Vianoce v Indii

Do Štedrého dňa sme sa zobudili okolo desiatej, zaželali si Veselé Vianoce a konštatovali že sa vôbec necítime vianočne :)

Už u nás bola Ana (Monikina najlepšia kamarátka z Rumunska, toho času Satyam Chennai) ktorá s nami mala stráviť Vianoce, a keď sme sa všetci prebrali k životu, rozhodli sme sa ísť nakúpiť do Q-Martu a začať s prípravami vianočnej večere, ktorá sa teda po veľkom dohadovaní mala konať v nedeľu.

S Katkou sme rozpočet vyrátali na približne tisíc rupií za kilo makrely, dvojnásobnú dávku kokosovej rolády a zemiakový šalát neznámeho množstva. Podarilo sa nám ho viac menej dodržať, kúpili sme dve kilá zemiakov, dve malé majonézy indického pôvodu, kyslé uhorky (o kvalitu ktorých sme sa báli najviac, pretože Katka hovorila že v Amerike vôbec neboli kyslé) za Rs 90 fľašu a šli domov to všetko nejak spatlať do oslnivého výsledku.

Medzitým ale Moniku začalo niečo bolieť... zámerne hovorím niečo, pretože nebolo celkom jasné čo. Držala si líce, ale hovorila že to nie je zub. Usúdili sme teda že to bude zrejme nerv a že jej prechladol od prievanu v buse, a klimatizácia tomu tiež práve nepomáhala...

Keď sme nakúpili tak dievčatá usúdili že predsa len bude lepšie keď zájdu za lekárom, a ako povedali tak aj spravili. Kým my sme sa mordovali na kokosovej roláde (obzvlášť ja, pretože som robila tmavé cesto a teda som si dala... keď som potom chytila len tenkú knihu tak sa mi ruky triasli...) a potom krájali a krájali na zemiakový šalát, Monica s Anou navštívili neurológa ktorý potvrdil našu diagnózu, dal jej nejaké tabletky a povedať že viac menej niet pomoci a že vlastne ani nie je vedecky dokázané ako to vzniká, ale stáva sa to.

Ana s Monicou šli potom vyzdvihnúť Monikin vianočný darček, ktorý jej po svojom šéfovi poslala kamarátka na praxi v Singapure. Medzitým Anca uvarila baklažány na šalát, nechala ich vychladnúť a vyrazila s Rodrigom na večeru do Adarsh Heights.

Party mala začať o deviatej, a predtým sme sa dohodli že pôjdeme do Ofen, inak známej ako Swiss bakery, na večeru. Chodili sme okolo celý týždeň a pozorovali krásny (ač umelý) vianočný stromček... pôvodná dohoda znela okolo šiestej, ale to po Ane a Monike ešte neboo ani chýru ani slychu. S Katkou sme sa teda rozhodli ísť zavolať domov aby sme potom nedzržiavali... ale s Monikou toto zásadne nehrozí. O pol ôsmej ich stále nebolo, a keď sme im volali že kde sú, tak vyšlo najavo že vo Vibes sa dávajú strihať.

Naveľa predsa len dorazili, a Monica nám ukázala čo dostala zo Singapuru - krásne čínske šaty, taký ten klasický strih... až na to že jej boli malé a zrejme jej nikdy dobré nebudú, pretože singapurský krajčír má iné miery než ona poskytla.

V Ofen bola večera skvelá, zahrali nám k nej aj nejaké tie koledy... jediné čo nám kazilo radosť bolo že Monicu dosť intenzívne bolel ten nerv a nebola ani schopná dojesť svoj sendvič. Šli sme teda domov sa prezliecť, vzali sme svoje darčeky pre Secret Santa a okolo desiatej dorazili na Rd 3 k Brazílcom, kde sa konala party.

Chalani to krásne vyzdobili, na stenu Tania naaranžovala z farebného papiera vianočný stromček, blikali tam aj nejaké žiarovky... a v kuchyni sa chladilo 150 pív a nejaký ten tvrdý alkohol. Party sa konala na terase, a vchod do kuchyne/baru bol prehradený stolom... vedľa visel cenník s lákavo nízkymi cenami a niektorými zaujímavými položkami - s Katkou a Jaimem sme hneď zavelili caiprinhu, a Carlos nám ju odborne namiešal. Ten večer ich nasledovalo ešte niekoľko (vlastne až kým nedošla vodka ktorou nahrádzali brazílku pálenku) a po polnoci prišiel čas rozdeľovať darčeky. Mimochodom s ohľadom na túto slávnostnú udalosť všetci chalani z Adarsh Heights dorazili v košeli s kravatou, a pôsobili teda obzvlášť slávnostne.

Začal Zamin, ktorý povyliezol na schody, ktoré vedú z dolnej terasy na hornú (kde sa tiež nachádza izba Petra a Damiena - v lete sa tam uvaria) a oznámil že jeho Secret Santa je kto a dal mu svoj prezent. U Brazílcov to teda skončilo zaujímavo, pretože sa vylosovali medzi sebou, byt Marie a Steph mal tiež aspoň dve zhody, len u nás sme nikto nemali nikoho z rodiny. Monica dávala darček nejakej holke z NGO, Katka Bhavne, Jaime Marcelovi a ja jediná som mala niekoho koho poznám - Marie. Zato som dostala darček od nejakého chalana z Aiesecu - CD s indickou hudbou od interpreta mne neznámeho, ktoré akosi postrádalo obal, ale zato nieslo hrdý nápis Free with YEDA. To ma teda potešilo priam nevýslovne.

Monica dostala šál od Tatiany, Katka miniCharminar od Colma, a Jaime malú motorku od Davena. Zaujímavý darček dostal Ricardo od Jean - otvárak na pivo so zabudovaným zapaľovačom. Po štyroch šťuknutiach zapaľovaču došiel plyn a otvárak bol vraj rovnako nefunkčný (až na to že neotvoril ani tie štyri pivá)...

Okolo druhej som usúdila že mám dosť a vybrala sa domov. Katka dorazila až o pol siedmej (to mi teda oznámila keď prišla, v našej izbe to človek absolútne nepozná či je hlboká noc alebo skoré ráno), a Steph v pondelok referovala že ešte o štvrtej ju počuli cez ulicu ako spieva Last Christmas a Feliz Navidad...

V nedeľu sme spali až do dvanástej - primerane situácii... a keď sme vstali, Monica s Anou (Monica s ústami plnými studenej vody pretože jej to vraj pomáha) začali variť sarmale, což sú viacmenej plnené papriky, ale bez mäsa - jediné mleté mäso, ktoré bolo k dispozícii, bol mutton (v Indii to znamená kozu) a to tam dávať nechceli, takže mäso substituovali žampinomi. Požičali si aj tlakový hrniec, ale nakoniec sa im plnka akosi vysypala z inkriminovaných paprík takže výsledok nebol príliš oslnivý. Chuť ale bola ok, takže sa rozhodli že papriky naplnia na mieste činu a šli s ostatnými Rumunkami na nejakú vianočnú sešlosť.

My s Katkou sme okolo šiestej usúdili že vypražíme rybu... a samozrejme sme zistili že nám dochádza plyn a plameň teda nie je zrovna silný. Okrem toho sme pražili a pražili a ryba sa nám stále zdala akási nedorobená... až kým nebola skoro čierna a to už sme ju chtiac nechtiac museli vybrať aby nebola zas spálená. No prašť jak uhoď...

Nakoniec sme ju dovyprážali u susedov ktorí nám láskavo poskytli svoj varič, ale stále sa nám zdala nejaká divná... nehotová, a smrdela rybinou. Zadúfali sme teda že nejak dôjde alebo keď vychladne tak sa zlepší, podobne ako roláda ktorá na druhý deň našťastie stratila tú hroznú indickú maslovú pachuť.

Rybu to čakanie napodiv skutočne vylepšilo a tak sme sa rozhodli ju servírovať nastudeno. Zbalili sme teda svoje jedlo a čakali pre zmenu na Monicu s Anou, aby sme spoločne vyrazili na miesto určenia a dostali sa tam aspoň približne v určenú hodinu - o deviatej večer.

Keď sme Anu a Monicu volali o 8.45 že kde sú, tak sme sa dozvedeli že s Rumunkami, a že sa tak nejak nepozerali na hodinky... a že máme vziať sarmale a stretneme sa tam. Tie ale boli v neutešenom stave, tak sme sa rozhodli že vezmeme celý hrniec a oni nech už s tým potom urobia čo vedia. Šťastným nosičom hrnca sa stal Rodrigo, ktorý ho niesol s krásne dištancovaným výrazom...

Na Rd 3 ešte prebiehali posledné prípravy, ale čoskoro sa všetci zbehli, doniesli čo navarili - Carlos svoje fazule v ktorých dokonca plávala nejaká údenina!, my rybu a šalát, Kanaďanky nejakú zeleninu so zemiakmi, Rumunky Sarmale a baklažánovú pomazánku, ryžu na dva spôsoby a ovocný šalát.

No spráskli sme to razdva, a to teda nebolo veľmi strategické, pretože sa začali podávať dezerty. Mali sme írsky puding, našu roládu, čokoládové gule čo urobli Santiago, citrónový dezert od Ricarda a pre zmenu chocolate mousse (konzistenciou skôr puding, teda niečo medzi...) od Santiaga. Všetky dievčatá ním boli unesené a vyhlasovali že toto teda chcú mať doma a že si ho vezmú :) To ale nevedia že mne vlastne vyšiel na Luciu ako budúci manžel... vlastne to nevie ani on, hehe :) Katka vraj zostane stará dievka, a Stephanie vyšiel Paolo.

Zostali sme posedávať na streche až do jednej, ešte sa medzitým servírovala hot whisky, nejaký ryžový nápoj pôvodne z Mexika a zhliadli sme aj fotky zo včerajška... polovica aktérov vyhlasovala že si nič nepamätajú a že fotky sú nepochybne vylepšené vo Photoshope...

Piatkový incident

V práci sa toho (ako obvykle) veľa nedialo - v piatok pred Vianocami sme aj tak mali všetci iné starosti než nejaké templaty či telefonáty... polovica ľudí odišla busom o tretej, a my ostatní sme zvyšok dňa strávili posielaním vianočných emailov, surfovaním a podobnými produktívnymi činnosťami. Keď sa večer stavil Anoop so svojou obľúbenou otázkou "What's the progress?" tak som mu s čistým svedomím prezradila že som nikam netelefonovala, že sú Vianoce a nech dá pokoj a ozve sa v pondelok :) To sú tie kultúrne odlišnosti...

