Camel safari

V pondelok rano sme vstali o siedmej, Katka sa osprchovala, zbalili sme si male batohy s tym co sme predpokladali ze sa nam moze hodit v pusti a vyrazili na ranajky.

Dali sme si ich na streche vcerajsej restauracie, a menu tiez nebolo velmi odlisne... rychlost obsluhy bola ale katastrofalna, a tak o osmej kedy sme mali vyrazat od bran pevnosti sme este ani vsetci nemali svoje jedlo. Tentoraz som ja bola ta nestastna ktora sa divala ako vsetci kto si objednali az po mne uz maju svoje ranajky a ja stale cumum do blba... ale nakoniec som aj ja dostala svoju palacinku (ktora, ako to uz u takychto jedal byva, ani nebola dobra) a mohli sme vyrazit k miestu stretnutia.

Tam uz na nas cakal Sebastian, sprdol nas ze ideme neskoro, a tak sme len kupili zasobu mandariniek a vodu, nalozili nas do jeepov a vyrazili sme do puste.

Sli sme asi pol hodiny kym sme dorazili na miesto stretnutia s tavami. Tam sme sa rozlucili a autami a sledovali posledne pripravy "camel men" na dvojdnovy vylet do puste. Pust mimochodom vobec nezodpovedala nasim predstavam - piesok len miestami, sucha trava a male kricky, kamene a skor pusta zem. Tavy boli akesi vacsie nez sme predpokladali, a boli nam rozdelene podla neznameho kluca.

Bola som teda privedena ku svojej tave, ktora sa volala Mr. Kalu, sadla som si do sedla (pozostavalo zo sedla, na ktorom boli matrace na ktorych v noci zrejme budeme spat, prikryvky a rozne veci ktore zrejme budeme potrebovat na varenie a taborenie) a tava vstala.

To bol teda zazitok! Tava totiz vstava na trikrat - najprv sa posunie dopredu, potom narovna zadne nohy takze je jazdec povazlivo nakloneny dopredu a musi sa zapriet rukami o sedlo aby neurobil kotul vpred, a nakoniec narovna aj predne nohy a nase nohy su potom na urovni hlav osob stojacich na zemi. A potom som dostala otiaze! Chlapik mi vysvetlil ze ked potiahnem vpravo tava zaboci doprava, obdobne dolava, a ze ked pritiahnem silno k sebe tak by mala zastavit. A bola som upozornena na kriky a stromy, aby ma neodreli.

To bola veskera priprava ktoru sme pred dvojdnovou jazdou na tave dostali. Boli sme mierne vydeseni z toho ze budeme tavu riadit celkom sami, predpokladali sme ze ich niekto povedie, ale nakoniec to bolo takto skvele. Pociatocneho strachu sme sa zbavili celkom rychlo, a ked sme zistili ze tavy vedia aj bezat, viac nam nebolo treba. Thiago a Carlos povazovali za vec cti aby boli vzdy na zaciatku pelotonu, coz sa viac darilo Thiagovi ktory zjavne mal nejake jazdecke skusenosti z minula - a tiez jeho tava bola tak o hlavu vyssia nez ktorakolvek ina tava zo skupiny. Carlos sa snazil svoju tavu striedavo pohanat, a striedavo donutit zaradit sa do rady ktoru automaticky robili, oboje s premenlivym uspechom. Mali sme tiez rozne pokryvky hlavy - Brazilci stavili na klobuky z tavej koze ktore v Jaisalmeri predavali na kazdom rohu, ale ti ktori z nich odmontovali snury na prichytenie pod bradou neurobili dobre, pretoze klobuky im vecne padali a chlapi od tiav im ich museli podavat. Shanthi si zahalila celu hlavu okrem oci do zltomodrej satky, ktoru korunovala siltovkou a vyzerala vskutku teroristicky. Mirela mala sal, Zamin ziarivooranzovy turban... Anca a Jaime turbany ktore sme fasovali na veceru s chairmanom, my s Katkou klobuciky z domova a nepostradatelne slnecne okuliare.

V priebehu cesty sme zvedeli ze tavy maju aj mena, takze potom uz sme na nich mohli pokrikovat vlastnymi menami! Sice nevyzerali ze na nich velmi posluchaju, ale my sme ich pekne oslovovali ako nam bolo povedane. Mirela mala podobne ako ja Kalu, Shanthi Simona, Katka Michaela, Carlosova bola Kaju a potom bola v skupine este Sonia (ac mam pocit ze Zamin svou prekrstil na Songa, coz je jeho sef v Q-Edge) a ostatne netusim.

