Ranne radosti

Na dnesne rano som sa tesila uz odvcera vecera, kedy sme sa s Davenom dohodli ze sa stretneme o nekrestanskej pol siedmej, aby sme o siedmej mohli byt nastupeni na Secunderabad Train Station a dostali listky na sever - ja Mumbai - Jodhpur a Daven so Susan Hyderabad - Agra.

Vcera sme este vecer so Stephanie riesili dilemu ci si brat batoh do prace (pretoze to nie je vraj tak celkom vhodne...) alebo ako to teda logisticky zariadit, pretoze od piatej do deviatej teda mame tie dve telekonferencie v meste, a teda nielen ze by sme sa producirovali s batohmi po kancelarii, ale navyse by sme ich pekne krasne nalozili do aut nasich sefov a zviezli sa s nimi do mesta... coz uz vobec nebolo vhodne. Potom ale Monica navrhla, ze ked aj tak chceme o siedmej odist tak mame dost casu sa stavit doma po inkriminovanu batozinu a mame to bez problemov. Tento plan sa mi zapacil, pretoze to znamenalo ze si navyse mozem vyprat pradlo ktoreho sa mi uz akosi nedostavalo a stihlo by vyschnut.

Vecer som teda balila nevelmi intenzivne, vyhovorkou mi okrem ineho bol Dennik Bridget Jonesovej 2, ale ako na zavolanie kabel vypadol, takze som mohla sustredene balit. Pritom som prisla na to ze moj batoh mierne podlahol plesni, a to konkretne na ramenach, tak som ho este trochu oplachla a snad sa spamata.

No a o jedenastej, ked som bola hotova s balenim, alebo teda aspon docacne - co nevidim v programe! Matrix! Tak som zacala pozerat... potom sme na chvilu prerusili kvoli Priatelom, ale zasa som sa k nemu vratila, potom som sa este rozhodla ze si stiahnem od Katky nejake fotky aby som ich v praci dala na net, a ked som sa spamatala tak boli dve. Vzhladom k tomu ze som mala vstavat o siestej som teda bez dalsich prodlev zalahla a zaspala.

O piatej ma ale zobudila smska, nechala som si proti svojmu zvyku zapnuty telefon pretoze som sa dohodla s Davenom ze mi zavola az budu vyrazat a vyzdvihnu ma na konci nasej ulice aby sme ekonomizovali svoje vydaje na riksu, a samozrejme sa mi to nevyplatilo pretoze dalsi indicky motak dostal skvely napad mi napisat o piatej rano. Je toto normalne??? Kto uz predpoklada ze budem hore o takej prisernej hodine?? Pako.

O siestej kedy zazvonil budik som samozrejme mala pocit ze som spala tak pat minut, ale statocne som sa vyhrabala z postele, obliekla sa a vyrazila na miesto stretnutia.

Samozrejme som sa nemusela ponahlat, pretoze Daven a Susan meskali solidnych 15 minut a zvalovali vinu jeden na druheho. Potom sme nabrali smer stanica, ale ked pri Central chlapik zabocil nejakym divnym smerom tak som pojala nemile podozrenie, potom sme sli okolo jazera, a sli, a sli, a potom zabocil a uz sme mali pocit ze snad kazdu chvilu musime byt na tej stanici, ked tu zrazu Paradise! Paradise sme teda mali minut, ale nie smerom NA Mayfair, ale Z Mayfair. Ked sme to videli tak sme sa tak nasrali ze az. Meter ukazoval nehoraznych 90 Rs, pricom na stanicu by to malo byt maximalne 70 a to sme tam zdaleka neboli. Chlapikovi sme teda dali 60 rupii (coz je tak o 60 viac nez si zasluzil) a mavali na inu riksu. Nas riksak sa samozrejme dozadoval zvysnych 30 rupii, ktore sme mu my ale kategoricky odmietli dat a jasne mu vysvetlili co si o nom myslime (musim priznat ze za intenzivneho pouzivania roznych foriem velmi uzitocneho slovesa fuck) a nas nazor sme doplnili prislusnymi gestami (ktore ale nevyzeral ze chape, ale nam sa ulavilo). Nasadli sme teda do dalsej rikse, ale to ten nas stary pako samozrejme priskocil, chytil riksu a vodicovi vysvetlil aka nespravodlivost sa mu tu deje ze z Banjara Hills na Paradise nechceme zaplatit ubohych 90 rupii. My sme ho posielali kade lahsie a snazili sa donutit nasho noveho vodica aby vyrazil, ale ten sa k tomu akosi nemal... tak sme pre zmenu vyskocili z rikse, zohnali druhu a odpalili. Cestou na nasho najnovsieho riksaka krical odmietnuty riksak ze jaki sme hrozni alebo ja neviem co v hindi, ale to uz nam bolo vcelku jedno.