A navyše, večer ma čakala iná radostná udalosť - Harry Potter!! Konečne prišiel ten deň na ktorý som tak dlho čakala a mali sme ísť s Ricardom na veľkom plátne v IMAXe zhliadnuť Harryho Pottera :) Odmietla som jeho návrhy na večeru s poukazom na nedostatok financií (so zvláštnym zreteľom na cenu lístku - Rs 180) a rozhodla som sa skonzumovať zvyšok štvrtkových cestovín s kuraťom a smotanovou omáčkou.

Cestou sme sa s Katkou ale ešte potrebovali staviť v Hyderabad Central aby sme omrkli situáciu s vanilkou, ktorú sme potrebovali na kokosovú roládu. Vystúpili sme teda z busu na Panjagutta Circle, zašli do Hyderabad Central kde som s hrôzou zistila že som si inteligentne pomýlila vanilku so škoricou (aj sa mi zdalo že tú vanilku predávajú nejakú nalámanú... ale v Indii ma to ani tak veľmi neprekvapilo) a vanilka je naďalej nezvestná. Tak sme teda usúdili že to budeme musieť zvládnuť bez vanilkového cukru, kúpili si nejaké ovocie a vyrazili rikšou domov.

Už sme boli na Rd 10 keď sa to stalo.

Zrovna som sa dívala na hodinky a hovorila si že je už 8.40 tak asi nestihnem sa s Ricardom stretnúť o deviatej pri Care hospital ako sme pôvodne plánovali, a vytiahla som mobil že mu napíšem aby prišiel k nám domov.

V strede rozpísanej smsky sa zrazu sprava objavila nejaká ruka (o ktorej som najprv predpokladala že je to niekto známy kto mi máva :)) patriaca osobe na motorke a zdrapila moju kabelku. Ja som síce písala smsku ale držala som kabelku tak aby sa nepovedalo tak som chytila jedno ucho, ale už som počula len zvuk trhanej látky a to ucho bolo tak všetko čo mi z kabelky zostalo.

Vodič rikše hneď pridal plyn a niečo kričal (dúfam že to bolo zastavte ho :)), ale samozrejme motorka bola rýchlejšia a za chvíľu sa nám niekde stratila. Ja som sa nezmohla na viac než sa rozplakať, namiesto aby som si inteligentne poznačila číslo motorky alebo niečo podobného. Teda oni tie ŠPZky tu sú kapitola sama osebe, žiadna norma tu na to nefunguje, takže niektoré autá majú na značke čísla vysoké tak 3cm a ešte nejakým ozdobným fontom aby náhodou nebolo možné ich prečítať. Okrem toho zásadne nie všetky značky sú na kovovom pláte - povedala by som že naopak vedú nálepky s číslom na krikľavo žltom podklade :)

Doma som si teda zazúfala, a pre zmenu vytočila ICICI Customer Care aby som ich pre zmenu požiadala o zablokovanie karty a vydanie novej... už som skoro očakávala že mi povedia že o takých zákazníkov, ktorí čo mesiac, to nová karta, oni nemajú záujem a žiadnu novú kartu mi nedajú. Ale našťastie mi sľúbili vydať novú kreditku, tak si zasa urobím výlet do banky a Ricarda poprosím aby mi vyzdvihol PIN v City Centre (minule sa podpísal ako ja a nikomu to neprišlo vôbec divné....).

Okrem toho som teda stratila discmana ktorý mi spríjemňoval nudu v práci, všetky CDčka vrátane fotiek z Rajasthanu a nejaké Jaimeho CD ktoré mu posielala naspäť Mirela, flashku s fotkami a nejakými dokumentami, zmienenú kreditku, kľúče od bytu, lístok z Bangalore do Trivandrum ktorý som si vzala do práce aby som si poznačila číslo a mohla sa pozerať ako postupujeme na Waiting liste, krém a podobné krámy čo som nosila do práce. A samozrejme Satyam ID, takže si môžem radostne požiadať o nový a medzitým vystupovať pri bráne a chodiť pešo so zastávkou na strážnici aby som podpísala že som si zabudla ID.

Nálada teda neradostná, ale povedala som si že sa aspoň rozptýlim v kine. Peniaze som našťastie mala vo vrecku (keďže nemám stále peňaženku) a mobil v ruke, takže aspoň tie som zachránila... zrovna som vybrala z bankomatu celý zostatok na účte, takže ač pri karte som mala aj PIN (ešte som sa ho nestihla ani naučiť, mala som ho len dva dni) tak zlodejovi to veľa platné nebolo.

Harry Potter bol super, plátno naozaj obrovské... musím zájst niekedy do IMAXu v Prahe aby som videla aký je rozdiel medzi bežným IMAXom a druhým najväčším na svete :)

Nevieme sa dohodnúť

na vianočnej večeri.

Pôvodne sme plávovali urobiť si malú večeru len v byte, kde by každý uvaril nejaké národné vianočné jedlo, a potom by sme to všetko poochutnávali, zaspievali nejaké koledy, dali si darčeky a hotovo :)

Potom Zamin prišiel s myšlienkou Secret Santa, ktorá sa ujala, a tak sme si všetci minulý týždeň vylosovali svoje obete, zamysleli sa a kúpili (alebo v najbližších dňoch kúpime) nejaký ten prezent v hodnote približne Rs 150. Najprv sa mi to veľmi nezdalo (vrodená lakomosť, človek sa nerád vzdáva darčekov od celej rodiny:)) ale s prihliadnutím k mojej aktuálnej finančnej situácii, ako aj ťažkostiam s výberom toľkých darčekov som teraz celkom rada že to dopadlo ako to dopadlo :)

Včera sme potom boli prizvaní na vianočnú večeru, ktorá sa bude konať na Rd 3, takže tam bude byt Marie a Stephanie, Brazílci a my. Potom však zoznam hostí akosi začal narastať keď sa každý vytasil s nejakou ďalšou osobou ktorá sa tam nejak prepašovala... takže aktuálne tam má byť vyše dvadsať ľudí.

To už bohužiaľ treba začať uvažovať o tom, koľko to teda bude stáť, uvariť večeru pre vyše dvadsať ľudí... a navyše každý chce samozrejme nejaké "western" jedlo, na ktoré suroviny stoja príšerne veľa... plus drinky a dezerty... tak nám to pekne narástlo. Ale povedali sme si, no čo už, je to len raz do roka, Vianoce sú Vianoce, tak sa teda plesneme po vrecku, bude to stáť za to.

Dnes sa rozhorela ďalšia hádka, tentoraz na tému kedyže vlastne tá večera bude. My sme samozrejme predpokladali že 24. decembra, to je predsa deň kedy sa večeria... lenže to sa zas nehodí Zaminovi, pretože je hlavný organizátor party a obáva sa ako to bude logisticky zabezpečovať, plus nechcú jesť tak skoro (navrhovali sme tak o piatej šiestej), v nedeľu je na to celý deň, dovtedy musia ešte stihnúť zabezpečiť novú plynovú bombu... my sme sa zasa hádali že to predsa musí byť v sobotu, v nedeľu po party kto bude variť, byt bude špinavý... a nedohodli sme sa. Nakoniec Katka rozhodla že je to predsa len ich byt a ťažko ich môžme donútiť urobiť niečo čo oni sami nechcú, a ešte k tomu v ich byte.

Takže vyzerá že štedrovečerná večera bude až 25. decembra. Na Štedrý deň si asi zájdeme do švajčiarskej pekárne na nejaké jedlo, majú to tam pekne vyzdobené, aj so stromčekom, tak to bude milé, a potom na druhý deň teda veľká sešlosť u Brazílcov.

Inak už je viceméne známe aj menu, teda len rámcovo, ale predsa tak ho zacitujem...

Starter

Smoked Salmon - Peter, Stephanie
Brushettas - Marie Eve
Apetizers - Marie Eve
Sarmale - Monica, Ana, Anca

Main Dish

Feijoada (Black beans) - Carlos
Spicy Chicken - Rakhi
Arroz à Grega (Rice) - Santiago
Fish - Katarina, Lubi
Spuds - Peter, Colm
Drums - Monica, Ana, Anca
Sarmale - Monica, Ana, Anca
*To be defined - Marie, Stephanie

Salad

Potato Salad - Katarina, Lubi
Waldorf Salad - Annmarie
Mango Salad - Santiago
Eggplant Salad - Monica, Ana, Anca

Dessert

Chocolate Mousse - Santiago
Brigadeiro - Santiago
Lemon Dessert - Ricardo
Home made Chocolate - Monica, Ana, Anca

No a na záver si ešte neodpustím vtip čo mi poslala Katka... na tému Vianoce a India :)

Rozdelenie kompetencií

Dnes sme dostali rozdelené kompetencie čo sa týka splodenia konečného dokumentu pre najvyšší management. Úbohý management, keby tak tušil čo za diletanti poskytujú informácie ktorými sa oni nebodaj budú riadiť...

Ja som dostala za úlohu konsolidáciu zákazníkov, čož je jedna z ľahších úloh, pretože vlastne už skoro všetky informácie máme a nemusím robiť žiadny nezmyselný výskum na internete.. a až si nájdem prácu u TCS, tak im budem môcť poskytnúť všetky dôverné informácie od koho dostáva Satyam zakázky a aké veľké :)

Celý deň dnes, podobne ako včera, prebehol v znamení diskusie o vianočnej večeri... pôvodne to mala byť malá, intímna udalosť kde by každý uvaril niečo z domova a potom sme to spoločne zjedli aby sme každý ochutnali zároveň aj od ostatných. Ale zoznam hostí akosi nabobtnal a v súčasnosti je to už vyše 20 ľudí, náklady tým pádom neuveriteľne rastú a my pomaly začíname uvažovať či vianočná večera o siedmich chodoch v Taj Banjara, o ktorej tuhľa hovoril Daven a ktorú sme za Rs 600 s pohŕdaním zavrhli, predsa len nebude tou lacnejšou alternatívou...

