Jodhpur

Do Jodhpuru sme dorazili okolo piatej siestej rano, a nemali sme inej tuzby nez dalej spat. To ale nebolo mozne, a tak sme zababuseni do ponoziek a mikin, pretoze bola prekvapiva zima, vyrazili v ustrety svojmu osudu.

Zabrali sme rikse (samozrejme bez metru, ale akesi vacsie nez na ake sme zvyknuti) a vyrazili smerom k Tourist information office, ktory mal podla Carlosa byt otvoreny 24/7. Mne sa to akosi nezdalo (vobec to nevyzeralo indicky), ale v tuto hodinu to bola rovnako vhodna destinacia ako akakolvek ina. Hotel sme nehladali, pretoze podvecer sme sa planovali presunut do Jaisalmeru a stravit noc tam.

Ked sme po zbytocnej zastavke kdesi v strede vyludneneho mesta dorazili k turistickemu centru, zistili sme ze je (prekvapivo) zavrete a otvara az o osmej. Usadili sme sa teda v saloniku blizkeho hotela, zhodili batohy a v kreslach a na pohovkach pod zamienkou cakania na ranajky sladko zaspali.

Zobudili sme sa az niekedy o pol osmej, Carlos, Esther a Tony v plnom svungu uz stihli zajst na vlakovu stanicu aby zistili co s autobusovymi listkami dalej, dali si niekde na ulici ranajky a vyzistili info o city tour ktoru chceli kupit. My ostatni sme si dali ranajky v hoteli a prediskutovali nasu dalsiu strategiu. Ukazalo sa totiz, ze Tourist information office, kde sme dufali zanechat svoje batohy do odchodu autobusu, v nedelu akosi nepracuje. Ujali sa nas ale v cestovke vedla (ktora ponukala city tour) a povolili nam nechat si bagaz v prilahlej miestnosti, ktoru sme zamkli vlastnym zamkom. Mali sme trosku vycitky svedomia, pretoze nakoniec sme sa rozhodli neist na city tour a pozriet si len pevnost, ale predsavzali sme si nechat im potom nejake sprepitne za ochotu.

Zabrali sme teda opat tri rikse a vyrazili smerom k pevnosti. To teda bola cesta! Jodhpur je nepochybne to najznecistenejsie mesto v celej Indii ktore som zatial navstivila... cestou v riksi mi tak slzili oci, ze som bola veeelmi rada ze nemam sosovky (ktore su mimochodom o dost tvrdsie ako doma, zrejme sem prislusna technologia este nedorazila. Ale zato sa jednoduchsie nasadzuju.. no nieco za nieco), a cestou sme sa na stenach poucili ze AIDS uz nie je problemom pretoze sa da liecit! Ako, to uz tam nepisali...

Mehrangarh fort zato vyzerala majestatne, je na kopci nad mestom (vdaka znecistenemu vzduchu bohuzial zahalena v opare) a je obrovska. Dnu sme sa dostali s foreign registration za puhych Rs 30 plus Rs 50 za fotak, ale stalo to za to. Menej stastni jedinci museli zaplatit Rs 150, ale mali v tom uz zahrnute vsetko vratane audioguide, takze nas potom obcas oblazovali criepkami informacii. Napriklad ze modra bola povodne rezervovana pre domy brahmanov, ale neskor sa to uz tak velmi nedodrziavalo, a navyse ma vraj odpudzovat komarov. Kedze Jodhpur ma prezyvku "blue city" a vsade na fotkach sme videli pohlady s plno modrymi domami, cestou zo stanice sme sa velmi obzerali kde teda su. A nic! Az z pevnosti sme pohliadli na druhu stranu, a tam boli! Sice nie v takom mnozstve ake sme ocakavali, ale dost na to aby bola prezyvka opravnena.

V pevnosti sme stravili dobre tri hodiny, chodili, pozerali, fotili (vyfotila som dobreho jeden a pol filmu a desila sa uctu)... a prvykrat v Rajasthane sme sa stretli s haveli. Co to vlastne je sa tazko vysvetluje... je to styl architektury, vacsinou su prirodnej hnedej farby, bohato zdobene, akoby vyrezavane do kamena, ale nie reliefy - skor dierovane okna, nad nimi typicke polmesiacovite striesky - no z fotiek to bude jasne :) Ja som si isla doslova oci vyocit :)

Z pevnosti sme sa vratili do mesta, kde sme mali tri ulohy - vyzdvihnut batohy, najest sa a zabezpecit listky do Jaisalmeru.

Bod jedna sme splnili bez problemov, az na to ze chlapik ktory slubil ze si mozme nechat batohy v oddelenej miestnosti tam nebol a nam sa nechcelo nechavat peniaze niekomu inemu pretoze sme nemali istotu ze sa dostanu k spravnej osobe, tak sme napisali len dakovny listok. Nasledne sme sa presunuli k vlakovej stanici kde sidlili cestovne kancelarie aby sme zistili co a jak s listkami na autobus. Boli sme informovani ze bus chodi kazdu celu hodinu, ale z ineho stanovista. A kedze sme si neboli isti ci stihneme autobus o tretej, nechali sme nakup listkov na neskor a sli sa najest.

Restauracia nebola daleko, ale k nasmu sklamaniu bola veg. Zato bola klimatizovana! Objednali sme si teda, ja som si dala nejake cinsky znejuce cestoviny, Shanthi a Zamin si dali thali (podobne ako STC food - nejake curry, chapati, ryza, dezert - taka vsehochut vacsinou za ludovu cenu a kvalita zodpoveda), a Jaime si objednal "rajasthani pizza".