Vdaka tymto magorom sme si teda rano zdvihli adrenalin a prisli na stanicu neskor nez sme planovali. Vcera sme dostali informacie ze sa mame dostavit minimalne hodinu pred otvaracou dobou okienok pretoze bude fronta.

Bola.

Nastastie India je miestom castej pozitivnej diskriminacie a teda my ladies sme mali separatnu frontu, ktora bola tak 10x kratsia nez obecna. So Susan sme sa tam teda s usmevom zaradili, zatial co Davena sme zanechali niekde vzadu v normalnej fronte s tym, ze vyrazi potom k okienku pre tourist quota. Na tieto listky treba predlozit pas, a zaplatit ich v tvrdej mene, tak som mu dala svojich poslednych 10 dolarov s tym ze to musi stacit.

O osmej okienka zacali pracovat, tak sme pomaly postupovali vpred.. predo mnou ludia odchadzali bez vynimky s listkami, tak som bola optimisticka a verila ze moj nestatny osud sa skoncil vcera. Tiez sme velke nadeje vkladali do Davena ktory bol hned druhy na rade a teda bola velka pravdepodobnost ze nejake listky zozenie. A skutocne, o chvilku volal ze uz je na rade a nech prideme. So Susan sme sa teda strategicky rozdelili - ona vyrazila za Davenom a ja som zostala v nasej rade keby nieco.

A pravdu sme mali, pretoze na moj vlak neboli listky v tejto kategorii k dispozicii. To ma nahlodalo, ale som trpezlivo vyckala kym na mna pride rada... s doverou som podala svoju vyplnenu ziadanku panovi za okienkom, ale uz ked som videla ako dobe kadeco ine ale nie moje meno tak som tusila ze je zle. A za chvilku z neho aj vyliezlo ze listky nie su. Spytala som sa teda na ine triedy, pretoze som samozrejme chcela Sleeper ktory je najlacnejsi, ale keby bolo 3rd AC alebo 2nd AC za nejaku rozumnu cenu tak by som to mozno aj vzala. Ale ked mi oznamil ze 2nd AC stoji 1690 Rs plus priplatok 300 Rs za Tatkal ticket, tak som si povedala ze co je vela to je moc.

Vonku som sa teda znovu stretla s Davenom a Susan, ktori dostali svoje listky do Agry (spolu museli zaplatit 90 dolarov, cimz mi bolo jasne ze mojich 10 by ma nedostalo ani na pol cesty...) a vyrazili sme do prace.

Pri Mayfair sme stihli este normalny bus, takze ked sme prisli do STC tak sme akurat zastihli Stephanie a Monicu ako idu na ranajky...

V praci som si vyzdvihla listok od Gayathree, mily agent mi nauctoval proviziu Rs 150 cimz som s jeho sluzbmi skoncila ale aspon mam ten listok do Mumbai.

Rozhodla som sa ze teda zurocim svoju vecernu snahu a dam na net nejake fotky z Hampi, Ellory a Ajanty a Hyderabadu aby bola moja stranka kompletna, a co nevidim - nejaky pricinlivy debil mi zatrhol pristup... zrejme sa mu zdalo ze je tam privelky traffic. Takze ziadne fotky nebudu, budem ich musiet na net hodit z nejakeho internet cafe, ale netusim kedy. Mozno v Mumbai alebo v Jodhpure ked sa budem nudit ze budem sama tak zajdem a nieco urobim, alebo potom az po navrate z vyletu.

Nastastie funguje aspon blog... to by mi tak este chybalo aby som musela chodit do inet cafe jak na klavir :)

Dnes nas teda pobede cakaju dve telekonferencie, a potom uz len cesta vlakom do Mumbai... mam pocit ze budem spat ako zabita a ani tu knizku nebudem potrebovat :) Kupila som si vcera Gai -jina od Clavella, to by ma malo na chvilu zamestnat :) A zajtra v Mumbai bude narocny den pretoze si musim obstarat listok do Jodhpuru na uzajhned coz neviem ci bude mozne, a ked sa nebude dat nic robit tak aspon do Goa...