Food festival

Po piatkovej party v STC (z ktorej hlavne cesta naspat stala za to, ked sme sa snazili vodica donutit aby namiesto Mayfair siel na Panjagutta circle neustalymi vykrikmi "sida, sida" a "we pay by meter") sme sa v sobotu pre zmenu vybrali na dalsiu, tentoraz organizovanu Aiesecom pod zamienkou spoznavania indickej kuchyne.

Predtym sme v sobotu absolvovali teda navstevu kadernictva, k nasmu velkemu nadseniu bol zruseny meeting o druhej, takze sme si stihli ist so Santiagom a Zaminom zabehat do parku, vyprat, najest sa a o siedmej sme boli nastupeni pri Pizza Hute pred kancelariou Aiesecu, pripraveni na cestu do asi hodinu vzdialeneho rezortu kde sa velkolepa udalost mala konat.

Nemozem povedat ze by sme skutocne ocakavali ze tam o siedmej bude autobus pristaveny, ale skutocna doba cakania predcila nase ocakavania. O siedmej sme tam boli presne piati trainees a dvaja Aiesecari. Ostatni sa inteligentne trusili neskor, spravne tusiac ze v Indii sa nic nedeje nacas. Na nas naivny dotaz kde je autobus Aiesecari odpovedali ze na ceste, ze uviazol v zacpe a podobne, az uz sme to vzdali a navzajom si na tuto otazku odpovedali obvyklym indickym "two minutes, two minutes".

Tie dve minuty trvali dve hodiny.

O deviatej teda bus konecne dorazil, my sme v hojnom pocte (niektori uz posilneni Kingfisherom) nasadli, zaujali miesta a vyrazili. Aiesecari mali peknu lekciu v ovladani davu, pretoze Jaime sa rozhodol ze potrebuje dalsie zasoby piva, a Aiesecari zrazu museli celit celemu autobusu skandujucemu "wine shop, wine shop"... a ked to neprinieslo kyzeny efekt, Jaime sa rozhodol vziat veci do vlastnych ruk a kedze indicke autobusy zasadne jazdia s otvorenymi dverami, skoro z nich vyskocil ked videl vytuzeny wine shop.

Navela sme teda opustili mesto, wine shopy vymizli tak sme sa mierne ukludnili, a kedze uz bolo skoro desat hodin, nase myslienky sa upli na ocakavanu veceru. Lenze...

...to by nesmela byt India :) Aiesecari ktori nas sprevadzali az neskoro zistili ze instrukcie ktore dostali ohladom cesty nie su zas tak presne a ze sme sa akosi stratili. Prva slepa odbocka bola este sranda, druha tiez, ale tretia a stvrta uz nas zas tak nerozosmiala...

Nakoniec niekomu napadlo ze by nam niekoho mohli poslat naproti, takze o jedenastej sme mohli konecne "zasadnut" k veceri. Na kulturny program - prednaska o kuchyni, priprave jedal, a podobne sa akosi pozabudlo, a Aiesecari sa obmedzili len na konstatovanie ze tu je juhoindicka kuchyna, tam zapadoindicka, tam vychodoindicke sladkosti a tu je mix vsetkeho mozneho. Juhoindicka bolo samozrejme biryani na vsetky mozne sposoby ktore uz dobre pozname a nenavidime, vsehochut bola kura (s kostami samozrejme), ryza a vyborne parathy, zapadoindicka bola divna dzaba s jogurtom a sladkosti boli... prilis sladke, ako obvykle. Vysledok bol "STC food", teda trosku lepsie, ale nasim ocakavaniam bohuzial nedostalo.

Po jedle sa teda zacali servirovat drinky... pivo za Rs 40 s i velmi skoro naslo svojich priaznivcov, a ked potom Aiesecari zapli sprchy ze bude shower dance (mimochodom hudba bola na hranici pocuvatelnosti vdaka permanentnym sumom, chrcaniu a inym ruchom) tak sa tam poniektori odobrali dokonca dobrovolne. Ini sa odobrali nedobrovolne, a myslim ze jedinemu Carlosovi sa podarilo ubranit :)

Katka sa potom sla prezliect do plaviek, a ked som sla na zachod pri bazene tak som si vsimla ze ten uz nie je prazdny, tak som si dala celom vzad, doniesla plavky a zvesela tam tiez hupla :) Najprv bola voda tepla, ale po chvilke pobytu v bazene uz som dala za pravdu Nachovi ktoreho kazda druha veta bola "I'm freezing"... nicmene objavil sa aj liek - ako najvhodnejsi sposob zahriatia sa javili rozne boje a snaha potopit druhej strane hlavu pod vodu, coz ovsem v bazene s hlbkou tak 1.2m kde vsetci mozu stat na zemi nie je zas take jednoduche. Obzvlast nepotopitelny (a zrejme preto pre nas s Norou tak pritazlivy ciel) bol Zamin, ale vacsinou sme koncili s hlavou pod vodou my dve :))

Ked sme vyliezli z vody, prezliekli sa do viac ci menej suchych siat, posadali sme si na murik, ponukli sa pivom ci inym alkoholom (vdaka nepritomnosti "barmana" na ucet podniku) a obohacovali slovnu zasobu - ac neviem ci mutacie "puta madre" v roznych jazykoch su to prave vzdelanie pre nezne mlade damy ako sme my :)

Potom si k nam prisadla mlada generacia Aiesecarov, a bola medzi nimi jedna obzvlast entuziasticka osoba, Neeha meno jej, ktorej prva otazka bola zasadne odkial sme, a potom aby sme jej povedali nieco o svojej krajine. Najlepsi bol Jaime, uz po kupeli a viacero pivach... ich konverzacia mala asi takyto priebeh...

