Návrat do krutej reality

Tak už sme zasa doma (teda nakoľko môžme Hyderabad považovať za svoj domov...).

Dorazili sme do Hyderabadu vlakom z Chennai s púhým dvojhodinovým meškaním, odviezli sa domov, spláchli zo seba špinu cesty, zjedli raňajky a plní entuziazmu vyrazili do STC busom o 12.30.

Teda, ten entuziazmus bol trošku zakalený obavami z reakcie nášho šéfa na našu trojtýždňovú neprítomnosť, ale našťastie sa ukázalo že s tým nemá problém - jediné čo ho zaujímalo bolo či nás má zahrnúť do rozpočtu na budúci rok. To sme mu odsúhlasili, a sme teda naďalej platnými členmi veľkej rodiny CSG :)

Na obed sme mali po troch týždňoch egg noodles v našej milovanej kantíne, nasledované obvyklým odpisovaním na emaily... až na to, že tentoraz som vo firemnej pošte našla jeden zaujímavý kúsok: mail od Amita, ktorý mi po SLOVENSKY (no teda gramatika príšerná, ale aj tak) napísal že študoval na technike v Košiciach strojárinu, a že sa o mne dozvedel od rumunských dievčat, a rád by sa so mnou stretol a prehodil pár slov v slovenčine.

Tak som mu napísala že jasné, a dohodli sme si rande pri bus bay po obede... odviedla som ho na strechu, kde sme pokecali, a ja som sa dozvedela že študoval v Košiciach sedem rokov, z toho jeden slovenčinu, že s láskou spomína na pivo, slivovicu, borovičku a podobne - skončil v 1992 a odvtedy síce bol v písomnom kontakte s bývalými spolužiakmi, ale hovoriť nemal príležitosť. Ja som sa bála či mu budem rozumieť, ale bolo to úplne bez problémov...

Pokecali sme, neskôr sa k nám pridala ešte Katka, ale keď prišiel Tamas tak som sa ospravedlnila že musím ísť prehovoriť so Shaileshom, vzala som svojho Inda a pri východe sme sa rozlúčili s tým, že zostaneme v kontakte.

Vyčíhla som Shailesha v nestráženom okamihu samoty, vlúdila sa k nemu do kancelárie a vyrukovala s dotazom na prípadné podnikanie Satyamu na Slovensku. Dozvedela som sa že Shailesh by rád vo východnej Európe niečo podnikol, ale že zvažuje viacero alternatív, a že by sme o tom mohli hodiť reč neskôr, keď bude mať čas. Dohodla som si teda termín na štvrtok, a som zvedavá čo bude.

Inak som strávila deň odpovedaním na nahromadené maily - na Andamanoch nebol ani signál na mobil, ani internet, takže za ten vyše týždeň toho bolo celkom dosť.

A večer nás čaká to čo sme načali už po príchode - veľké vybaľovanie a hlavne pranie... sme s Katkou samy doma, Tore a Monica sú v Rajasthane a Jaime s Teresou v Sikkime, takže máme celý byt (a prádelné šnúry) len pre seba..