Nedávno nám Steph poslala nejaké fotky čo urobila v office ešte kým tu býval Tore, a keďže sa mi geniálnym ťahom podarilo sprevádzkovať upload fotiek na blog, tak som sa rozhodla ich uverejniť aspoň dodatočne...

Vianočné nákupy

...sme konali ešte pod vplyvom zvyškového alkoholu zo soboty (a možno aj z piatku, ktovie...), ale napriek tomu dúfam, že to na nich nebude zas tak poznať :)

Ako teda vyplýva z predošlého, v sobotu bola party nemenej akčná, cez deň sme mali kultúrny program pozostávajúci z rôznych tancov, potom sme si zaplávali v bazéne a vyvalili sa v jacuzzi, zhliadli Talent show (dobrovoľníci nám predviedli svoje mnohé talenty - od spevu, cez tanec, karate, az po taký ten bicykový tanec kedy Jose na svojom špeciálnom bicykli predvádzal rôzne figúry a akrobatické kúsky. Bicykel sem priviezol az z Chile a teda zjavne bez neho naozaj nemôže žiť, pretože to muselo stáť pekné prachy).

Večera bola tentoraz servírovaná výrazne skôr, ale stále nie pred otvorením baru, takže výsledky boli opäť poľutovaniahodné. Na mieste v podstate nikto nič neurobil, ale potom, doma...

...my sme sa teda až na Jaimeho s Theresou vratili všetci domov (ač Katka sa dosť bránila) a zaľahli unavení do postelí, ale ostatní takí kľudní neboli. Jednak kdekto šlohol fľaše s alkoholom z baru takže sa v buse (našťastie nie v našom) ďalej nalievali, a potom teda keď prišli domov tak mali veselo.

Nejaká parta z Chennai normálne drsne vylúpila obchod s alkoholom pretože už bol zavretý, tak stade sproste ukradli dve basy piva - to som zvedavá či by si na to trúfli aj doma...

Najlepší bol ale Carlos, ktorý hrozne opitý zaspal sediac pri stole, a keď sa v noci prebral a zorientoval sa, rozhodol sa presunúť do svojej postele.. kde však spali dvaja iní ľudia. Chcel si teda vziať aspoň prikrývku zo skrine, ale keď ju otvoril, na POLIČKE tam spal ďalší chalan!!! To by som teda chcela vidieť, ako sa mu toto podarilo... ani som si nevšimla keď som tam bola že by mali takú veľkú skriňu :)

V nedeľu sme sa teda dlho vyspali, vyprali ako je naším dobrým víkendovým zvykom, prezradili si kto je náš secret friend a vyrazili im kúpiť nejaké darčeky. My s Katkou sme babám vybrali nakoniec náušnice, ale Jaime bol so svojím Marcelom bezradný. Zašli sme do kníhkupectva kúpiť nejaký baliaci papier a tam sme stretli ďalších nakupujúcich - to som zvedavá koľko Kamasutier sa pod tým stromčekom nájde :)

Večer sme si s Katkou a Zaminom ešte boli zabehať aby sme asopň trošku vypotili jak alkohol tak koláče a iné kalórie - nášmu svedomiu to skutočne prospelo - a potom som už len strávila pokojný večer doma so svojou knižkou, ktorá sa konečne chýli ku koncu a tak sa teda neviem dočkať akým zázrakom autor vyčarí happyend :)

Dnes v práci po štvrtkovom a piatkovom zhone nerobím nič, rozoslala som teda vianočné pohľadnice na všetky strany, pozrela si vlaky do Bangalore a uvažujem ako to zariadiť so svojimi prázdninami :)

Mám dovolenku!!!

To je asi správa tohto týždňa :)

Inak posledných pár dní sme prekvapivo pracovali, ba dokonca až do ôsmej večer a chodili domov neskorým autobusom... ale s novonadobudnutou motiváciou v podobe sľúbených voľných dní v januári.

Ako prvá nabrala odvahu spýtať sa Katka, pretože jej dovolenka sa blíži míľovými krokmi a už veľmi nie je čas otáľať. Vo štvrtok teda po meetingu zrazu pribehla, zatriasla mi stoličkou a zrevala že má dovolenku :) To ma pozitívne naladilo a dalo mi to nádej že moja dovolenka by tiež nemusela byť načisto stratená.

Nádej mi vzápätí vzala Steph keď povedala že sa jej pri stole stavil Debdeep a s ustarosteným výrazom sa uisťoval že ona si nechce brať žiadnu dovolenku.

Nicméne ja svoje dni chcem, a tak som ako taký sup čakala kedy Debdeep osamie vo svojej kancelárii bez nejakého telefonátu, a len čo som vyčíhla príhodný okamih, vrhla som sa naňho.

Chudák, myslím že ani nemal šancu :) Keď som mu povedala že s ním chcem hovoriť o dovolenke, tak sa len rezignovane usmial a spýtal sa kedy... keď som mu povedala koľko dní, tak skoro spadol zo stoličky, tak som mu to trošku rozpitvala že už mal byť projekt hotový, a že si môžem vziať aj neplatené, a že viem že je to dlho ale môžem prísť o pár dní skôr a tak podobne, ale na moju veľkú úľavu všetko toto zamietol, a povedal že teda urobil nejaký rozpis zodpovedností, ktorý s nami prejde v pondelok, a za predpokladu že všetko zvládnem než odídem, tak nevidí žiadny dôvod prečo by som nemohla ísť!!!!!

Takže už sa neviem dočkať!!!! Kerala čaká...

Okrem toho sme mali v piatok meeting s Raghuom, ktorý nám bol pridelený ako mentor. Nám = Katka, Stephanie a ja. Mal na nás čas asi len desať minút, ale stihol na nás urobiť dobrý dojem a povedal že sa teda stretneme v pondelok, a že dovtedy by sme si mali rozmyslieť s akými očakávaniami sme prišli do Indie, ako sa tieto naplnili a zapracujeme teda na tom, aby sme boli so svojím pobytom v Satyame spokojné. Inak Raghu je Debdeepov šéf, takže vlastne aj náš vyšší šéf namiesto Sethua, ktorý niekde teraz študuje tuším krízový management? Nemam šajnu. Ale isté je, že s ním by nebolo také jednoduché dostať dovolenku... keď si spomeniem čo vyvádzal kvôli trom dňom počas Diwali, tak až mám zimomriavky :)

Takže v piatok sme pracovali na integrácii, vyplňovali sme templaty, což znamenalo že som spravila veľký zoznam všetkých navrhovaných aliancií a zákazníkov od HCU, a potom ich nalepila do príslušných templatov VBU. Práca je to jednoduchá, stačí ovládať Ctrl+C a Ctrl+V, prípadne za účelom zistenia či náhodou nejde o existujúceho zákazníka Ctrl+F. Zabrala ale celkom slušný čas, a u nových zákazníkov pre Manufacturing som ich musela rozdeliť na jednotlivé subtypy manufacturing... vo väčšine prípadov nemožné. Ale zabralo mi to celý štvrtok až do ôsmej a ešte v piatok ráno tak dve hodiny... no ale ešte stále som na tom dobre pretože holky museli do práce aj dnes.

Včera sme totiž mali prvý deň dvojdňovej Christmas event ktorú pre nás organizuje Satyam, konkrétne Rishi a Sandhya (nástupkyňa Raviho). Doobedu mali byť športy, z ktorých som teda väčšinu zmeškala, tak som si len na záver zaplávala v bazéne, dala som si skvelý obed, a po obede mali byť workshopy - pottery, henna, náramky a Bollywood dancing. Tie sme ale omrkli za pol hodiny, vyskúšali si urobiť hrnček na kruhu (som zvedavá kde vlastne skončil, nebol zas taký nepodarený, ale len vďaka pomoci osoby znalej), dala som si namaľovať hennu len preto, aby som si ju po hodine zmyla v bazéne, jacuzzi a saune :) Áno áno, to všetko je k dispozícii v STC a včera sme si toho užili do sýtosti (dnes plánujeme niečo podobné).

Ešte sme si od Zamina, ktorý organizuje party, vytiahla svoju obeť ktorej mám kúpiť vianočný darček - dostala som Marie. To mám celkom šťastie že mám niekoho koho poznám, a navyše dievča, pretože kupovať darčeky chalanom, tam nikdy akosi neviem čo vybrať :) Ale Marie myslím kúpim buď nejaký šál, alebo náušnice... ešte uvidím.

Večer bola samozrejme party, teda aby som bola presnejšia, Christmas party. Bol stromček so svetlami, pobehoval tam aj Santa Claus (ktorý ale nebol veľmi impozantný, siahal mi tak po ramená) a hrali vianočné pesničky. Pre zmenu ovšem otvorili najprv bar, a po skorom obede a intenzívnom vysedávaní pri bazéne poobede sme boli všetci vyhladnutí, a tak pár koktejlov na prázdny žalúdok a bolo nám hej. Potom začali chodiť s predkrmom ktorého sme sa všetci najedli, a keď teda otvorili konečne bufet, tak sme z neho len tak symbolicky uzobli. Tentoraz sme sa nedočkali continental food, a musím povedať že obed bol lepší, takže ani niet čo ľutovať :)

Domov sme prišli až niekedy o jednej, ani neviem koľko Sex on the Beach som vlastne mala... toľko že už som ďalší už ozaj nemohla :) A aby som nezabudla, mali sme aj karaoke takže sme si zaspievali... našťastie vo veľkej skupine kde sa jedinci s falošným hlasom stratili :) Myslím že moderátorka z nás bola dosť nešťastná, pretože pochybujem že videla kedy na party takú opitú skupinu (väčšina Indov sú abstinenti, takže aj keď sa na party nájdu poľutovaniahodní jedinci ktorí sa opijú, nikdy to nie je viac ako štvrtina), a keď chceli vyhodnotiť najlepšieho speváka a speváčku, tak sa jej veľmi nepodarilo odohnať ostatných aby mohol niekto, kto to vie, spievať sólo :))

Dnes ráno som ale vstala pomerne skoro (ač ranný bus do STC sme svorne včera zatratili) a šla som si do banky vyzdvihnúť kreditku. Napodiv ma tam čakala, ale bez PINu, ktorý mi zaslali do City Centra, kde si ho musím vyzdvihnúť. Pekná buzerácia, ale aspoň zatiaľ môžem platiť za nákup v Hyderabad Central alebo tak, keďže tu zásadne nepýtajú PIN, len podpis.

