Taj Mahal

Do Agry sme dorazili o piatej rano.

Vyhliadli sme si hostel, zariadili rikse a chladnym, chladnym ranom sa presunuli do Shanthi lodge. Tam sme si dohodli tri izby, jednak aby sme sa osprchovali a jednak preto, ze vecer vlak do Hyderabadu siel az o 00.40 tak sme si predtym chceli schrupnut a mat kde hlavu zlozit. To sa vsetko podarilo, a kedze nez sme to vsetko dohodli uz bolo sest, chalani sa rozhodli bez meskania vyrazit na Taj Mahal aby ho zastihli vo vychode slnka. Dievcata dali prednost sprche (ac studenej), ale ja som sa tentoraz rozhodla zmenit stranu a s chlapcami som vyrazila k Taj Mahalu.

Ten bol doslova za rohom, a pred nim uz sa tiahla utesena fronta... s krvacajucim srdcom sme zaplatili Rs 750, a postavili sa do fronty na prehladanie. Prvykrat co pamatam bola muzska fronta kratsia ako damska, takze ja som cakala dlhsie, musela som odovzdat mobil do satne (Thiago tam musel hned dvakrat, vratili ho najprv s mobilom a potom s iPodom), podrobila som sa prehliadke batohu - ovela podrobnejsej ako napriklad na cudzineckej policii a osobnej prehliadke a smela pokracovat k Taj Mahalu. Je tam totiz zakazane doniest akekolvek jedlo (slecna predo mnou keksy hodila rovno do smetia), cigarety, mobil, elektroniku, paan, stativ a ja neviem co este.

No a potom uz som kracala rychlym krokom k Taj Mahalu... najprv treba prejst ulickou cez zahrady, pricom Taj Mahal je oddeleny cervenou dlhou stavbou neznameho urcenia, potom prejst ces velku cervenu branu a zrazu clovek stoji pred dvoma fontatnami a na konci parku Taj Mahal.

No ocakavala som ze to bude uzasne, a aj bolo. Bala som sa ze budem velmi sklamana ked od toho tolko cakam, ale som nebola. Taj Mahal ako sa vynara z rannej hmly mal v sebe nieco rozpravkoveho... ani sa mi nechcelo verit ze je to skutocne. Zatial naokolo nebolo zas tolko ludi, tak sme len stali, divali sa a cakali na vychod slnka. Medzitym sme si precitali z Lonely Planet co to o historii Taj Mahalu...

Slnko teda vyslo, a naozaj to bola zmena. Zo sivej sa farba Taj Mahalu pomaly zjasnovala, nadobudla trosku zlty odtien.. a potom ako slnko vychadzalo vyssie presla do ziarivej bielej. Ked bolo slnko celkom vyjdene, a teda uz sa nedalo pocitat s dalsimi svetelnymi efektami, rozhodli sme sa ist pozriet aj dnu. Tam to bolo precpane, a v strede dve hrobky - v presnom strede Mumtaz Mahal a vedla nej stavitel Taj Mahalu, Shah Jahan ktoreho tam frkol jeho nepodareny syn, zrejme aby nestihol zruinovat statnu pokladnu stavbou druheho Taj Mahalu, ktoreho zaklady su na druhej strane rieky.

Vonku sme stretli dievcata, ktore zrovna dorazili, tak sme sa este potulali s nimi, a potom Jaime, Santiago a Colm oznamili ze umieraju hladom a idu do hotela nieco zjest. My s Katkou sme este robili nejake fotky a chceli sme pockat kym slnko nebude este vyssie - druhu sancu uz nedostaneme, a listky su len na jeden vstup (dufali sme ze sa vratime na zapad slnka, ale ten budeme musiet pozorovat len z terasy nasho hotela... Jaime zvazoval moznost zostat v parku az do zapadu slnka, ale ked som ho poucila ze jedlo je dnu zakazane, plan rychlo opustil). Ked sme sa stretli s brazilskou skupinou, ktora nas cely vylet dovadzala do sialenstva tym ze hovorili v kuse portugalsky a spanielsky, dozvedeli sme sa ze Thiago, Tony a Esther chcu hned po ranajkach chytit vlak do Delhi, odkial mali vecer kto vlakove, kto letecke spojenie do Bangalore. Nasli sme teda Shanthi ktora mala kluc od dievcenskej izby a vyrazili na ranajky.

Cestou sme vyzdvihli Colma, Jaimeho a Santiaga ktori do hotela nikdy nedosli pretoze sa stavili v obchode s mramorovymi predmetmi... Santiago tam kupil priserne gycovy model Taj Mahalu, a Jaime odfotil model Taj Mahalu za USD 12 000 a stolik za USD 30 000. Pri ranajkach sme sa potom dohadovali ci by sme take veci chceli vobec zadarmo - Jaime a ja sme zastavali nazor ze nie, Colm ze by si dal povedat. A vobec, ranajky s vyhladom na Taj Mahal...

Po ranajkach sme sa rozlucili s amigami z Bangalore, a odisli sa natiahnut do izieb...

