Od Beaty

Piatkovu konferenciu som sa rozhodla pre zmenu sprostredkovat Beatinym emailom, ktory poslala na SK OUT voice, coz je mailing list ktory dostavaju vsetci slovenski trainees a Aiesecari... teda aj Katka. Tak som si povedala ze zabijem dve muchy jednou ranou - jednak priblizim svoje zazitky z konferencie, a jednak priblizim Beatu :) Ale neda mi to nekomentovat...

From: Beata Dvorska

Subject: Uplne novy pocit

To: SK-OUT@LISTS.AIESEC.NET

Ahojte vsetci,

dufam, ze sa mi to vsetko podari dobre opisat, lebo cim dalej rozmyslam nad vecami, tym menej im rozumiem:), a prave preto bude asi najlepsie ked si to napisem.

Zistujem, ze som skoro uz 3 a pol roka v AIESEC-u, prezivam svoju vysnivanu staz a pocas minuleho vikendu som zazila nieco, co ma nikdy, ale nikdy v zivote v kutiku mojej mysle nenapadlo. Jednoducho, ani som si nikdy nevedela predstavit, ze budem nieco take citit a je dost tazke sa s tym nejako vysporiadat, ci dokonca napisat to. Ale, viete co? Proste sa hanbim za stazistov, hanbim sa, ze patrim ktejto skupine ludi, chapete? Uplne strasne. Bojim sa, ze mozno ja som nejaka cudna, alebo co. (Heh, cim to asi bude...) Samozrejme, nechcem zovseobecnovat, nechcem kritizovat, len sa tak zamyslam.... no, ale pokusim sa uviest par stories ako som k tomuto pocitu prisla.