Dnes ráno sme teda z programu zmeškali Treasure Hunt, čo nám bolo dosť ľúto, a poobede nás čaká Talent Show, zrejme ďalšie ničnerobenie pri bazéne, večera a New Year's Eve party :)

Ten čas akosi letí, len včera boli Vianoce a dnes už je Nový rok...

Náročný víkend

Tento víkend bol teda asi najbohatší na party aký som v Indii zažila... od piatku do nedele každý deň sme boli večer vonku viac či menej naložení v alkohole (ja teda menej :))

V piatok som mala zlý deň.. s Katku sme stiahli Happy Xmas od Johna Lennona a Yoko Ono a potom sme to počúvali a ja som dostala nával depresie a túžby po domove. Spolu so zúrivosťou nad tým že nemám absolútne čo robiť zatiaľ čo môj milý Anoop maká jak fretka, ale ani náhodou mi nedá nič robiť to prispelo k tomu, že som sa o 3.45 zdvihla a šla domov.

Cestou som sa stavila v Hyderabad Central, nakúpila nejaké ovocie, doma si urobila večeru, chvíľku si odpočinula a šla som za Katkou a Steph na Rd 3, že pôjdeme spolu behať.

Tak som sa vychystala a vyrazila... ale akosi som nemala štastie. Prvý vodič rikše, len čo sme si dohodli kam chcem vlastne íst (a nebolo to ľahké) ešte pred tým než som vôbec vložila nohu do vozidla tak natáčal meter aby siel rýchlejšie.. tak som ani nenastúpila, a vzala som dalšiu ktorá stála opodiaľ. Ten ma vzal ochotne, nicméne po necelých 500 metroch sme sa ocitli bez benzínu. Neviem či som to už niekedy spomenula, ale niet veci ktorú vodiči rikše nenávidia viac ako výlet na pumpu bez zákazníka ktorý by za to zaplatil. Neraz sa nám preto stalo, že sme nasadli, a po chvíľke zastavili na pumpe, kde vodič vyliezol s dvojlitrovou fľasou od Sprite, nabral benzín, dolial dozadu do motora, a šlo sa ďalej.

Lenže tentoraz nebola poblíž žiadna pumpa, takže som musela pokračovať inou rikšou. Normálne sa za takúto nepodarenú cestu neplatí, ale tento fiškus samozrejme žiadal prachy, a to ešte k tomu celých 10 rupií což je po novom minimálna sadzba... hrozne sme sa hádali, a ja debil namiesto aby som proste odišla tak som sa rozhodla že mu dám aspoň 5, ale mala som samozrejme len desaťrupiovú bankovku takže si s tým že nemá vydať (ďalší obvyklý trik) vzal sedem rupií.

To ma psychicky rozhodilo viac než by sa patrilo, a tak som prišla k Steph v stave dosť labilnom... potom sa nejak stalo že na mňa nepočkali keď šli do parku tak som sa len vliekla za Steph, Katkou a Carlosom, a nakoniec som v parku už ani nemala chut behať, tak som si len sadla do trávy, počkala kým dobehajú a šli sme domov:)
Doma sme si dali niečo jesť a pre zmenu sa vrátili na Rd 3 kde sa ten večer konala party... Steph, Marie a ostatní z bytu sa rozhodli využiť vyčerpania domácich zo svatby (konala sa na trikrát - v pondelok večer zásnuby, v stredu o 8.39 obrad a vo štvrtok večer ďalšia party) a usporiadať party u nich doma. Tá bola veľmi príjemná ač sa mi najprv vôbec nechcelo ísť... a domov sme dorazili až niekedy po druhej.

V sobotu sme sa prebrali pomerne skôro, Katka sa dala do veľkého prania a plán bol že pôjdeme s Marie a Stephanie do Ameerpetu, kde predávajú sárí, aby sme omrkli situáciu. Nakoniec sme sa ale sami vybrali do Go Bananas (predtým čo som sa zastavila v banke aby som si vybrala peniaze na živobytie...)..

...a medzitým čo som ja bola v banke, tak Katke prekvapivo volal Thiago že sú s Esther v meste, a že večer teda by sme sa mohli zísť na party. Ja som vôbec netušila že je taka návšteva v pláne, ale Katke to zjavne povedal v piatok večer Carlos... a v sobotu ráno jej Zamin poslal smsku že Santiagovi sa veľmi chce ísť behať a že mu má zavolať :))) To je teda vtip z minulého týždňa, kedy Santiago sľuboval Katke že ju zobudí o deviatej v sobotu a pôjdu behať, ale akosi k tomu nedošlo.

Popoludní sme si dali po dlhom čase obedovečeru v La Sani (kde nás ale dosť sklamali keď nemali continental food a na noodles sme museli čakať pol hodiny kým príde kuchár) - a zasa raz sme sa divili ako je možné že sú stále otvorení keď sme tam prakticky jediní zákazníci. Podľa mňa je to práčka špinavých peňazí, ale potrebujem nejaký dôkaz :)

Večer teda bola opäť party, začali sme u Brazílcov v byte, a výdatne posilnení pivom sa presunuli na Rd 12 kde mali nejaké NGO trainees ktorých sme vôbec nepoznali rozlúčkovo narodeninovú party. Slabší jedinci sa nedostavili či čoskôro odpadli :)) a vačšina ľudí tam bola úplne pod obraz - Daven vyzeral dosť vtipne, Anca tiež a Brazílci ani nehovorím. Steph myslím už chystá nejakú pomstu za ten telefonát o druhej v noci od Santiaga že kde sa fláka a prečo nie je na party :)

Domov som nakoniec šla sama pretože posledný statočný na party Jaime nevyzeral že sa tak skôro zdvihne, tak som si doma chvíľku čítala na pohovke a potom odkväcla do svojej postieľky :)

Ráno sme sa prebrali neskôr ako v sobotu, ale aj tak dosť skôro, šli sme si s Katkou zabehať do parku a cestou sme stretli Brazílcov ktorí šli zrovna na obed, tak sme si doma dali rýchlu sprchu a vyrazili za nimi. O piatej sme potom boli od susedov (mame nových indických susedov) pozvaní na narodeninovú party, tak sme sa zhromaždili v byte a čakali.

O 5.25 sme skutočne vyrazili, a na miesto, což bol "resort" - zdá sa že vsetko čo nie je v meste a sú tam pokope dva domčeky a jazierko je v Indii resort - sme dorazili o TRI hodiny neskôr! Takú zápchu som v živote nevidela. Doteraz vlastne netuším čím bola spôsobená, pretože keď sme sa ňou konečne predrali tak na druhej strane nebola žiadna zjavná prekážka alebo nehoda alebo práca na ceste... proste zápcha.

Odhalila som ale niektoré úžasné praktiky indických vodičov. Napríklad ak v zápche náhodou jeden smer ide ak druhý stoji, tak vodiči zo stojaceho smeru sa bez výnimky pokúsia predbehnúť kolonu voľným pruhom, aj keď to znamená že ten pruh nepatrí ich smeru. Výsledkom býva úplne dokonale zapchatá cesta vozidlami idúcimi jedným smerom, a dopravná polícia (či iné oprávnené osoby) len veľmi ťažko donútili tých bláznov aby uvoľnili aspoň jeden pruh autám idúcim z opačného smeru.

Ďalším zaujímavým javom je používanie svetiel. Indovia v noci maju len dve možnosti čo sa svetiel týka - svetlá vypnuté alebo svetlá diaľkové. Nič medzitým. Diaľkové svetlá sa pritom nevypínajú za žiadnych okolností, jedine že je vozidlo uvedené do stavu kľudu...

Keď sme teda po vyčerpávajúcej ceste dorazili do "rezortu", usadili sme sa v lobby, všetci vytiahli cigarety a začali fajčit. Popritom sme si objednali, ale zazili sme krušné chvíľky, lebo sme očakávali že ideme na party kde bude najeke jedlo formou bufetu a nejake pitie, a ocitli sme sa v normálnej reštaurácii kde sme si mali objednat vlastné jedlo..a nebola to lacná reštaurácia. Boli sme teda v rozpakoch či naši susedia očakávajú že za seba zaplatíme, alebo nás pozývajú... nejak to nebolo jasné a nenašli sme vhodný spôsob ako si to ujasniť. Tak sme si nakoniec objednali a konštatovali že konieckoncov máme kreditky tak to zatiahneme potom z nich.
Než prišlo jedlo tak sme stihli vypiť pár pív (ja teda už len jeden breezer a potom som zakotvila pri výbornom pomarančovom džúse), zjesť pár tanierov hranolkov ktore nám boli servírované ako predkrm, a o desiatej, keď už sme hladom padali sme sa spýtali kde je teda jedlo, a bolo nám oznámené že môžme jesť, ale že dnu sa nesmie fajciť a preto sedíme vonku. Fajčiari konštatovali že kašlú na cigarety a šli sme jesť.

Jedlo bolo skvelé úžasné a neopakovateľné.. mala som síce niečo dosť podivné z mletého kuracieho mäsa tuším so "sauce espagnole" což doteraz neviem čo je - na moju otázku mi čašník povedal že je to hnedá omáčka... tým mi teda ozaj pomohol :)) a s Katkou sme si podelili špagety, no ale potom, POTOM som mala sizzling brownie, což je brownie servírované (akého rodu je vlastne brownie? tažko povedať... a ani neviem ako by sa to preložilo do slovenčiny, ale je to čokoládový koláč, nie krémový ale skôr suchý, s čokoládovou polevou a na ňom bola zmrzlina) na horúcom kovovom podnose - sizzling preto, že keď ho niesli tak sa z neho teda poriadne dymilo :)) To bolo TAKÉ dobré!!! Ešte stále mam spálene ústa pretože som nevydržala kým to trošku vychladne a sežrali sme to s Katkou a Monicou zahorúca, ale stálo to za to ;) Mali len dva kusy, a ja som uchmatla ten druhý Monike a Toremu pod nosom.... teda nie že by som vedela keď si objednávam že pre ostatných už nie je :)

Domov sme sa teda dostali zas až o jednej, a padli mŕtvi do postelí... a v pondelok pre zmenu 7.30 budíček a do práce... s Katkou sme plánovali po tom obžerstve cez víkend diétu, ale akosi na ňu nedošlo tak aspoň nejaký ten šport sa bude musieť konať. Tento víkend nas čaká obdobný program... dúfame v jedlo z Fusion 9 a to sa o žiadnej striedmosti hovoriť nedá :))) To by bol priam hriech...

