Piatkový incident

V práci sa toho (ako obvykle) veľa nedialo - v piatok pred Vianocami sme aj tak mali všetci iné starosti než nejaké templaty či telefonáty... polovica ľudí odišla busom o tretej, a my ostatní sme zvyšok dňa strávili posielaním vianočných emailov, surfovaním a podobnými produktívnymi činnosťami. Keď sa večer stavil Anoop so svojou obľúbenou otázkou "What's the progress?" tak som mu s čistým svedomím prezradila že som nikam netelefonovala, že sú Vianoce a nech dá pokoj a ozve sa v pondelok :) To sú tie kultúrne odlišnosti...

A navyše, večer ma čakala iná radostná udalosť - Harry Potter!! Konečne prišiel ten deň na ktorý som tak dlho čakala a mali sme ísť s Ricardom na veľkom plátne v IMAXe zhliadnuť Harryho Pottera :) Odmietla som jeho návrhy na večeru s poukazom na nedostatok financií (so zvláštnym zreteľom na cenu lístku - Rs 180) a rozhodla som sa skonzumovať zvyšok štvrtkových cestovín s kuraťom a smotanovou omáčkou.

Cestou sme sa s Katkou ale ešte potrebovali staviť v Hyderabad Central aby sme omrkli situáciu s vanilkou, ktorú sme potrebovali na kokosovú roládu. Vystúpili sme teda z busu na Panjagutta Circle, zašli do Hyderabad Central kde som s hrôzou zistila že som si inteligentne pomýlila vanilku so škoricou (aj sa mi zdalo že tú vanilku predávajú nejakú nalámanú... ale v Indii ma to ani tak veľmi neprekvapilo) a vanilka je naďalej nezvestná. Tak sme teda usúdili že to budeme musieť zvládnuť bez vanilkového cukru, kúpili si nejaké ovocie a vyrazili rikšou domov.

Už sme boli na Rd 10 keď sa to stalo.

Zrovna som sa dívala na hodinky a hovorila si že je už 8.40 tak asi nestihnem sa s Ricardom stretnúť o deviatej pri Care hospital ako sme pôvodne plánovali, a vytiahla som mobil že mu napíšem aby prišiel k nám domov.

V strede rozpísanej smsky sa zrazu sprava objavila nejaká ruka (o ktorej som najprv predpokladala že je to niekto známy kto mi máva :)) patriaca osobe na motorke a zdrapila moju kabelku. Ja som síce písala smsku ale držala som kabelku tak aby sa nepovedalo tak som chytila jedno ucho, ale už som počula len zvuk trhanej látky a to ucho bolo tak všetko čo mi z kabelky zostalo.

Vodič rikše hneď pridal plyn a niečo kričal (dúfam že to bolo zastavte ho :)), ale samozrejme motorka bola rýchlejšia a za chvíľu sa nám niekde stratila. Ja som sa nezmohla na viac než sa rozplakať, namiesto aby som si inteligentne poznačila číslo motorky alebo niečo podobného. Teda oni tie ŠPZky tu sú kapitola sama osebe, žiadna norma tu na to nefunguje, takže niektoré autá majú na značke čísla vysoké tak 3cm a ešte nejakým ozdobným fontom aby náhodou nebolo možné ich prečítať. Okrem toho zásadne nie všetky značky sú na kovovom pláte - povedala by som že naopak vedú nálepky s číslom na krikľavo žltom podklade :)

Doma som si teda zazúfala, a pre zmenu vytočila ICICI Customer Care aby som ich pre zmenu požiadala o zablokovanie karty a vydanie novej... už som skoro očakávala že mi povedia že o takých zákazníkov, ktorí čo mesiac, to nová karta, oni nemajú záujem a žiadnu novú kartu mi nedajú. Ale našťastie mi sľúbili vydať novú kreditku, tak si zasa urobím výlet do banky a Ricarda poprosím aby mi vyzdvihol PIN v City Centre (minule sa podpísal ako ja a nikomu to neprišlo vôbec divné....).

Okrem toho som teda stratila discmana ktorý mi spríjemňoval nudu v práci, všetky CDčka vrátane fotiek z Rajasthanu a nejaké Jaimeho CD ktoré mu posielala naspäť Mirela, flashku s fotkami a nejakými dokumentami, zmienenú kreditku, kľúče od bytu, lístok z Bangalore do Trivandrum ktorý som si vzala do práce aby som si poznačila číslo a mohla sa pozerať ako postupujeme na Waiting liste, krém a podobné krámy čo som nosila do práce. A samozrejme Satyam ID, takže si môžem radostne požiadať o nový a medzitým vystupovať pri bráne a chodiť pešo so zastávkou na strážnici aby som podpísala že som si zabudla ID.

Nálada teda neradostná, ale povedala som si že sa aspoň rozptýlim v kine. Peniaze som našťastie mala vo vrecku (keďže nemám stále peňaženku) a mobil v ruke, takže aspoň tie som zachránila... zrovna som vybrala z bankomatu celý zostatok na účte, takže ač pri karte som mala aj PIN (ešte som sa ho nestihla ani naučiť, mala som ho len dva dni) tak zlodejovi to veľa platné nebolo.

Harry Potter bol super, plátno naozaj obrovské... musím zájst niekedy do IMAXu v Prahe aby som videla aký je rozdiel medzi bežným IMAXom a druhým najväčším na svete :)