Neeha: And you're from?

Jaime: Mexico!

N: So tell me something about Mexico!

J: Eee... first, do you know where's Mexico?

N: I'm very baad at geography... I don't know :(

J: Well... You know, you have New Zealand here, Australia here, and the next small Island is Mexico!

N: Oh, that's amazing!

J: Yes, and there's a 100 million people on this small island!

N: Seriously!

Zamin (or maybe Ricardo? or Santiago? who knows...) : Tell her what happened with tsunami!

N: What happened with tsunami?

J: Oh, we lost 20 million people in tsunami....

Potom uz jej teda prezradili ze to nie je celkom tak, ale nevyzerala ze by sa na nich hnevala :) My sme sa cely cas hrozne smiali, ale ani to slecnu nenaviedlo na spravnu stopu...

Este sme si vypoculi mexicku pesnicku o mamutovi (mamut chiquitito, hehe - La historia del mamut) ktory sa chcel ucit lietat/pit alkohol/fajcit etc, neslo mu to, ale vzdy sa nasiel nejaky ochotny kamarat ktory mu pomohol, nicmene to akosi stale nedopadlo dobre :) Kazda sloha sa koncila zborovou otazkou "a co sa stalo?" a odpoved bola mierda/cirrosis/cancer a podobne :))

Nakoniec uz sme mali dost, dva take narocne dni by zlozili aj mamuta (ci Mamuta :)) a vybrali sme sa spat. Ked som videla kde za svojich Rs 300 budeme spat tak sa mi chcelo skoro plakat - bez prehanania to bolo najhorsie miesto kde som zatial v Indii spala. Na okne bola jastericka, a ked som ju chcela vyhnat von a otvorila okno, VSADE na rame boli male svaby!! Ked som sla na zachod tak na mna jeden jukol z misy, takze som svoj pobyt v kupelni obmedzila na minimum a dufala ze teda noc nejak prezijem. Na dvojch velkych matracoch sme spali piati, takze sme sa museli podelit aj o prikryvky (ale stale lepsie ako Brazilci - Katka hovorila ze Santiago strhol zaves aby sa nim v noci zakryl...)

Noc sme napodiv prezili, a rano nas teda okrem Aiesecarov ktorych izba to vlastne bola a sami spali netusim kde - ak vobec spali :) zobudilo slniecko... dali sme si ranajky medzi chatkami v ktorych sme spali - samozrejme indicke, ale aspon nie az take pikantne, vyvalili sa na stolicky a len tak si vegetovali, cakali kym sa ostatni preberu.. Aiesecari mali medzitym lokalnu konferenciu, coz sme ale zistili az tam - dovtedy sme akosi predpokladali ze toto je zorganizovane pre nas, ale na mieste sme zistili ze prebieha konferencia a my sme tam len akosi mimochodom.

Okolo jedenastej sme sa zacali zaujimat o obed, ktory sme mali zaplateny, a tiez o autobus domov. Bolo nam povedane, ze autobus bude pristaveny o jednej, a obed sa podava o pol druhej. To nas mierne zaskocilo, ale ako Jaime podotkol - nie je dovod k obavam, pretoze obed bude tak o druhej a autobus tu skor ako o tretej rozhodne nebude.

Ako povedal, tak sa stalo... sekol sa asi len o stvrt hodinky :) Obed nam servirovali pred druhou, samozrejme STC food ale korunovany zmrzlinou z ktorej sme si vsetci pazravci dali dve davky, a autobus sa zjavil o tristvrte na dve.

Tentoraz uz bez bludenia sme o stvrtej dorazili do mesta, a stravili zvysok nedele v rekonvalescencii, nicnerobenim, pozeranim Pretty Woman a drobnymi domacimi pracami.

Katka mi este zafarbila vlasy... na krabicke stalo "dark red" ale je to skor taky baklazan... je to ozaj tmave, a hadze to taky fialovy odtien, ale paci sa mi to :) Katka si kupila za drahe peniaze L'Oreal, ale krabicku uz ma vystavenu a kazdy den sa vytesuje pohladom na krasnu intenzivnu cervenu ktora bude coskoro zdobit jej hlavu. Mimochodom, ked sme sa pytali v kadernictve kolko stoji farbenie, bolo nam povedane ze Rs 2.500! Katka podotkla ze zafarbenim mojich vlasov dosiahla hodinovej mzdy jak nikdy v zivote :)