Pre zmenu my sme uz dojedli a Jaime este stale cakal na svoju skvelu pizzu. Casnikovi som teda vobec nezavidela, pretoze pohlad ktorym ho Jaime sprevadzal zakazdym ked sa opovazil vynorit z kuchyne bez jeho pizze bol viac nez vrazedny. A stale nas krmil ze uz len pat minut, uz len minuta, az nakoniec tu pizza bola. No taku pizzu som este nevidela. Mala tvar, velkost a bohuzial aj zlozenie chapati, na nej bol namiesto syru paneer, nejaka zelenina a to vsetko nevalnej chuti. Jaime to spraskol a povedal ze teda nevie ci sa mu chce za to platit, ale nakoniec zaplatil a vyrazili sme.

Bolo tesne po tretej takze bus sme samozrejme nestihli, ale ked sme sa teda informovali na autobus o stvrtej, v jednej cestovke nam povedali ze ide o 4.30. To sa nam nezdalo pretoze sme chceli uz skor, a ked sme teda odchadzali tak za nami kricali ze ide o 4.15. To som netusila ze este aj to moze byt predmetom vyjednavania... Ked sme sa vratili do prvej cestovky kde sme boli, kupili sme listky, zistili odkial ide bus a vyrazili na stanovisko.

Ked sme tam dosli, zistili sme ze bus nejde ani o 4.30, ale dokonca o 4.45. To nas psychicky rozlozilo, pretoze este neboli ani styri, a bolo pekne horuco, navyse naokolo nebolo do coho pichnut... s Katkou sme tento cas asopn vyuzili na najdenie ICICI bankomatu a vyber penazi - na druhy den nas cakalo camel safari ktore bolo nutne zaplatit.

Autobus sa nepohol ani o 4.45 pretoze nebolo dost ludi, ale az po piatej... medzitym sme este s Katkou, Jaimem a Shanthi vyskusali ako sa sedi na streche, ale nezotrvali sme tam pretoze sme netusili akej kvality bude cesta a hlavne vodic.

Nase obavy boli opravnene, cesta bola tak strasna ze sa nedalo ani citat a vodic velmi nezaostaval. Do Jaisalmeru sme dorazili az okolo deviatej, a hned sa na nas vrhli vodici rikse, agenti cestoviek s camel safari a pre vsetkych sme boli "most welcome in Jaisalmer". Az tak vitani ze mi ani nedovolili vystupit z autobusu jak sa dnu nahrnuli zrejme aby odchytili nicnetusiacich turistov pred ostatnymi. Nedovolili nam spolu prehovorit, liezli za nami uplne vsade a ponukali nam sluzby vsetkeho druhu... kto nezazil neuveri. Jeden z nich nastupil dokonca uz asi hodinu pred Jaisalmerom na prestavke a pocas nasledujucej hodiny do nas intenzivne hucal aby sme sli do jeho hotelu, jeho camel safari...

My sme vsak mali camel safari uz dohodnute u Ganesh travels, a tak sme organizaciu transportu a ubytovania nechali na Carlosa a sli sa s Katkou a Ankou informovat na autobusove listky do Jaipuru, ktore sme potrebovali na stredu vecer. Ale ouha, streda je den po Diwali a teda ziadne sukromne autobusy nepremavaju! A ak aj nahodou pojdu, tak o piatej vecer, a v Jaipure budu o piatej rano. To sa mi vobec nepacilo, dufala som ze bus bude tak o deviatej... pytali sme sa vo viacerych cestovkach a vsade sme dostali rovnaku odpoved. Ostatni mali listky na vlak, tak sme sa rozhodli ze mozno skusime teda tiez vlak... nevyhodou vsak bola nutnost prestupovat v Jodhpure, a to okolo piatej rano, pricom na nadvazujuci vlak mali nie sleepery, ale len sedadla.

Ked sme sa vratili za Carlosom, zistili sme ze vsetko je uz zariadene, cakal tam na nas Sebastian, manager Ganesh Travels ktory nas riksami zadarmo dopravil do pevnosti a zariadil nam ubytovanie v Calcutta guesthouse.

S Katkou a Esther sme ale zaostali, a tak sme sa ocitli pri Ganesh Guesthouse, ktory sme mysleli ze je spriazneny s Ganesh travels. Nebol, ale zato vedla bola cestovka kde sa nam podarilo dohodnut ze nam chlapik kupi listky na vlak do Jaipuru. Po rychlom overeni na internete sme k nasmu nadseniu zistili ze su este volne sleepery, tak sme ho zaprisahali aby siel na stanicu hned rano o osmej ked otvoria a my si listky vyzdvihneme az sa vratime z camel safari. Za to mal prislubenu stedru proviziu spolu Rs 150.

Ked sme teda stastne zabezpecili listky, vybrali sme sa pohladat ostatnych. Tych sme nasli v restauracii oproti Ganesh travels, ktora bola k nasmu sklamaniu opat veg, ale zato otvorili len kvoli nam. Dali sme si teda povacsine vajicka a lassi pretoze sme sice boli hrozne vyhladovani, ale na indicku kuchynu sme akosi nemali chut... a kedze sa blizila polnoc, po bucket water sprche sme sa s ocakavanim camel safari dalsi den a s napomenutim ze o 7.30 mame byt na ranajkach aby sme o osmej mohli vyrazat ulozili s Katkou a Esther do postele.

Teda v skutocnosti nez som prisla zo sprchy, tie dve boli take unavene ze za tych par minut stihli zaspat...