Plán je mŕtvy, nech žije dovolenka!

Tento týždeň sa v práci zatiaľ stali dve zaujímavé veci (ak teda nepočítam že Steph prišla dnes do práce v sárí preto že bola na svatbe, domáci ju ovešali šperkami a stala sa nepochybne stredom pozornosti celého CSG :))

Prvá zaujímavá vec ktorá sa stala je, že v pondelok korytnačka ktorá žije v skupine korytnačiek v átriu našej budovy nakládla vajíčka!!! A to rovno pred našimi zrakmi keď sme sa uberali na obed. Celé doobedu si hrabala dieru, ktorú nejak zvlhčila aby držala (a bola pekne hlboká teda, určite aspoň 20 cm což je tak dĺžka celej korytnačky, ale dosť úzka - nechápem ako ju vyhrabala) a potom do nej kládla (alebo znášala?) vajíčka... až sa pritom triasla námahou, a potom z nej vypadlo biele vajíčko obalené troškou slizu - a pekne veľké! Korytnačka má tak 20-25 cm do dĺžky, a vajce malo aspoň 3 cm! Tak sme ju potom nechali jej tažkej práci a šli sa najesť. Keď sme sa vrátili, vajíčka už boli zahrabané... tak som zvedavá či a kedy sa niečo vyliahne.

Druhá zaujímavá vec je (teda nedosahuje zaujímavosti korytnačích vajec, ale...), že náš projekt sa značne zmenil. Odteraz sa budeme o trojročný plán deliť s Global Marketingom, ktorí urobia väčšinu integračnej práce, zorganizujú s nami meetingy a majú vlastne na starosti všetky príjmy. Nám zostali zákazníci, trendy, aliancie a M&A... což znamená, že odteraz mame lážoplážo, preto že príjmy boli najhoršie zo všetkého...

...ale samozrejme sa posúva aj deadline, a integračné meetingy sa majú konať v januári, presne keď si chcem vziať voľno. Ničméne vzhľadom k tomu, že tam už budeme len na to aby sme zapisovali povedané, a ešte k tomu nám bude asistov aťGlobal Marketing, tak by nemal byť problém keď sa zdejchnem. Zaujímalo by ma ale, co budeme teda robiť dovtedy... máme spracovať nejaký dokument, ale ten budeme pripravovať dopredu... tak že myslím že pre zmenu bude mesiac ničnerobenia, tri týždne dovolenky a potom požiadam o preloženie do nejakého iného krúžku pretože stávajúce miesto sa stane nadbytočným :)

Budúci týždeň máme vianočnú akciu, dokonca dvojdňovú, v piatok a v sobotu... v sobotu má byť športový deň, ale športy mi veľmi nevyhovujú - na výber sú basket, futbal, tenis a plávanie. V tenise nie som zas taká dobrá aby som zaberala kurt, basketbal mi prof. Ballayová dokonale znechutila a súťaziť v plávaní... to sa mi zas tak nechce, veď to by malo byť skôr pre zábavu ako na nejaký brutálny výkon. Takže zostáva futbal, a chceli sme zostaviť aspoň dva dievčenské teamy, ale pre zmenu pre nás nie je miesto na ihrisku... takže ak sa to stihne, tak budeme hrať po skončení všetkých ostatných aktivít (inak prebiehajú simultánne). Ja som ešte pojala plán si doniesť plavky, a keď doplávu tak sa len tak vycapiť k bazénu, trošku si zaplávať - ale to nepreháňať:)

Inak dnes zrejme zasa bude tréning salsy, pretože QEdge party sa blíži a tanečníci su stále dosť drevení... Shanthi nám včera povedala že nemôžme prísť, tak dúfam že sa ozve aspoň Ramesh že má pre nás nejaké natáčanie, pretože inak to bude osamelý Silvester sama doma v Hyderabade...

Od Beaty

Piatkovu konferenciu som sa rozhodla pre zmenu sprostredkovat Beatinym emailom, ktory poslala na SK OUT voice, coz je mailing list ktory dostavaju vsetci slovenski trainees a Aiesecari... teda aj Katka. Tak som si povedala ze zabijem dve muchy jednou ranou - jednak priblizim svoje zazitky z konferencie, a jednak priblizim Beatu :) Ale neda mi to nekomentovat...

From: Beata Dvorska

Subject: Uplne novy pocit

To: SK-OUT@LISTS.AIESEC.NET

Ahojte vsetci,

dufam, ze sa mi to vsetko podari dobre opisat, lebo cim dalej rozmyslam nad vecami, tym menej im rozumiem:), a prave preto bude asi najlepsie ked si to napisem.

Zistujem, ze som skoro uz 3 a pol roka v AIESEC-u, prezivam svoju vysnivanu staz a pocas minuleho vikendu som zazila nieco, co ma nikdy, ale nikdy v zivote v kutiku mojej mysle nenapadlo. Jednoducho, ani som si nikdy nevedela predstavit, ze budem nieco take citit a je dost tazke sa s tym nejako vysporiadat, ci dokonca napisat to. Ale, viete co? Proste sa hanbim za stazistov, hanbim sa, ze patrim ktejto skupine ludi, chapete? Uplne strasne. Bojim sa, ze mozno ja som nejaka cudna, alebo co. (Heh, cim to asi bude...) Samozrejme, nechcem zovseobecnovat, nechcem kritizovat, len sa tak zamyslam.... no, ale pokusim sa uviest par stories ako som k tomuto pocitu prisla.

Minuly piatok a sobotu sa odohrala v Satyame obrovska konferencia preskoro 1000 Full life cycle leaders (proste sirsi top managment s top manazmentom) (to by som neverila ze niekto tieto vyrazy pouziva aj v sukromi...) pracujucich z Hyderabadu, Chennai, Bangalore a USA, takze vsetko bolo napoly virtual s priamym prenosom do spominanych lokalit. Kontext pozostaval zo vsetkych najnovsich trendov, diskusie o roznych best practices, ...ect. Hned som hladala sikovne cesticky ako sa tam dostat co sa mi samozrejme podarilo (vsak preco by ju tam aj nepustili, dobrovolnikov ktori by o siestej rano vstali aby tam mohli ist zas tolko nebolo a asi boli aj radi ze bude jeden den v praci pokoj :)) a tak som sa tam ocitla hned v druhej prednej rade za tym spominanym top manazmentom, co znamenalo, ze nas fotili, kamerovali a podobne:). (k nasmu zdeseniu s Katkou kedze sme si pochopitelne chceli o osmej rano hlavne schrupnut a mat pokoj od vsetkych Full life cycle leaders) Avsak traja moji zlati spolubratia stazisti (to sme my s Katkou a Davenom!!) si zrazu vytiahli papiere a zacali si robit svoje veci a dokonca si este hlasno suskali. (len sme vyjadrovali svoju nechut ze na pohostenie nie su kesu ale cukriky, to je naprosto opravnene :)) Chapete tomu? Boli sme piati, z toho vacsina vlastne tych co prezentovali vlastne ingorovala, ved to je uplny vrchol drzosti, no nie? Keby to aspon nebolo tak vidno ... nuz, asi som bola trosku cervensia a po 3 minutach som to jednoducho nevydrzala a napisala som im na papierik, ze im citim v dobrom povedat, ze su trosku neslusni (dost slabe slovo). Vysledok? Obranovali sa tym, ze oni tam vobec nechceli ist, ze ich to strasne nudi, nicomu nerozumia a ich sef ich nuti tam ist, pretoze ich chce vystavit ako v ZOO a ukazat aka je Satyam multikulturna spolocnost. (to je pravda, nas sef nam vo stvrtkok povedal ze sa akosi obavaju ze o osmej rano bude prazdna sala a nechcu aby chairman hovoril len tak do luftu... keby som bola vedela ze tam ten lenivec nebude osobne ale len cz telekonferenciu tak ma ani nehne o siestej rano vstat ) Skoro ma z nich porazilo a to hlavne preto, ze z tych troch dve su zo Slovenska. Po prve ja robim vzdy to co chcem, z coho som stastna, preco by som mala istniekam ked nechcem? Vsetko sa predsa da vykomunikovat a argumentovat so sefom, nie? Pretoze ked nieco robim, alebo niekam idem, malo by to mat nejaky zmysel a uzitok, no nie? Po druhe to ze nicomu nerozumeju je len ich chyba, (no jasne, v ziadnom pripade to nie je chyba toho ze v tejto uzasnej IT spolocnosti mal prenos take vady ze kazdy sebakriticky technik uz by sa davno obesil) pretoze ja som tiez vela veci nechapala (kedze nie som v IT priemysle 15-20 rokov ako oni) ale predsa, ked pocuvam nie som uplny blbec, aby som vela veciam nechapala a ostatne sa naucim, no nie? Okrem toho, to, ze sa nudia je ich chyba, preco sa nezapoja? Po kazdej prezentacii bolo kolo otazok a odpovedi, takze hned som si vypytala mikrofon a spytala sa, nech je nejake to vzruso, no nie? (to teda bolo) Chudak, chlapik nevedel odpovedat na otazku a tak sa to snazil zakryt, proste sranda, ved predsa nie vsetci vieme vsetko. (podla verzie ktoru nam sprostredkoval Tore sa Beata asi dvojminutovym prejavom spytala na to, co bolo temu celej 15minutovej prezentacie a bez jej doslovneho zopakovania by ju recnik len tazko zodpovedal) Po tretie to, ze Satyam chce byt multikulturny je nam predsa davno zname, (a nemame ho preto o nic radsej) preco robia asi AIESEC staze? Tak preco sa niekedy necitit ako superstar a nechat sa vyfotit? Ja sa rada fotim a usmievat sa do kamery ma tiez bavi. Po stvrte preco sa vlastne neradovali z takej super moznosti? Ini stazisti by boli mozno uplne stastni, (jasne, to bolo poznat z toho ako sa nam smiali ze musime vstavat o siestej rano) keby na tu konferenciu mozu prist (iba niektori mohli), tak preco si nevazili moznosti, ktore sa im ponukalo? Skoncilo sa to tak, ze po 15 minutach, sef tych troch poslal po nich, ze je treba nejakej roboty a oni cely stastni odisli a to bola asi moja stastna minuta, pretoze ma skoro pocas tych 15 minut porazilo, lebo som bola strasne nastvana a vobec som sa nedokazala sustredit. Tolko negativizmu a drzosti z nich vyzarovalo, ze som fakt nemohla.

