Náročný víkend

Tento víkend bol teda asi najbohatší na party aký som v Indii zažila... od piatku do nedele každý deň sme boli večer vonku viac či menej naložení v alkohole (ja teda menej :))

V piatok som mala zlý deň.. s Katku sme stiahli Happy Xmas od Johna Lennona a Yoko Ono a potom sme to počúvali a ja som dostala nával depresie a túžby po domove. Spolu so zúrivosťou nad tým že nemám absolútne čo robiť zatiaľ čo môj milý Anoop maká jak fretka, ale ani náhodou mi nedá nič robiť to prispelo k tomu, že som sa o 3.45 zdvihla a šla domov.

Cestou som sa stavila v Hyderabad Central, nakúpila nejaké ovocie, doma si urobila večeru, chvíľku si odpočinula a šla som za Katkou a Steph na Rd 3, že pôjdeme spolu behať.

Tak som sa vychystala a vyrazila... ale akosi som nemala štastie. Prvý vodič rikše, len čo sme si dohodli kam chcem vlastne íst (a nebolo to ľahké) ešte pred tým než som vôbec vložila nohu do vozidla tak natáčal meter aby siel rýchlejšie.. tak som ani nenastúpila, a vzala som dalšiu ktorá stála opodiaľ. Ten ma vzal ochotne, nicméne po necelých 500 metroch sme sa ocitli bez benzínu. Neviem či som to už niekedy spomenula, ale niet veci ktorú vodiči rikše nenávidia viac ako výlet na pumpu bez zákazníka ktorý by za to zaplatil. Neraz sa nám preto stalo, že sme nasadli, a po chvíľke zastavili na pumpe, kde vodič vyliezol s dvojlitrovou fľasou od Sprite, nabral benzín, dolial dozadu do motora, a šlo sa ďalej.

Lenže tentoraz nebola poblíž žiadna pumpa, takže som musela pokračovať inou rikšou. Normálne sa za takúto nepodarenú cestu neplatí, ale tento fiškus samozrejme žiadal prachy, a to ešte k tomu celých 10 rupií což je po novom minimálna sadzba... hrozne sme sa hádali, a ja debil namiesto aby som proste odišla tak som sa rozhodla že mu dám aspoň 5, ale mala som samozrejme len desaťrupiovú bankovku takže si s tým že nemá vydať (ďalší obvyklý trik) vzal sedem rupií.

To ma psychicky rozhodilo viac než by sa patrilo, a tak som prišla k Steph v stave dosť labilnom... potom sa nejak stalo že na mňa nepočkali keď šli do parku tak som sa len vliekla za Steph, Katkou a Carlosom, a nakoniec som v parku už ani nemala chut behať, tak som si len sadla do trávy, počkala kým dobehajú a šli sme domov:)
Doma sme si dali niečo jesť a pre zmenu sa vrátili na Rd 3 kde sa ten večer konala party... Steph, Marie a ostatní z bytu sa rozhodli využiť vyčerpania domácich zo svatby (konala sa na trikrát - v pondelok večer zásnuby, v stredu o 8.39 obrad a vo štvrtok večer ďalšia party) a usporiadať party u nich doma. Tá bola veľmi príjemná ač sa mi najprv vôbec nechcelo ísť... a domov sme dorazili až niekedy po druhej.

V sobotu sme sa prebrali pomerne skôro, Katka sa dala do veľkého prania a plán bol že pôjdeme s Marie a Stephanie do Ameerpetu, kde predávajú sárí, aby sme omrkli situáciu. Nakoniec sme sa ale sami vybrali do Go Bananas (predtým čo som sa zastavila v banke aby som si vybrala peniaze na živobytie...)..

...a medzitým čo som ja bola v banke, tak Katke prekvapivo volal Thiago že sú s Esther v meste, a že večer teda by sme sa mohli zísť na party. Ja som vôbec netušila že je taka návšteva v pláne, ale Katke to zjavne povedal v piatok večer Carlos... a v sobotu ráno jej Zamin poslal smsku že Santiagovi sa veľmi chce ísť behať a že mu má zavolať :))) To je teda vtip z minulého týždňa, kedy Santiago sľuboval Katke že ju zobudí o deviatej v sobotu a pôjdu behať, ale akosi k tomu nedošlo.

Popoludní sme si dali po dlhom čase obedovečeru v La Sani (kde nás ale dosť sklamali keď nemali continental food a na noodles sme museli čakať pol hodiny kým príde kuchár) - a zasa raz sme sa divili ako je možné že sú stále otvorení keď sme tam prakticky jediní zákazníci. Podľa mňa je to práčka špinavých peňazí, ale potrebujem nejaký dôkaz :)

Večer teda bola opäť party, začali sme u Brazílcov v byte, a výdatne posilnení pivom sa presunuli na Rd 12 kde mali nejaké NGO trainees ktorých sme vôbec nepoznali rozlúčkovo narodeninovú party. Slabší jedinci sa nedostavili či čoskôro odpadli :)) a vačšina ľudí tam bola úplne pod obraz - Daven vyzeral dosť vtipne, Anca tiež a Brazílci ani nehovorím. Steph myslím už chystá nejakú pomstu za ten telefonát o druhej v noci od Santiaga že kde sa fláka a prečo nie je na party :)

Domov som nakoniec šla sama pretože posledný statočný na party Jaime nevyzeral že sa tak skôro zdvihne, tak som si doma chvíľku čítala na pohovke a potom odkväcla do svojej postieľky :)

Ráno sme sa prebrali neskôr ako v sobotu, ale aj tak dosť skôro, šli sme si s Katkou zabehať do parku a cestou sme stretli Brazílcov ktorí šli zrovna na obed, tak sme si doma dali rýchlu sprchu a vyrazili za nimi. O piatej sme potom boli od susedov (mame nových indických susedov) pozvaní na narodeninovú party, tak sme sa zhromaždili v byte a čakali.

