Rodrigo prichádza

V utorok večer sa prisťahoval Rodrigo.

So svojimi šiestimi kuframi.

S Katkou sme boli behať, a zbadali sme tú nádheru až keď sme sa o desiatej vrátili, a neverili vlastným očiam. S Monicou sme si potom povedali, že keby sme všetok svoj pozemský majetok spakovali, tak ešte vždy by nám jeden-dva kufre zostali prázdne.

Okrem toho mala večer priletieť Teresa, okolo polnoci, a Jaime o jedenástej vyrazil ju čakať na letisko. My sme na ňu nečakali a o polnoci už sme poslušne spinkali.

V stredu sme v práci robili ako obvykle veľké nič, doniesla som si notebook a snažila sa ho zapojiť - do Internetu úspešne, inak so striedavým úspechom, ale aspoň som sa zabavila. O tretej sme nicméne usúdili že toho máme dosť, a zdvihli kotvy.

Domov sme to vzali cez Himalaya bookshop, kde sme dúfali zaktualizovať naše informácie o Nepále a Sikkime, ale zistili sme že Lonely Planet je bohužiaľ aktuálny až dosť, a nehorázne vysoké poplatky za treky sú stále v kurze. Ja som vybrala peniaze na nájomné, a doma sme sa len prezliekli a vyrazili do parku si zabehat.

V parku som takto skoro snáď ešte nebola, a bola som poriadne prekvapená - bol plný Indov, a hlavne Indiek, ktoré v teniskách, ale zároveň v sárí alebo salware štrádovali horedole tu prechádzkovým, tu trošku ostrejším tempom a predstierali že ctia zdravý životný štýl. Že sa do parku zvezú autom a čaká ich vonku vodič, a potom sa celý týždeň zasa ani nehnú, to im zrejme ani nepríde.

Keď sme sa teda s dobrým pocitom vrátili domov, našli sme tam Teresu, ktorá nám porozprávala že jej stratili batožinu a nemá teda vôbec nič, ale nevyzerala že by ju to nejak veľmi vzrušovalo.

A vtom niekto zazvonil.

Otvorili sme, a tam stál pán s rukami plnými vešiakov s oblečením zabaleným v igelite - zjavne dodávka z čistiarne. Teresa ho chcela poslať preč že si zrejme pomýlil byt, ale ja som pojala temné podozrenie, ktoré sa ukázalo byť pravdivým - zásielka je pre Rodriga.

Tak sme pána usmernili k jeho hromade kufrov aby to tam zložil, a on to zložil a povedal že ide dole po druhú polovicu.

Spolu 198 položiek.

Za 4850 rupií.

Keď sme to videli tak sme sa na slovo nezmohli. Ale aspoň sme to odfotili, pretože sme usúdili že kto nevidel neuverí. Potom nám Anca prezradila, že jeden kufor je plný CDčiek, filmov a kníh ktoré tu Rodrigo nakúpil a domov s ním zrejme nepôjdu, ďalší je plný topánok (na ktoré je Rodrigo vysadený) a čo je v ostatných netuším - mysleli sme že asi šaty, ale tie boli zjavne v čistiarni - alebo?

Údivom nad Rodrigovým majetkom sme strávili zvyšok poobedia než sa zliezla rodina, dali sme si večeru a strávili kľudný večer doma pri knižke či telke... Teda Tore a Monica šli tiež športovať - rozhodli sa pre rýchlu chôdzu, ale myslím že šport zahájený cigaretkou, ukončený cigaretkou a nasledovaný výdatnou večerou o desiatej nie je zrovna efektívny... no ale keď z toho majú dobrý pocit...

Vo štvrtok sme v práci pre zmenu nerobili nič, hľadali sme fotky na nete a zistili že v Sikkime kto nevylezie nad 3600 m tak ani nevie že je v Himalájach pretože je to čistý les. To nás znechutilo, a rozhodli sme sa že budeme musieť nejak rozhodnúť čo sa trekkingu týka.

Deň ubehol pre mňa v znamení zapájania svojho notebooku, snahe odstrániť najväčšie nedostatky svojho pripojenia, a koncom dňa som bola dokonca donútená urobiť nejakú PRÁCU - Anoop nám dal za úlohu vytvoriť otázky na feedback trojročného plánovacieho procesu od BU. Ale chce aby to boli uzavrete otázky s možnosťami! Snažili sme sa mu to vyhovoriť, ale márne. Takže sme vypotili nejaké otázky, ale o kvalite takéhoto prieskumu teda nie som zďaleka presvedčená.

Daven si včera vzal sick day, Monica odišla o tretej na seminár o joge v meste, takže sme boli večer v buse v značne preriedenom zložení.. a boli sme pozvané na svatbu!

Pozval nás Nico - teda vlastne sa nás len tak mimochodom spýtal či nechceme ísť zajtra na svatbu. My sme sa na seba pozreli, a po chvíľke uvažovania - mali sme totiž na ráno dohodnutú schôdzku s Raghuom - sme si povedali že pôjdeme, lebo ktovie kedy najbližšie dostaneme takúto príležitosť. Inak okolnosti boli dosť rozpačité, pretože Nica pozvala nevesta len tak mimochodom keď spolu čakali na bus pred Pizza Hutom, a povedala mu nech sebou vezme tak 8-10 osôb. Dohodli sme si teda na ráno stretnutie, a doma sme strávili pokojný večer, tentoraz bez joggingu.