Hlavny vysledok je, ze som prezila super konferenciu, vela som sa dozvedela,az na to, ze mam o 3 akoze priatelov menej. Zo 102 stazistov mam 2 ozajstnych priatelov, (z toho jedna je Nhoo ktora akosi nema dost sil sa branit) asi 5 napoly priatelov a ten zvysok su akoze priatelia a uz 5 mesiacov nedokazem zistit kde je ta chyba vo mne, ze je tomu tak. (no to tiez nechapem...)

Neviem ci mam pisat dalej alebo nie, ale momentalne som v takej nalade, ze sa musim vyrozpravat. Viete co sa dialo vecer? Nadherna party pri bazene so stolmi super papanicka, barom toho najlepsie alkoholu, kvetov ktore sme dostali na krk ako na Hawai, kovbojskymi klobukmi a safari koselami, ..... (heh, party mala byt akoze Goa, klobuky boli mexicke a kosele havajske, ale inak je to pomerne presny popis) proste skvela atmoska. Indovia, hoci top manazment, predsa len jednoduchi ludkosi, ktori boli cely stastni ked s nimi nadviazem konverzaciu, odfotim sa ci zatancujem. (kto by nebol...) To je predsa jedno z mojich poslani tu na stazi, nie? Lenze .... asi 10 stazisti, ktori sa mali zucastnit konferencie, ale nezucastnili, si to jednoducho namierili na party (spolu s celym CSG a keby sme namiesto nasej prace oxidovali na zbytocnej konferencii tak by sa nam sef pekne podakoval) trosku si vyhodit z kopytka a kazdych pat minut oxidovat okolo baru s alkoholom, kedze ten bol zadarmo. (huraaa) Opat ma premohol taky pocit bezmocnosti ked tam vsetci stali a pozerali ako tancujem s jednou lady a jednym panom, proste len tak pre zabavu, boli stastni, ze som tam, pretoze keby tam len tak sami zacali traposit (!!!) nebolo by to ono. Ucili ma ako tancovat v indickom style (po 5 mesiacoch uz to viem, ale tak som sa tvarila, ze akoze neviem, ved nech maju radost). Ale nikto dalsi sa nepridal. A ked som sa sla najest nikto viac uz ten vecer netancoval, pretoze stazisti boli zaneprazdneni pitim stamprlikov patricnou davkou hlucnosti, ktora v mojich feelingovych senzoroch hranicila s poriadnou drzostou, takze opat som mala pocit, ze sa tam zacnem cervenat ako jablcko, ale nastastie bola tma. (coz jej ale nezabranilo v tom aby si nejaky ten stamperlik s nami odsudeniahodnymi kreaturami dala)

Mam taky pocit, ze vobec nechapu, preco su na tejto stazi a zaroven ja neustale citim, ze vsetky moje komunikacne, prezentacne, vodcovske ci akekolvek aiesecarske schopnosti zlyhavaju co sa tyka toho, aby som veci nejako zlepsila. (hehe, tato veta sa mi obzvlast pacila...) Je to asi preto, ze nie sme priatelia, pretoze nie som s nimi a ked nie som s nimi, som out (vonku). Ved kto chce s vlkmi zit, musi s nimi vyt mi stale moja mamicka opakovala. Lenze, jasom zistila, ze mozno nechcem byt vlk, tak preco by som mala vyt? Avsakto stale nic nemeni na veci, ze nevyjem a preto nie som s vlkmi. Ale stale rozmyslam nad tym, kde je ten limit, kde je ta hranica, po ktoru mam ist, aby som zila s vlkmi. Neviem, ale rozhodne aspon chapem, ze to ako si prezivam staz je moje vlastne rozhodnutie, moja vlastna zodpovednost, zakial co skoro vsetci ostatni sa stale hadzu zodpovednost za zvoje ciny ci nestastie na firmu, na AIESEC, na ...neviem co vsetko este.

Tak mi drzte palce, aby som to s tymi vlkmi prezila, ved nie su az taki hrozni, len niekedy:)

Takze tolko Beata a jej vyplody choreho mozgu, ktore Katku tak nasrali, ze sme to prelozili do anglictiny a myslim ze zajtra este bude veselo. Mozno sa potom pustime aj do jej predoslych elaboratov... ktovie.

Este ma napadlo, co by si asi Beatka pomyslela keby vedela ze po tom co nas ona v stave spravodliveho rozhorcenia opustila (my sme samozrejme netusili ze je spravodlivo rozhorcena) Stephanie a Nico skutocne v tom bazene skoncili... ja som z toho ale mala pocit, ze ked organizator potrebuje niekoho aby zacal nejaku sialenu aktivitu typu karaoke alebo tetovanie, tak si to namieri rovno do rohu kde sa zgrupuju trainees (obvykle to nebyva daleko od baru, tot pravda) a moze si byt isty ze dobrovolnici sa uz najdu :))

Food festival

Po piatkovej party v STC (z ktorej hlavne cesta naspat stala za to, ked sme sa snazili vodica donutit aby namiesto Mayfair siel na Panjagutta circle neustalymi vykrikmi "sida, sida" a "we pay by meter") sme sa v sobotu pre zmenu vybrali na dalsiu, tentoraz organizovanu Aiesecom pod zamienkou spoznavania indickej kuchyne.

Predtym sme v sobotu absolvovali teda navstevu kadernictva, k nasmu velkemu nadseniu bol zruseny meeting o druhej, takze sme si stihli ist so Santiagom a Zaminom zabehat do parku, vyprat, najest sa a o siedmej sme boli nastupeni pri Pizza Hute pred kancelariou Aiesecu, pripraveni na cestu do asi hodinu vzdialeneho rezortu kde sa velkolepa udalost mala konat.

Nemozem povedat ze by sme skutocne ocakavali ze tam o siedmej bude autobus pristaveny, ale skutocna doba cakania predcila nase ocakavania. O siedmej sme tam boli presne piati trainees a dvaja Aiesecari. Ostatni sa inteligentne trusili neskor, spravne tusiac ze v Indii sa nic nedeje nacas. Na nas naivny dotaz kde je autobus Aiesecari odpovedali ze na ceste, ze uviazol v zacpe a podobne, az uz sme to vzdali a navzajom si na tuto otazku odpovedali obvyklym indickym "two minutes, two minutes".

Tie dve minuty trvali dve hodiny.

O deviatej teda bus konecne dorazil, my sme v hojnom pocte (niektori uz posilneni Kingfisherom) nasadli, zaujali miesta a vyrazili. Aiesecari mali peknu lekciu v ovladani davu, pretoze Jaime sa rozhodol ze potrebuje dalsie zasoby piva, a Aiesecari zrazu museli celit celemu autobusu skandujucemu "wine shop, wine shop"... a ked to neprinieslo kyzeny efekt, Jaime sa rozhodol vziat veci do vlastnych ruk a kedze indicke autobusy zasadne jazdia s otvorenymi dverami, skoro z nich vyskocil ked videl vytuzeny wine shop.

Navela sme teda opustili mesto, wine shopy vymizli tak sme sa mierne ukludnili, a kedze uz bolo skoro desat hodin, nase myslienky sa upli na ocakavanu veceru. Lenze...

...to by nesmela byt India :) Aiesecari ktori nas sprevadzali az neskoro zistili ze instrukcie ktore dostali ohladom cesty nie su zas tak presne a ze sme sa akosi stratili. Prva slepa odbocka bola este sranda, druha tiez, ale tretia a stvrta uz nas zas tak nerozosmiala...

Nakoniec niekomu napadlo ze by nam niekoho mohli poslat naproti, takze o jedenastej sme mohli konecne "zasadnut" k veceri. Na kulturny program - prednaska o kuchyni, priprave jedal, a podobne sa akosi pozabudlo, a Aiesecari sa obmedzili len na konstatovanie ze tu je juhoindicka kuchyna, tam zapadoindicka, tam vychodoindicke sladkosti a tu je mix vsetkeho mozneho. Juhoindicka bolo samozrejme biryani na vsetky mozne sposoby ktore uz dobre pozname a nenavidime, vsehochut bola kura (s kostami samozrejme), ryza a vyborne parathy, zapadoindicka bola divna dzaba s jogurtom a sladkosti boli... prilis sladke, ako obvykle. Vysledok bol "STC food", teda trosku lepsie, ale nasim ocakavaniam bohuzial nedostalo.

Po jedle sa teda zacali servirovat drinky... pivo za Rs 40 s i velmi skoro naslo svojich priaznivcov, a ked potom Aiesecari zapli sprchy ze bude shower dance (mimochodom hudba bola na hranici pocuvatelnosti vdaka permanentnym sumom, chrcaniu a inym ruchom) tak sa tam poniektori odobrali dokonca dobrovolne. Ini sa odobrali nedobrovolne, a myslim ze jedinemu Carlosovi sa podarilo ubranit :)

Katka sa potom sla prezliect do plaviek, a ked som sla na zachod pri bazene tak som si vsimla ze ten uz nie je prazdny, tak som si dala celom vzad, doniesla plavky a zvesela tam tiez hupla :) Najprv bola voda tepla, ale po chvilke pobytu v bazene uz som dala za pravdu Nachovi ktoreho kazda druha veta bola "I'm freezing"... nicmene objavil sa aj liek - ako najvhodnejsi sposob zahriatia sa javili rozne boje a snaha potopit druhej strane hlavu pod vodu, coz ovsem v bazene s hlbkou tak 1.2m kde vsetci mozu stat na zemi nie je zas take jednoduche. Obzvlast nepotopitelny (a zrejme preto pre nas s Norou tak pritazlivy ciel) bol Zamin, ale vacsinou sme koncili s hlavou pod vodou my dve :))

Ked sme vyliezli z vody, prezliekli sa do viac ci menej suchych siat, posadali sme si na murik, ponukli sa pivom ci inym alkoholom (vdaka nepritomnosti "barmana" na ucet podniku) a obohacovali slovnu zasobu - ac neviem ci mutacie "puta madre" v roznych jazykoch su to prave vzdelanie pre nezne mlade damy ako sme my :)

Potom si k nam prisadla mlada generacia Aiesecarov, a bola medzi nimi jedna obzvlast entuziasticka osoba, Neeha meno jej, ktorej prva otazka bola zasadne odkial sme, a potom aby sme jej povedali nieco o svojej krajine. Najlepsi bol Jaime, uz po kupeli a viacero pivach... ich konverzacia mala asi takyto priebeh...