O 5.25 sme skutočne vyrazili, a na miesto, což bol "resort" - zdá sa že vsetko čo nie je v meste a sú tam pokope dva domčeky a jazierko je v Indii resort - sme dorazili o TRI hodiny neskôr! Takú zápchu som v živote nevidela. Doteraz vlastne netuším čím bola spôsobená, pretože keď sme sa ňou konečne predrali tak na druhej strane nebola žiadna zjavná prekážka alebo nehoda alebo práca na ceste... proste zápcha.

Odhalila som ale niektoré úžasné praktiky indických vodičov. Napríklad ak v zápche náhodou jeden smer ide ak druhý stoji, tak vodiči zo stojaceho smeru sa bez výnimky pokúsia predbehnúť kolonu voľným pruhom, aj keď to znamená že ten pruh nepatrí ich smeru. Výsledkom býva úplne dokonale zapchatá cesta vozidlami idúcimi jedným smerom, a dopravná polícia (či iné oprávnené osoby) len veľmi ťažko donútili tých bláznov aby uvoľnili aspoň jeden pruh autám idúcim z opačného smeru.

Ďalším zaujímavým javom je používanie svetiel. Indovia v noci maju len dve možnosti čo sa svetiel týka - svetlá vypnuté alebo svetlá diaľkové. Nič medzitým. Diaľkové svetlá sa pritom nevypínajú za žiadnych okolností, jedine že je vozidlo uvedené do stavu kľudu...

Keď sme teda po vyčerpávajúcej ceste dorazili do "rezortu", usadili sme sa v lobby, všetci vytiahli cigarety a začali fajčit. Popritom sme si objednali, ale zazili sme krušné chvíľky, lebo sme očakávali že ideme na party kde bude najeke jedlo formou bufetu a nejake pitie, a ocitli sme sa v normálnej reštaurácii kde sme si mali objednat vlastné jedlo..a nebola to lacná reštaurácia. Boli sme teda v rozpakoch či naši susedia očakávajú že za seba zaplatíme, alebo nás pozývajú... nejak to nebolo jasné a nenašli sme vhodný spôsob ako si to ujasniť. Tak sme si nakoniec objednali a konštatovali že konieckoncov máme kreditky tak to zatiahneme potom z nich.
Než prišlo jedlo tak sme stihli vypiť pár pív (ja teda už len jeden breezer a potom som zakotvila pri výbornom pomarančovom džúse), zjesť pár tanierov hranolkov ktore nám boli servírované ako predkrm, a o desiatej, keď už sme hladom padali sme sa spýtali kde je teda jedlo, a bolo nám oznámené že môžme jesť, ale že dnu sa nesmie fajciť a preto sedíme vonku. Fajčiari konštatovali že kašlú na cigarety a šli sme jesť.

Jedlo bolo skvelé úžasné a neopakovateľné.. mala som síce niečo dosť podivné z mletého kuracieho mäsa tuším so "sauce espagnole" což doteraz neviem čo je - na moju otázku mi čašník povedal že je to hnedá omáčka... tým mi teda ozaj pomohol :)) a s Katkou sme si podelili špagety, no ale potom, POTOM som mala sizzling brownie, což je brownie servírované (akého rodu je vlastne brownie? tažko povedať... a ani neviem ako by sa to preložilo do slovenčiny, ale je to čokoládový koláč, nie krémový ale skôr suchý, s čokoládovou polevou a na ňom bola zmrzlina) na horúcom kovovom podnose - sizzling preto, že keď ho niesli tak sa z neho teda poriadne dymilo :)) To bolo TAKÉ dobré!!! Ešte stále mam spálene ústa pretože som nevydržala kým to trošku vychladne a sežrali sme to s Katkou a Monicou zahorúca, ale stálo to za to ;) Mali len dva kusy, a ja som uchmatla ten druhý Monike a Toremu pod nosom.... teda nie že by som vedela keď si objednávam že pre ostatných už nie je :)

Domov sme sa teda dostali zas až o jednej, a padli mŕtvi do postelí... a v pondelok pre zmenu 7.30 budíček a do práce... s Katkou sme plánovali po tom obžerstve cez víkend diétu, ale akosi na ňu nedošlo tak aspoň nejaký ten šport sa bude musieť konať. Tento víkend nas čaká obdobný program... dúfame v jedlo z Fusion 9 a to sa o žiadnej striedmosti hovoriť nedá :))) To by bol priam hriech...