.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Thursday, October 27, 2005

Opustam Hyderabad

Plan na cestu do Mumbai bol pomerne jednoduchy - kedze od piatej mame dve telekonferencie na Mayfair, zvezieme sa so Stephanie pohodlne do mesta, absolvujeme prvu z nich, nenapadne sa vytratime, vezmeme si doma batohy a pohodlne stihneme ja vlak do Mumbai a ona bus do Chennai.

To by ale v Chennai nesmelo prsat. Vdaka tomuto prirodnemu javu bola prva telekonferencia odvolana, a to asi len 10 minut predtym co siel posledny bus do mesta pred siedmou. Zrovna som si chcela ist po cokoladu a spravit si nervy pocuchane asi osemdesiatym telefonatom s HutchCare, ked som nahodou mrkla na email, a vida - konferencia zrusena! So Steph sme sa tym padom museli do desiatich minut zbalit, rozlucit, a ocitnut sa na autobusovej zastavke... nehovoriac o tom, ze nasi sefovia este stale netusili ze sa ich chystame opustit.

Rozhodli sme sa ist za Sethuom, ale samozrejme zrovna mali poradu vsetci traja - Sethu, Sailesh a Debdeep. Neostalo nam teda nez celit vsetkym trom naraz... ale vzali to pomerne dobre, Stephanie im to pekne naservirovala akoze jak velmi sme museli zmenit svoje plany a ze viac sa nam ich posunut nepodarilo, a myslim ze to s nimi celkom pohlo. Takze sme uz len utekali, stihli autobus a tesili sa na dovolenku.

Vystupili sme na Panjagutta circle pri Hyderabad Central, rozlucili sa a ja som si sla nakupit nejake zasoby na cestu plus veceru ktoru si este urobim doma, musela som vybrat peniaze a stavit sa este v Hutchi, pretoze za cely den sa mi nepodarilo vybavit si roaming po telefone. Volala som tam asi stokrat, a telefonaty mali zalostne stereotypny priebeh.

Hello, I would like to activate my national roaming and STD.

(udala som svoje cislo, meno a kontaktnu adresu)

I'm sorry madam but it's not possible on the phone. You have to walk into the Hutch Shop and sign a request.

But I've already had the national roaming activated even without any request from my side. So why can't you do it now? I even paid for it, you have to see it on my bill.

Would you please hold on line madam while I check?

Yes.

(ak som vyslovne nepovedala ano, spytali sa druhy treti stvrty krat... potom mi pustili singing in the rain indicku verziu tak na 5 minut...)

Hello madam are you still there?

Yes.

Thank you for holding on line. I'm sorry madam but activating your national roaming and STD facilities is not possible. You have to walk into a Hutch shop for that.

Why can't I do it on the phone?

You have to pay Rs 1000 deposit.

But I have direct debit from my account and I don't have to pay then. All my friends who have exactly the same contract don't pay any deposit.

You have different status.

But I can't go to Hutch shop, I have to work. Is there no other way to do it?

You can write to corporatecare.ap@hutch.in and request them to activate these facilities for you.

But I've written there yesterday and I received no answer so far.

Please hold online madam while I check...

...

Thanks for holding online madam. I can't reach anyone at Corporate Care at the moment, but I will call you back within one hour.

I've heard that promise three hours ago and noone called until now. So?

I assure you madam I will call you back.

Ok then. Bye.

Thank you for calling HutchCare madam. Bye.

A samozrejme nikto nezavolal. Tak som sa po nakupe v Hyderabad Central vybrala do Hutch Shopu aby som teda vec vybavila raz a navzdy... prisla som tam spravodlivo rozhorcena, domohla sa miesta pri prepazke, vyslovila svoju ziadost s dovetkom ze uz som telefonovala s HutchCare asi tak stokrat a cakania uz mam dost, a vida, zrazu sa objavil papier ktory mam podpisat, a po tom co som im este raz oznamila ze s depositom nech na mna nechodia zrazu zistili ze mam direct debit a voila, moj roaming bol aktivovany. Necele dve minuty to trvalo.

Doma som si urobila veceru pozostavajucu z hranolkov a volskeho oka, pozrela si zopar serialov, dobalila a o osmej vyrazila cez bankomat a Hyderabad Central kde som vyzdvihla odprevadzajuci team pozostavajuci z Moniky a Toreho na Begumpet station.

Na stanici sme sa srdceryvne rozlucili, Monika ma pustala so zjavnymi obavami o moj zivot, ale prijemne sme sa porozpravali - Tore kym na nas cakal v antikvariate objavil knizku norsky! Hned ju kupil a hovoril ze tam bola uctenka z letiska v Oslo z roku 2002 - to si teda kniha pockala na svojho kupca pekne dlho :)

Vo vlaku som sa usadila na svoje miestecko pri okne, mala som spodne lozko, a skoro hned som sa pustila do reci s oprotisediacim panom, z ktoreho sa vyklul ucitel prirodnych vied vsetkeho druhu - matika, fyzika, biologia, chemia... vsetko mozne. Vysvetlil mi zakernosti indickeho skolstva - maju tu 10 rokov povinnej skolskej dochadzky - 10 grades ktore clovek skonci v 16, potom su dalsie dva roky priprava na college a od 18 potom styri roky college. Zaujimalo ma aj ako je to vlastne s jazykmi v skolach v Indii, a dozvedela som sa ze su rozne skoly - v niektorych je vyucovacim jazykom anglictina, niekde hindi, niekde miestne jazyky, a tie ostatne su potom "cudzie jazyky". Podobne je to s platenim skolneho - su statne skoly ktore ale nie su velmi kvalitne, a potom su sukromne skoly ktore stoja okolo 10 - 15 tis Rs rocne a tie by mali byt lepsie.

Bavili sme sa tiez o arranged marriages, ako to uz byva - chlapik mi povedal ze on teda mal arranged marriage a ze je to skvele, ze jeho zena je uzasna a ze je ho deti su uzasne a ze vobec nelutuje a vicemene som z toho pochopila ze my v skazenej Europe nevieme o co prichadzame :)

Okolo desiatej sme zalahli a ja som po vsetkom tom strese spala ako zabita.

0 Comments:

Post a Comment

<< Home