Lenivý deň na pláži

Ráno ma prišla vyzdvihnúť Monica okolo deviatej, že sedia v reštaurácii a dávajú si kafe, tak som sa obliekla, umyla si zub a vyrazila za ostatnými - prvý (a posledný) krát v krátkych šatách.

Šli sme až za Cafe Cuba do podniku kde Samuel býval pri svojej prvej návšteve Palolem, pamätal si tam čašníka (ktorého z neznámeho dôdovu volal Roberto) a sendvič ktorý vyhlasoval za úžasný. Čašník s nami žartoval, ale sendvič som si nedala - mali len syrové, vegetariánske alternatívy.

Po raňajkách, s ktorými sme skončili okolo dvanástej, sme pred vedľajšou reštauráciou obsadili lehátka, ja som sa šla prezliecť, a keď som sa vrátila tak to bolo práve včas aby som s ostatnými šla do vody a zahádzať si frisbee. Potom sme sa striedavo opaľovali a chladili vo vode, až som sa o jednej rozhodla že už mam parenia sa dosť, šla som si zaliezť a dojedla som svoju polku melónu.

Poobede som sa vrátila za ostatnými, ešte sme sa spláchli a povegetovali... pred západom slnka sme sa stiahli domov, sledovali ho každý zo svojej chatky a po sprche sme s dievčatami vyrazili obhliadnuť čo nám môžu ponúknuť miestne obchody.

Bolo toho celkom dosť, ale ceny prispôsobené turistom a nie chudobným pracujúcim z Hyderabadu, a tak sme toho veľa nekúpili - Sonia šaty a ja jedny náušnice. Síce sa mi páčili dve sukne divých farieb, ale 650 rupií som za nich nebola ochotná zacvakať, a tak som odišla s prázdnymi rukami.

Na večeru sme zasadli do pizzerie na skutočnú pizzu (ač ja som si dala kura s bylinkami - nebolo zlé, ale mohlo byť aj dopečenejšie), a skonzumovali jedlo jedným okom pozerajúc na Shreka 2. Po večeri sme sa pre zmenu prešli, vyčkali na krátke obdobie medzi dvoma výpadkami prúdu a po pláži prešli zasa domov. Monica ten večer stúpila do kravského exkrementu už dvakrát, tretie stretnutie nebolo zapotreby.