A idem domov...

Nadišiel deň môjho odchodu do Hyderabadu.

Nemôžem povedať že by som bola len nešťastná, pretože už som začínala mať dosť neustáleho balenia a vybaľovania, ale do práce sa mi tiež nechcelo.. a po Tomášovom odchode som bola nejaká divná a nič sa mi nechcelo, ani opustiť pláž kde sme sa rozlúčili (ech, to znie ako z červenej knižnice... no čo už :))

No ale ráno som vstala o deviatej a zbalila. Nebolo to jednoduché, ale podarilo sa mi narvať do dvoch batohov a jednej tašky všetky tie krámy - a to jeden z tých dvoch batohov bol menší než ten s ktorým som prišla, pretože sme si s Tomášom vymenili batožinu - ja som si nechala batoh na notebook, a domov mu dala svoj biely, ktorý aj tak do Indie nie je zrovna vhodný.

Pred desiatou po mňa pre zmenu prišla Monica, dali sme si raňajky na tom istom mieste ako včera, ale tentoraz som si dala menu - volské oči, hrianky, fazule (ktoré som nezjedla), zemiaky (prvýkrát v živote som mala zemiaky na raňajky) a SLANINA!!! Než sme skončili bolo skoro dvanásť, a tak som sa rozlúčila a vyrazila si vziať batohy a ísť na autobus. Môj bus do Hyderabadu bol síce až o štvrtej, ale z Panaji, což je okolo troch hodín cesty...

...vzala som batožinu a rozlúčila sa s majiteľom - zaplatila som už včera, takže už bez záväzkov, a vyrazila po pláži na križovatku na bus.

Cestou mi to ale nedalo aby som sa nezastavila v obchode so sukňami a nespýtala sa či si to pán s tými mojimi dvoma predsa len nerozmyslel.

Nerozmyslel, ale napriek tomu sme sa zakecali, a on mi vyjavil ako nerád vyjednáva o cene, že mu to nejde, pretože tam odkiaľ je (Dharamsala na severe) sú ceny fixné, že to tu nemá rád, že sem chodí stále viac a viac Indov a to nie je dobré pre business, pretože nie sú zvyknutí na ženy v bikinách a potom ich očumujú... keď som uvidela svoj bus, tak som sa rozlúčila, ale pán po duševnom boji ktorý na ňom bolo krásne vidieť rozhodol že mi teda dá tie sukne za Rs 400 což bola cena ktorú som mu navrhovala. Tak som tentoraz otočila ich zákernú taktiku proti nim, pretože obvykle sú to predajcovia kdečoho ktorí sa rozhovorom snažia človeka si omotať aby potom kúpil prvé posledné.

Nečakaná zastávka ale spôsobila že som do busu naskakovala skoro za jazdy, a navyše šiel len do Chaudi, ale tam som splavne prestúpila na ďalší do Margao, a v Margao som si vystála frontu na nonstop lístok do Panaji, nastúpila do autobusu ktorý mal dokonca sklapovacie sedadlá, a okolo tretej som už stála v Panaji na autobusovej stanici a pýtala sa kdeže je Paulo office, odkiaľ mal odchádzať môj autobus do Hyderabadu.

Kancelária nebola ďaleko, ale osoby v nej mi odmietli uschovať batoh kým sa pôjdem vycikať a kúpiť si vodu a niečo na zub, tak som si kúpila hrozno s batohom na chrbte a skonzumovala ho v parku neďaleko. Tam som si tiež odskočila, a desať minút po pol štvrtej som prešla cez kanceláriu na druhú stranu aby som nastúpila do pristaveného autobusu.

Predtým som ale musela odložiť batožinu, ale vodiča nikde, tak som tam stála na tej prašnej ceste v plnom slnku jak pako kým dorazil, otvoril kufor, ja som tam osobne hodila svoj batoh a ruky plné kdekých cestovných potrieb som zapadla do svojho sedadla č. 5.

Autobus stál takú nekresťanskú sumu okrem iného preto že to bolo A/C Volvo, ale teda bus do Bangalore bol oveľa pohodlnejší. Netrvalo dlho a chalan predo mnou usúdil že si chce sklopiť sedadlo, a ač si ho potom vytiahol tak ja som pochopila že noc bude zlá - môj priestor na nohy bol viac než obmedzený.

Pred večerou púšťali videoklipy, a po večeri pustili film - No Entry - z ktorého som nerozumela ani mäkké F. Podľa smiechu okolosediacich som pochopila že to asi bude hrozne vtipné, bohužiaľ v hindi. Zato som sa zoznámila so svojim okolím - sedeli okolo zástupcovia Infosysu, Satyamu a Computer Associates. Možno keby som hľadala tak sa nájde aj Wipro či TCS...

Noc bola presne tak hrozná ako som čakala- miesta na nohy málo, za mnou chrápal Ind úplne príšerne, a keď náhodou prestal tak začalo revať dieťa čo sedelo za ním... napodiv sa mi nejak podarilo miestami spať, a o siedmej ráno, keď nás zobudila antialkoholová prehliadka, som bola rada že je noc za mnou.