Minuly piatok a sobotu sa odohrala v Satyame obrovska konferencia preskoro 1000 Full life cycle leaders (proste sirsi top managment s top manazmentom) (to by som neverila ze niekto tieto vyrazy pouziva aj v sukromi...) pracujucich z Hyderabadu, Chennai, Bangalore a USA, takze vsetko bolo napoly virtual s priamym prenosom do spominanych lokalit. Kontext pozostaval zo vsetkych najnovsich trendov, diskusie o roznych best practices, ...ect. Hned som hladala sikovne cesticky ako sa tam dostat co sa mi samozrejme podarilo (vsak preco by ju tam aj nepustili, dobrovolnikov ktori by o siestej rano vstali aby tam mohli ist zas tolko nebolo a asi boli aj radi ze bude jeden den v praci pokoj :)) a tak som sa tam ocitla hned v druhej prednej rade za tym spominanym top manazmentom, co znamenalo, ze nas fotili, kamerovali a podobne:). (k nasmu zdeseniu s Katkou kedze sme si pochopitelne chceli o osmej rano hlavne schrupnut a mat pokoj od vsetkych Full life cycle leaders) Avsak traja moji zlati spolubratia stazisti (to sme my s Katkou a Davenom!!) si zrazu vytiahli papiere a zacali si robit svoje veci a dokonca si este hlasno suskali. (len sme vyjadrovali svoju nechut ze na pohostenie nie su kesu ale cukriky, to je naprosto opravnene :)) Chapete tomu? Boli sme piati, z toho vacsina vlastne tych co prezentovali vlastne ingorovala, ved to je uplny vrchol drzosti, no nie? Keby to aspon nebolo tak vidno ... nuz, asi som bola trosku cervensia a po 3 minutach som to jednoducho nevydrzala a napisala som im na papierik, ze im citim v dobrom povedat, ze su trosku neslusni (dost slabe slovo). Vysledok? Obranovali sa tym, ze oni tam vobec nechceli ist, ze ich to strasne nudi, nicomu nerozumia a ich sef ich nuti tam ist, pretoze ich chce vystavit ako v ZOO a ukazat aka je Satyam multikulturna spolocnost. (to je pravda, nas sef nam vo stvrtkok povedal ze sa akosi obavaju ze o osmej rano bude prazdna sala a nechcu aby chairman hovoril len tak do luftu... keby som bola vedela ze tam ten lenivec nebude osobne ale len cz telekonferenciu tak ma ani nehne o siestej rano vstat ) Skoro ma z nich porazilo a to hlavne preto, ze z tych troch dve su zo Slovenska. Po prve ja robim vzdy to co chcem, z coho som stastna, preco by som mala istniekam ked nechcem? Vsetko sa predsa da vykomunikovat a argumentovat so sefom, nie? Pretoze ked nieco robim, alebo niekam idem, malo by to mat nejaky zmysel a uzitok, no nie? Po druhe to ze nicomu nerozumeju je len ich chyba, (no jasne, v ziadnom pripade to nie je chyba toho ze v tejto uzasnej IT spolocnosti mal prenos take vady ze kazdy sebakriticky technik uz by sa davno obesil) pretoze ja som tiez vela veci nechapala (kedze nie som v IT priemysle 15-20 rokov ako oni) ale predsa, ked pocuvam nie som uplny blbec, aby som vela veciam nechapala a ostatne sa naucim, no nie? Okrem toho, to, ze sa nudia je ich chyba, preco sa nezapoja? Po kazdej prezentacii bolo kolo otazok a odpovedi, takze hned som si vypytala mikrofon a spytala sa, nech je nejake to vzruso, no nie? (to teda bolo) Chudak, chlapik nevedel odpovedat na otazku a tak sa to snazil zakryt, proste sranda, ved predsa nie vsetci vieme vsetko. (podla verzie ktoru nam sprostredkoval Tore sa Beata asi dvojminutovym prejavom spytala na to, co bolo temu celej 15minutovej prezentacie a bez jej doslovneho zopakovania by ju recnik len tazko zodpovedal) Po tretie to, ze Satyam chce byt multikulturny je nam predsa davno zname, (a nemame ho preto o nic radsej) preco robia asi AIESEC staze? Tak preco sa niekedy necitit ako superstar a nechat sa vyfotit? Ja sa rada fotim a usmievat sa do kamery ma tiez bavi. Po stvrte preco sa vlastne neradovali z takej super moznosti? Ini stazisti by boli mozno uplne stastni, (jasne, to bolo poznat z toho ako sa nam smiali ze musime vstavat o siestej rano) keby na tu konferenciu mozu prist (iba niektori mohli), tak preco si nevazili moznosti, ktore sa im ponukalo? Skoncilo sa to tak, ze po 15 minutach, sef tych troch poslal po nich, ze je treba nejakej roboty a oni cely stastni odisli a to bola asi moja stastna minuta, pretoze ma skoro pocas tych 15 minut porazilo, lebo som bola strasne nastvana a vobec som sa nedokazala sustredit. Tolko negativizmu a drzosti z nich vyzarovalo, ze som fakt nemohla.

Hlavny vysledok je, ze som prezila super konferenciu, vela som sa dozvedela,az na to, ze mam o 3 akoze priatelov menej. Zo 102 stazistov mam 2 ozajstnych priatelov, (z toho jedna je Nhoo ktora akosi nema dost sil sa branit) asi 5 napoly priatelov a ten zvysok su akoze priatelia a uz 5 mesiacov nedokazem zistit kde je ta chyba vo mne, ze je tomu tak. (no to tiez nechapem...)