Sli sme asi dve, dve a pol hodiny s prestavkou na melon a pretiahnutie noh, ked sme sa po pol jednej zastavili pri stromoch na obed. Tavy boli odsedlane a rozpustene do okolia a my sme sa na prikryvky natiahli do tiena. Ako predkrm, aby sme neumreli hladom nez pride obed, nam bola servirovana cibulova pakora, coz su male kusky cibule obalene v muke a vyprazane. Korenene, ale velmi dobre... az na Colma, ktory z nejakeho dovodu neje cibulu sme boli vsetci velmi spokojni. Potom poniektori sli skontrolovat pripravu jedla (ale vratili sa s tym ze radsej hadam nechcu vidiet ako sa to robi), poniektori sme hadali ake cislo Carlos vyraba z paliciek (trik bol nakoniec samozrejme niekde celkom inde) a pospavali.

Okolo pol druhej druhej bolo jedlo hotove, a nam bol prezentovany zazrak puste ktory budeme konzumovat este dvakrat - chapati, zeleninove curry a voda. Curry bola len varena zelenina vo vlastnej stave, karfiol, paprika, snad paradajka - ktovie. Vyzeralo to odpudivo a mimo pust by to asi vela z nas nezjedlo, ale pust je holt len pre tvrdych chlapov (a zeny) a tak sme vsetko zjedli, pochvalili a poniektori si aj pridali za povzbudzovania chlapov od tiav "Eat full boss" a "More vegetables boss? More chapati boss?". Po nas si do jedla pridali asi pol kila korenia a najedli sa sami.

Po kratkej prestavke sa camel men vydali pohladat do okolia tavy a zhyralejsi z nas si v strede puste kupili takmer chladenu colu od predavaca ktory ju dovliekol na vlastnych pleciach. Katka konstatovala ze to je teda katastrofa, ale neskor poobede ked sme sa stavili v dedine sme opat mohli tento napoj kupit za cenu sice dvojnasobnu, ale predsa, v dedine pozostavajucej z par hlinenych chatrci. No hlavne ze maju colu :)

Po dalsich par hodinach jazdy na tave sme akurat na zapad slnka dorazili na piesocne duny kde sme mali stravit noc. Duna to teda bola asi tak jedna v strede puste, okolo ziadne ine, a boli na nej aj ine skupiny, ale nastastie dost daleko od nas takze ked potom zapadlo slnko a padla tma sme nikoho nevideli. Radost nam kazili len cierne chrobaky, ktore sa v dunach nachadzali vo velkom mnozstve, nepacili sa nam ale my im zjavne ano takze k nam furt chodili.

Opat sme prepustili tavy, divali sa na zapad slnka a potom uz pri ohniku (aby sme nemohli poriadne vidiet do taniera) zjedli veceru. Na rad prisiel aj rozhovor s nasimi sprievodcami, ich hlava, Raju, hovoril anglicky velmi slusne a pobavil nas jak spevom tak veselymi historkami z camel safari. Mal po ruke aj kopec rad pre bezny zivot a jeho "No chapati, no chai - no woman, no cry" ci "No wife - longer life" nam prehovorili do duse. Ani nehovoriac o uzasnej piesni "Sometimes chapati, sometimes toast, reson piriri", ktora mala lubovolny pocet sloh a doplnoval tam kadeco mozne... working - holiday, girlfriend - boyfriend (dokonca manytimes boyfriend) a podobne. Porozpraval nam aj o pare kde pan mal tak sedemdesiat a manzelka 25, a zrejme ho chcela pomocou safari doviest do hrobu, a o pare ktory sa vybral na camel safari na 18 dni! To sa nam teda nechcelo verit, pretoze sme uz pomaly zacinali citit svoje zadky...

Okolo desiatej sme vykonali vecernu "toaletu" pozostavajucu z vycikania sa opodial ohna, maximalne umytia ruk, pretoze nebolo bez ohna vidiet ani na spicku nosa - bola bezmesacna noc - vystverali sa na vrchol piesocnych dun, zabalili sa do svojich za tymto ucelom prinesenych teplych odevov a prikryvok ktore sme dostali, pokochali sa pohladom na nadhernu hviezdnu oblohu s mliecnou drahou a v nadeji z cierne chrobaky nas nechaju na pokoji zaspali.

Chrobaky nas na pokoji nechali len do vychodu slnka, potom uz sme sa pomaly zacali budit na nezny skrabot noziciek na nasich periferiach nasledovany obvykle vykrikom a nahlym pohybom danej koncatiny a sprskou piesku. Vychod slnka sme sice nestihli ako sme dufali, ale vzhladom k tomu ze som bola hore tesne pred nim a potom uz som poriadne nespala som videla, ze na nom nebolo nic zas tak zvlastneho. Zato slnkom oziarene duny boli ovela krajsie ako v zapade slnka, a co viac, ranajky uz na nas cakali! Za volania "checkout, checkout" sme zniesli matrace k tavam a dali si vajicka na tvrdo, toasty a jam aby sme nabrali sil na druhy den safari.