Neeha: And you're from?

Jaime: Mexico!

N: So tell me something about Mexico!

J: Eee... first, do you know where's Mexico?

N: I'm very baad at geography... I don't know :(

J: Well... You know, you have New Zealand here, Australia here, and the next small Island is Mexico!

N: Oh, that's amazing!

J: Yes, and there's a 100 million people on this small island!

N: Seriously!

Zamin (or maybe Ricardo? or Santiago? who knows...) : Tell her what happened with tsunami!

N: What happened with tsunami?

J: Oh, we lost 20 million people in tsunami....

Potom uz jej teda prezradili ze to nie je celkom tak, ale nevyzerala ze by sa na nich hnevala :) My sme sa cely cas hrozne smiali, ale ani to slecnu nenaviedlo na spravnu stopu...

Este sme si vypoculi mexicku pesnicku o mamutovi (mamut chiquitito, hehe - La historia del mamut) ktory sa chcel ucit lietat/pit alkohol/fajcit etc, neslo mu to, ale vzdy sa nasiel nejaky ochotny kamarat ktory mu pomohol, nicmene to akosi stale nedopadlo dobre :) Kazda sloha sa koncila zborovou otazkou "a co sa stalo?" a odpoved bola mierda/cirrosis/cancer a podobne :))

Nakoniec uz sme mali dost, dva take narocne dni by zlozili aj mamuta (ci Mamuta :)) a vybrali sme sa spat. Ked som videla kde za svojich Rs 300 budeme spat tak sa mi chcelo skoro plakat - bez prehanania to bolo najhorsie miesto kde som zatial v Indii spala. Na okne bola jastericka, a ked som ju chcela vyhnat von a otvorila okno, VSADE na rame boli male svaby!! Ked som sla na zachod tak na mna jeden jukol z misy, takze som svoj pobyt v kupelni obmedzila na minimum a dufala ze teda noc nejak prezijem. Na dvojch velkych matracoch sme spali piati, takze sme sa museli podelit aj o prikryvky (ale stale lepsie ako Brazilci - Katka hovorila ze Santiago strhol zaves aby sa nim v noci zakryl...)

Noc sme napodiv prezili, a rano nas teda okrem Aiesecarov ktorych izba to vlastne bola a sami spali netusim kde - ak vobec spali :) zobudilo slniecko... dali sme si ranajky medzi chatkami v ktorych sme spali - samozrejme indicke, ale aspon nie az take pikantne, vyvalili sa na stolicky a len tak si vegetovali, cakali kym sa ostatni preberu.. Aiesecari mali medzitym lokalnu konferenciu, coz sme ale zistili az tam - dovtedy sme akosi predpokladali ze toto je zorganizovane pre nas, ale na mieste sme zistili ze prebieha konferencia a my sme tam len akosi mimochodom.

Okolo jedenastej sme sa zacali zaujimat o obed, ktory sme mali zaplateny, a tiez o autobus domov. Bolo nam povedane, ze autobus bude pristaveny o jednej, a obed sa podava o pol druhej. To nas mierne zaskocilo, ale ako Jaime podotkol - nie je dovod k obavam, pretoze obed bude tak o druhej a autobus tu skor ako o tretej rozhodne nebude.

Ako povedal, tak sa stalo... sekol sa asi len o stvrt hodinky :) Obed nam servirovali pred druhou, samozrejme STC food ale korunovany zmrzlinou z ktorej sme si vsetci pazravci dali dve davky, a autobus sa zjavil o tristvrte na dve.

Tentoraz uz bez bludenia sme o stvrtej dorazili do mesta, a stravili zvysok nedele v rekonvalescencii, nicnerobenim, pozeranim Pretty Woman a drobnymi domacimi pracami.

Katka mi este zafarbila vlasy... na krabicke stalo "dark red" ale je to skor taky baklazan... je to ozaj tmave, a hadze to taky fialovy odtien, ale paci sa mi to :) Katka si kupila za drahe peniaze L'Oreal, ale krabicku uz ma vystavenu a kazdy den sa vytesuje pohladom na krasnu intenzivnu cervenu ktora bude coskoro zdobit jej hlavu. Mimochodom, ked sme sa pytali v kadernictve kolko stoji farbenie, bolo nam povedane ze Rs 2.500! Katka podotkla ze zafarbenim mojich vlasov dosiahla hodinovej mzdy jak nikdy v zivote :)

O vlasoch

V stredu som sa bola dat ostrihat.

Dopadlo to strasne.

Slecna ktora ma strihala jednak nehovorila vobec anglicky takze nam tlmocila ina kadernicka ktora vedla robila trvalu, a okrem toho ked som jej ukazala ake kratke to chcem, tak napriek tomu ze som naznacila aby odstrihla dobre tri centimetre, nikdy nevzala viac ako pat milimetrov. Tymto sposobom mi spravila celu hlavu, potom som jej povedala ze shorter, ona zas odstrihla pat milimetrov, ja som jej zasa hovorila ze kratsie...

... a nakoniec to dopadlo tak, ze vzadu na temeni som mala vlasy dlhe tak 2 cm, a vsade inde tak dvojnasobne. Coz hore to ani zas tak velmi nevadilo, nemala som ich teda take kratke ake som chcela ale po hodine uz som toho mala viac nez dost, ale ze je to vzadu za usami a dole dlhsie nez hore, tak to bolo viac nez divne.

To som si ale samozrejme vsimla az doma...

... a bola zdesena. Rodina sa ma teda snazila ukludnit ze je to v pohode, ale cim dalej tym viac som sa citila blbo, tak som sa rozhodla sa v sobotu vypravit znovu do salonu, aby mi to teda dali dohromady pretoze toto zjavne nie je standardy kadernicky postup.

V sobotu rano sme sa teda s Katkou vybrali do Vibes, ona za ucelom ostrihania a ja za ucelom napravy svojho ostrihania. Doma sme si umyli vlasy, pretoze ked som tam bola v stredu tak som zistila ze umyvanie je nadstandardna procedura za ktoru sa priplaca a normalne strihaju nasucho... Katku si vzala do parady ta ista osoba ako mna predtym, a mna, po tom co ma posudili dvaja nezavisli znalcovia si vzala ina kadernicka, ktora ma zostrihala kratsie a potom ma pat minut presviedcala ze to mam skutocne vsade rovnako dlhe.

Nemala.

Ked som prisla domov a dala si vosk, zistila som ze za jednym uchom mam vlasy dvakrat tak dlhe ako za druhym... a predstava tretej navstevy vo Vibes za ucelom zarovnania ma teda skutocne nenaplnala nadsenim.

Rozhodla som sa teda ze je cas na radikalne riesenie, vzala manikurove noznicky, vrazila ich Katke a povedala strihaj :)

Zarovnala to lepsie ako v kadernictve :)

Latin lover strikes back

Uz je to tak, vcera sme obdrzali "pozvanku" na konferenciu Synergy 2005 kam sme sa ako jeden muz mali dostavit o 8.00 aby sme si vypoculi prejav nasho milovaneho chairmana.

Ako inak, o osmej rano! Este nam bolo mailom oznamene, ze nas laskavo vyzdvihne na Mayfair autobus o 6.45 aby sme vsetko v pohode stihli... nasa radost nemala hranic.

No ale aby som sa teda vratila aj k dnom minulym... v podstate sa nedialo nic takeho vyznamneho, az na to ze nas latin lover zobral svoju prezyvku akosi prilis vazne, a zacal si nie s jednou, ale hned s dvoma dievcatami naraz! Prva z nich je Theresa, Americanka pracujuca pre NGO ktoru sme prvykrat stretli na natacani, a druha... :)

S Theresou sa stretaval cely minuly tyzden, po tom co mu holky objasnili ze z Mirely uz nic nebude pretoze ju videli s Nachom, boli spolu na rozluckovej party pre nejakeho odchadzajuceho traineeho z NGO v 10D minulu stredu, potom spolu stravili cely stvrtok (Jaime strajkoval a nesiel do prace) a v piatok Theresa odisla po svojej praci - robi totiz nejaky vyskum v dedinach prilahlych Hyderabadu, takze je casto a na par dni prec.

My sme odisli do Chennai kde sme sa spravali slusne a sekali dobrotu (ac nam to akosi nikto nechce verit - preco asi? :)), a zatial sa tu diali veci...

...Sonia mala narodeninovu party, slo sa najprv do Shishe, potom do Secret lake a stade este afterparty u Tamasa a Nica v byte. No a potom nam v pondelok Monica povedala ako u nas rano stretla Marie!!! To nas (velmi mierne povedane) dost prekvapilo, pretoze ziadna z nas si tych dvoch v zivote nepredstavovala spolu, a neverili sme ze by z toho nieco mohlo byt.

Tak sme situaciu sledovali, a nestacili sme sa divit. V pondelok sme boli doma a plodili nas clanok pre Ozanu, a zrazu koho nevidime - Jaime a Theresa! Podla nasich informacii to mala byt rozluckova vecera len medzi priatelmi, pretoze Theresa odchadzala domov. Medzitym nas Jaime este nad chladnickou nezabudol poziadat ze "we have a situation here" a ze nemame nic vykecat v praci Steph. To sme slubili, a ani nevykecali...

...nicmene napriek tomu si ma poobede povolala Monica na tajnu poradu (napisala mi mail ze so mnou musi sukromne a doverne hovorit, a nech idem na zachod a ze pride za mnou - a ked prisla tak si hmkala Jamesa Bonda a hovorila ze sa citi ako tajny agent :)) a spytala sa ma ci som nieco vykecala pretoze Marie vie. Ja som to samozrejme poprela (podla pravdy), a tak sme nevedeli co sa stalo.