Neviem ci mam pisat dalej alebo nie, ale momentalne som v takej nalade, ze sa musim vyrozpravat. Viete co sa dialo vecer? Nadherna party pri bazene so stolmi super papanicka, barom toho najlepsie alkoholu, kvetov ktore sme dostali na krk ako na Hawai, kovbojskymi klobukmi a safari koselami, ..... (heh, party mala byt akoze Goa, klobuky boli mexicke a kosele havajske, ale inak je to pomerne presny popis) proste skvela atmoska. Indovia, hoci top manazment, predsa len jednoduchi ludkosi, ktori boli cely stastni ked s nimi nadviazem konverzaciu, odfotim sa ci zatancujem. (kto by nebol...) To je predsa jedno z mojich poslani tu na stazi, nie? Lenze .... asi 10 stazisti, ktori sa mali zucastnit konferencie, ale nezucastnili, si to jednoducho namierili na party (spolu s celym CSG a keby sme namiesto nasej prace oxidovali na zbytocnej konferencii tak by sa nam sef pekne podakoval) trosku si vyhodit z kopytka a kazdych pat minut oxidovat okolo baru s alkoholom, kedze ten bol zadarmo. (huraaa) Opat ma premohol taky pocit bezmocnosti ked tam vsetci stali a pozerali ako tancujem s jednou lady a jednym panom, proste len tak pre zabavu, boli stastni, ze som tam, pretoze keby tam len tak sami zacali traposit (!!!) nebolo by to ono. Ucili ma ako tancovat v indickom style (po 5 mesiacoch uz to viem, ale tak som sa tvarila, ze akoze neviem, ved nech maju radost). Ale nikto dalsi sa nepridal. A ked som sa sla najest nikto viac uz ten vecer netancoval, pretoze stazisti boli zaneprazdneni pitim stamprlikov patricnou davkou hlucnosti, ktora v mojich feelingovych senzoroch hranicila s poriadnou drzostou, takze opat som mala pocit, ze sa tam zacnem cervenat ako jablcko, ale nastastie bola tma. (coz jej ale nezabranilo v tom aby si nejaky ten stamperlik s nami odsudeniahodnymi kreaturami dala)

Mam taky pocit, ze vobec nechapu, preco su na tejto stazi a zaroven ja neustale citim, ze vsetky moje komunikacne, prezentacne, vodcovske ci akekolvek aiesecarske schopnosti zlyhavaju co sa tyka toho, aby som veci nejako zlepsila. (hehe, tato veta sa mi obzvlast pacila...) Je to asi preto, ze nie sme priatelia, pretoze nie som s nimi a ked nie som s nimi, som out (vonku). Ved kto chce s vlkmi zit, musi s nimi vyt mi stale moja mamicka opakovala. Lenze, jasom zistila, ze mozno nechcem byt vlk, tak preco by som mala vyt? Avsakto stale nic nemeni na veci, ze nevyjem a preto nie som s vlkmi. Ale stale rozmyslam nad tym, kde je ten limit, kde je ta hranica, po ktoru mam ist, aby som zila s vlkmi. Neviem, ale rozhodne aspon chapem, ze to ako si prezivam staz je moje vlastne rozhodnutie, moja vlastna zodpovednost, zakial co skoro vsetci ostatni sa stale hadzu zodpovednost za zvoje ciny ci nestastie na firmu, na AIESEC, na ...neviem co vsetko este.

Tak mi drzte palce, aby som to s tymi vlkmi prezila, ved nie su az taki hrozni, len niekedy:)

Takze tolko Beata a jej vyplody choreho mozgu, ktore Katku tak nasrali, ze sme to prelozili do anglictiny a myslim ze zajtra este bude veselo. Mozno sa potom pustime aj do jej predoslych elaboratov... ktovie.

Este ma napadlo, co by si asi Beatka pomyslela keby vedela ze po tom co nas ona v stave spravodliveho rozhorcenia opustila (my sme samozrejme netusili ze je spravodlivo rozhorcena) Stephanie a Nico skutocne v tom bazene skoncili... ja som z toho ale mala pocit, ze ked organizator potrebuje niekoho aby zacal nejaku sialenu aktivitu typu karaoke alebo tetovanie, tak si to namieri rovno do rohu kde sa zgrupuju trainees (obvykle to nebyva daleko od baru, tot pravda) a moze si byt isty ze dobrovolnici sa uz najdu :))