Sily sme teda potrebovali, pretoze jak sme o deviatej vyrazili, tak sme sa nezastavili tri hodiny ac uz po prvych piatich minutach sme mali pocit ze nase zadky to asi nezvladnu. Bol to vskutku tvrdy zazitok a pred obedom sme uz povacsine vyzerali ako matohy. Vzpruzila nas az sprcha okolo dvanastej - tavy sa napili, taviari sa osprchovali a my sme si umyli ruky nohy a tvar aby sme sa trosku prebrali. Skutocne to pomohlo a za dalsich dvadsat minut uz nas nastastie cakala vytuzena prestavka na obed.

Posledne jedlo v pusti sme zjedli v spolocnosti miestnych chlapcov s ktorymi Santiago konzultoval zakernosti pisanej hindstiny, a za dalsiu hodinu a pol, stravenu aspon z polovice behom, sme sa uz radostne vitali s cakajucimi jeepmi ktore nas vzali spat do Jaisalmeru. Pocas popoludnia uz viaceri z nas praktikovali, ako to Katka nazvala, "camelsutru" - menili sme pozicie v sedle aby sme ulavili stehnam a zadku. Jaime sedel na boku, Carlos s pokrcenymi nohami, Katka s nohami vpredu... ako komu prislo.

Vylet teda prebehol viacmenej bez problemov, mali sme len dve nehody - Mirele sa tava mierne splasila a ona skoro zletela, ale kedze mala nohy v strmenoch tak za jednu zostala visiet a bola vytlacena hore, a Tony vdaka sedlu upevnenemu prilis vpredu spadol skutocne ked si tava sadala a on urobil kotul vpred. My ostatni sme vyviazli s poskrabanymi nohami od kaktusov a krikov ci s modrinami ked sa nase tavy prilis priblizili k inym tavam - sedla mali neprijemny zvyk vycnievat dozadu a ked sa za drevo zahakla noha, bolo to na povazenie. Esther si musela vymenit tavu s Jaimem, pretoze jej tava bola tazko ovladatelna a ona sa na nej bala, a Tony nedostal otiaze ani na chvilku pretoze nam bolo povedane ze keby jeho tava nebola vedena, tak sa rozbehne a zastavi sa az v Pakistane. Kazdopadne to vsak bol pamatny vylet a napriek dlhodobym nasledkom na tele aj na dusi nikto nelutoval ze sme sli. Nelutovali sme vsak ani ze nemame este jeden den.. :)

Do Jaisalmeru sme dorazili okolo siestej a sli si zabezpecit noclah. V Calcutte pre vsetkych bohuzial nebolo miesto, takze my s Esther a Katkou plus Shanthi a Anca sme hladali iny hostel... v Ganesh travel nam jeden doporucili, ale izby sa nam nepacili, boli drahsie a ked sme videli mraky komarov a neochotu personalu s nimo cokolvek urobit sme sa naspat zbalili a sli do drahsieho, ale prijemneho Ganesh guesthouse. Cestou este Shanthi a Anca dostali miesto v Calcutte, takze do Ganesh sme dorazili len Katka, Esther a ja. Dali sme si sprchu, vyzdvihli sme listky u cestovneho agenta (hodina nakupu bola 18.27, takze nase naliehanie aby siel hned rano sa zjavne minulo ucinkom, zato jeho manzelka nam porozpravala ako chudak stal dve hodiny vo fronte...), nechali mu velkoryse sprepitne a odobrali sa na veceru.

Ten den bolo Diwali, takze sme sledovali ako vsetci zapaluju sviecky - boli vsade a malo to svoje caro. Pred dvere domov tiez nakreslili stopicky aby si Lakshmi nasla cestu do ich skromneho pribytku, a vsetci si navzajom zelali happy Diwali.

Neprijemna cast Diwali je ohnostroj a petardy. Odpalovali ich uplne vsetci od 4 rokov vyssie (naozaj sme videli decka ktore nam boli tak po pas s delobuchmi) a trieskalo to cely vecer... Katka sa chcela ist prejst, ale po chvilke to vzdala a pekne sme sa usadili do talianskej restauracie - zasa VEG! Uz sa mi tomu ani nechcelo verit :) Dala som si teda lasagne s paradajkami, syrom a hubami... bolo to jedle, ale maso je maso :)

A stretli sme Siti a Zheniu, ktore tiez pracuju pre Satyam v Hyderabade! Na camel safari sli az zajtra, tak sme im dali cenne rady, poobdivovali Sitinu hennu a rozisli sa svojimi cestami. Teda vlastne oni odisli a my sme zostali sediet na streche pizzerie a sledovali ohnostroj nad mestom...

Spat sme sli pomerne skoro unavene camel safari, a po tom co Esther zrovnala chlapika z Ganesh travels ktory nam odpaloval delobuchy rovno pod oknami. Napriek tomu ze sme boli pekne utahane sme nespali vobec tak dobre ako den pred tym pod hviezdami v pusti....