Prebrala som sa az po druhej, zistila ze Katka je prec a dala sa ju zhanat pretoze sme chceli ist spolu pozriet este pevnost. Zobudili sme ostatnych, okrem Carlosa ktory uz tam bol, a vyrazili pesim krokom k pevnosti.

A cestou, co nevidim! Len som tak automaticky citala napisy na obchodoch, ked tu zrazu "Cesko - indicka restaurace! Levna a dobra jidla..." a este nieco v tomto duchu. No cumela som na to... pohlad na jedalny listok ale odhalil, ze ceskych jidel tam vela neserviruju, ba priam ziadne, a pohlad dnu odhalil ze ac krasne vyzdobena plagatmi Eiffelovky a Toweru, cistota im tiez vela nehovori. Pokracovali sme teda smerom k pevnosti, cestou skoro kupili zmrzlinu, ale ked sme zistili ze za nu chcu Rs 30 a pohlad na obal odhalil MRP Rs 17, my aj obchodnik sme stratili zaujem na uzavreti obchodu.

Ked sme dosli do pevnosti, zistili sme ze listok z Taj Mahalu nam naplati celkom tak ako sme predpokladali. Pisali na nom totiz ze je platny aj do ostatnych pamiatok v Agre, ale prakticky len tak ze namiesto Rs 300 v Agra fort by sme s nim zaplatili Rs 250. To sa nam nezdalo, a chceli sme si uplatnit foreign registration, ale ac najprv mi pri jednom okienku povedali ze dobre, a Zaminovi listok predali, pri dalsom nam listky odmietli dat s tym ze najprv musime zit v Indii 5 rokov aby sme mali narok, a ze nech ideme na Taj Mahal (ktory sme cestou minuli a bola pred nim tak 5nasobna fronta nez rano) a potom sa vratime a dostaneme zlavu. Tak sme mu vynadali, a odisli s pocitom ze si celu pevnost za 250 rupii mozu strcit niekam, vyzirky z Agry.

Tu ale zasiahla Shanthi, ktora vysvetlila situaciu ochranke, sla a kupila nam vsetkych indicke listky a presli aj ti, ktori papiere vobec nemali :) Zvazovali sme potom ist listky ukazat magorovi za okienkom, ale nakoniec sme sa na to vykaslali.

Pevnost pozostavala z 13 (alebo mozno 16) palacov, a po tom co sme zhliadli jeden a trvalo nam to dve hodiny, sme mali dost. Slabsi jedinci odpadli uz v polovici a potom si na padacom moste robili srandu z predajcov ked s nimi hovorili ich zargonom... teda obecne anglictina v Indii, to je kapitola sama o sebe. Esther nas poucila o bangalorskom slangu, kde sa vsade pouzivaju slova "itself" a "only" a dokumentovala to na priklade pilota ktory pri pristani v Mumbai zahlasil:

We have landed in Mumbai itself. The outside temperature is 28 degrees Celsius only.

Dalsim oblubenym vyrazom je "is there". The money is there neznamena ze peniaze su niekde polozene, ale ze mam peniaze. The zoom is not there znamena ze fotak nema zoom... a podobne. Nam to samozrejme prislo komicke (toto robia aj v Hyderabade), a tak sme to zacali pouzivat, spolu s itself a only, a zacala som sa obavat aby nam to nejak nezostalo. Nemenej zabavne su ale obvykle vety pouzivane predajcami...

Yes, tell me...

Yes, what you want?

Madam, come see my shop!

What is your best price?

Last price 400 rupees!

A samozrejme, nemozno zabudnut na ich oblubene oslovenie... MY FRIEND!

Co sa tyka predajcov a cien, Agra je bez vahania najprisernejsim mestom v celej Indii. Ked som pred pevnostou chcela kupit film, predajca si zanho zapytal nehoraznych Rs 250! Ked som mu na krabicke ukazala MRP Rs 120, zasmial sa a povedal ze toto je turisticke miesto a co tak dve stovky. Nakoniec som film dostala za spravnu cenu, ale zavile som si vypytala aj baterky zdarma ktore mali v ramci promotion patrit k filmu... predavac pozrel na moj fotak a celkom spravne podotkol ze bezi na ine baterky, na coz ja som prikyvla a s usmevom mu oznamila ze ja uz pre nich nejake vyzitie najdem.

Z pevnosti sme sa vyhladovani odobrali do Stuff makers doporucenej Lonely Planet ktora bola nastastie hned vedla nasho hotelu, s krasnym vyhladom na Taj Mahal. Tam sme si dali vydatnu veceru s vedomim ze najblizsie slusne jedlo az v pondelok v Hyderabade, cakali na uzasne svetelne efekty zapadu slnka na Taj Mahali ale sa nedockali, zato sme si pogratulovali ze sme tam sli pri vychode slnka pretoze az z hotela sme mohli vidiet ze je tam hlava na hlave.

Po veceri sme si pre zmenu schrupli, a o pol dvanastej vyrazili na vlakovu stanicu aby sme nabrali smer Hyderabad.