Ten vecer prisiel Jaime domov opat s Theresou, ac mal vraj byt s Marie (to bol ten pruser ze jej povedal ze ma veceru "with a friend" a ona sa nejak domakla kto je ten friend alebo co.. zlozita story), a vecera s Marie bola presunuta na stredu.

V stredu teda vecer mali ist spolu von, a my sme este stale situaciu nekonzultovali so Stephanie aby sme vedeli co druha strana... no ale samozrejme sa do toho zamiesal Daven (ktory mimochodom v ten den zavolal o 10.40 ze sa zrovna zobudil a ze teda asi pride az busom o 12.30 - spina!), ktory zacal den obedom s nami, a rovno nam zvestoval ze v stredu v Pizza Hute stretol Theresu s Jaimem na rande! Stephanie urobila taaaketo oci, a Katka to este zaklincovala ked povedala ze jasne ze spolu chodia a Theresa je u nas pecena varena. Potom vysvitlo ze si myslela ze sme to Steph povedali, ale nie...

Tak sme sa odobrali na poradu na strechu - girls' talk, Daven bol velmi sklamany ze nie je zasveteny do vsetkych klebiet ked on nam dodava taky kvalitny material, o ktorom sme my uz ale bohuzial vedeli. Tam sme sa teda dozvedeli co a jak... z Mariinej strany neslo o nic vazneho, Jaime sa jej sice pacil ale tam to viacmenej koncilo, a zrejme len chcela trosku zabavy. Monica nam potom povedala ze Jaime teda chce skor Theresu ako Marie, a teda teraz ked Theresa zostava tak je nutne to Marie nejak oznamit.

Oznamil jej to teda v stredu na tej veceri, a vo stvrtok Steph referovala ze Marie to vzala v pohode, trosku pohmozdene ego ze nebola uprednostnena ona, ale inak asi ulava :)

Inak v stredu ostatni boli na corporate night v 6th Element, kde je hudba tak hlasna ze clovek nepocuje vlastneho slova, ale za Rs 200 moze vypit tolko piva kolko len zvladne od osmej do 10.45... za Rs 300 to same so Smirnoff vodkou.

Vcera teda poniektori dorazili znacne spolocensky unaveni, a Daven placal nieco o 12 pivach... vraj to bola skvela party a nabuduce musime ist :)

Vcera sme potom mali dalsiu poradu ohladom integracneho template, ktory je ale hrozne zmatocny a nemame v mnohych pripadoch vhodne informacie, ci dost detailne informacie aby sme ho spravne vyplnili takze ho budeme este musiet znacne modifikovat. Integracia vraj ma trvat od 15.12. do 51.1. coz kazi moje aj Katkine prazdninove plany, ale to nech si ma nezelaju!

A vecer, vecer som bola behat!!! Sla som s Katkou, Steph a Santiagom do parku nedaleko ich bytu a zabehla si s nimi aby som konecne zacala nieco robit. Park je to pekny, taka vhodna cesta na jogging - nie celkom rovna, so zakrutami, horedole, nespevneny povrch... jedine co ju kazi je rusna cesta hned vedla. Nezvladla som sice celu trasu, so Steph sme si dali len jedno rameno cesty a potom urobili nejake brusaky a ine cvicenie, ale aj tak som bola na seba hrda ze som to po takej dobe bez behania dokazala, a to este bez poriadnych topanok. Story vecera bol ale Carlos, ktory normalne chodi tiez behat ale vcera sme ho nedokazali odtrhnut od telky kde sla... Miss World! Vsetci chalani boli zhromazdeni okolo telky a chsytali sa o deviatej pozerat! Stale tomu akosi nemozem uverit...

S topankami neviem ako to vyriesit, pretoze tenisky som inteligentne nechala doma netusiac ze tu budem chciet konat nejake sportove aktivity, a teraz mi samozrejme chybaju... tak su na cele zoznamu "Co z domova", ale to su aj tak este skoro dva mesiace... Nike tu nie su drahe, stoja len okolo 1000 Rs, ale stejne je to vydaj ktoremu by som sa radsej vyhla. Tak uvidim ako sa veci budu vyvijat..

Dnes rano sme sa teda zobudili o odpornej siestej rano (po tom co sme sa vecer divali na clenov velkej rodiny Q-Edge ako nacvicuju u nas doma salsu na buducotyzdnovu party - menovite Shanthi a Akshaya, Zamin, Annmarie a Jaime pod Norinym vedenim), zistili ze Tore s Monicou sa rozhodli zaspat a chytili bus na Mayfair o 6.45. Do STC sme dorazili o 7.20, coz znamena ze by bohato stacilo keby bus siel o pol hodiny neskor, dali si ranajky a usadili sa aby sme si vypoculi chairmanov prejav.

Ten bol prenasany cez internet a z polovice naprosto nezrozumitelny vdaka technickym problemom. Kedze vacsina konferencie ma prebiehat tymto sposobom, a dalsi recnici na tom neboli ovela lepsie, vyuzili sme toho ze dorazil template z RBU Europe a potichu sa vytratili. A napriek tomu ze nasa ucast bola povinna (ako nam vcera Debdeep oznamil, cela CSG tam ma byt nastupena pretoze sa obavaju ci tam tak skoro rano bude dost ludi a nechcu aby chairman hovoril k prazdnej miestnosti..), tak sme sa nemohli zaregistrovat na eSupporte ako ostatni, a teda nemali narok na welcome kit, ktory nam odmietli poskytnut. Taka pekna taska, a dalsia kosela, a nejaka tlusta kniha, zrejme zbornik konferencie... a nic. No mozno nieco dostaneme v pondelok, ale ktovie.

Tak som usudila ze je to pekne nefer ked tam musim byt ako taky pako, ale nemam narok na rovnake zaobchadzanie ako ostatni, ze som sa rozhodla konferenciu opustit nadobro (kona sa aj zajtra, ale to ma nikto nedonuti aby som zasa vstavala skor nez o desiatej) a vratit sa len na obed a veceru s koktejlom a zabavou :) To mi zas tak nevadi..

Inak este v stredu sme mali ist robit modelky na prehliadku, ale nakoniec po dlhom emailovom dohadovani ze co si mame obliect, a ci bude makeup, ake kratke su tie sukne, co topanky, ze sme tluste/male/nemame oholene nohy, ktorym sme Ozanu (ktora bola v kontakte s Rameshom) skoro doviedli na psychiatriu, a po tom co sme teda kupili v STC ziletky a oholili si nohy na tie minisukne sme sa dozvedeli ze prehliadka bola zrusena/odlozena, ale ze teda az to bude znova aktualne, tak nas niektory den naucia kroky a druhy den potom bude ta prehliadka. Teda kroky... chodzu, tzv catwalk! Steph hovorila ze ona odmieta robit prehliadku bez patricnej piesne - tusim narazala na Roda Stewarta I'm too sexy bla bla bla... a z toho sa ujalo nove oslovenie "cats" :)

V stredu som este bola v banke si vybrat peniaze, takze dlhy su stopercentne splatene, peniaze na najomne cakaju v skrinke a ja uz zacinam rozmyslat co vsetko krasneho si nakupim z buducej vyplaty... objednala som si telefonicky aj novu kreditku (teda ona je to vlastne debit card, ale ja stale hovorim credit card pretoze som tak zvyknuta zo slovenciny, a vsetkych tym dokonale pletiem :)) a do deviatich pracovnych dni by mala dorazit - ale do City Centra! Ked ju chcem inam, musim ist do pobocky a zmenit si mailing address, na coz potrebujem nejaky proof of residence. Domov mi ale velmi nepomoze ked mi ju dodaju, pretoze tam cez den nie som a musim ju prebrat osobne, a do STC nemam ziadny dokaz ze tu byvam... tak proste pockam co sa stane, mali by mi zavolat pred dodavkou, a nejak sa s nimi skusim dohodnut. Ked to nepojde, tak vraj kartu vratia na pobocku a tam si ju mozem vyzdvihnut. Tak aspon nieco :)

Zajtra a pozajtra Aiesec organizuje Food Festival, predvedu nam nejake krasy indickej kuchyne nasledovane samozrejme party, ale niekde mimo Hyderabad takze sa tam musime premiestnit busom, a zaplatit 300 rupii za ubytovanie a stravu... ale vyzera ze vyrazime.

Rishi tiez poslal email ze sa organizuje nejaky program Homestays, ze by sme byvali na vikend u nejakeho clena senior management a spoznali tak lepsie indicky rodinny zivot. To mi pride na jednej strane zaujimave, na druhej strane ale dost divne pretoze nikoho z nich nepoznam, netusim co by som tam jako robila a navyse pochybujem ze maju priemerny, tradicny rodinny zivot :) Kebyze nas pozval niekto z kolegov, alebo ako Rishi pozval niektorych k nim domov na Diwali, tak to mi pride ovela prirodzenejsie... Coz mi pripomina Beatin prispevok na nejaky newsletter co ma Aiesec Slovensko, kde pisala ako organizovala v ich byte veceru pre senior management RTLC, servirovala im snad zemiakove pyre so zemiakmi a cibulkou a hrozne sa divila ze na tuto skvelu ideu doterz nikto neprisiel, ze by vsetkych velkych sefov pozval k sebe domov. Jej spolubyvajuci z toho zjavne neboli zas tak nadseni, a som zvedava kto cely ten spas zaplatil, pretoze nakrmit 18 ludi predsa len nie je len tak. Cely prispevok bol napisany jej charakteristickym stylom z ktoreho zostava len rozum stat, navyse kazde druhe slovo hrubka... a dnes na konferencii nas este sprdla ze nedavame pozor a robime si svoju pracu namiesto aby sme venovali plnu pozornost chairmanovmu prejavu. Vraj ked tu nechceme byt tak mame ist do prace (ona bola cela nadsena ze tam moze byt, myslim ze sa toho priam aktivne dozadovala)... comuz sme sa schuti zasmiali.

Tak dufam ze nam vyjde nas skvely plan sa o piatej vytratit do posilky a bazena, a potom takto osviezene zliznut smotanu na veceri s open barom a entertainment :)