a nalievali panáky :)

No a všade naokolo sú vojaci. Vzhľadom k blízkosti Sikkimu k Číne, ktorá si ho viacmenej nárokuje ako časť Tibetu je to zrejme nutné, ale nie vždy na škodu – vojaci sa starajú o cesty, bezpečnosť je relatívne vysoká... ale všade sú checkposty, a stále sme stretávali nejaké vojenské autá, jeepy, pochodujúcich vojakov.. v Lachungu sme ich počuli strieľať viac menej celú noc, a zas také príjemné to nebolo.Ale celkovo vzaté sme sa do Sikkimu zamilovali, od milých ľudí, cez krásnu prírodu až po chýbajúce rikše a motorky na uliciach Gangtoku :)