Open Minds 2006 - zahájenie

Včera sme ráno ťažko, preťažko vstali, odviezli sa rikšou na Mayfair a zas raz nasadli do busu smer STC. Jediný problém je, že bola sobota!

V STC sme mali mať meeting o desiatej, takže sme si to namierili rovno do kancelárie. Tam sme sadli k počítačom, skontrolovali poštu, a zistili že zatiaľ nedorazil materiál do kitov pre delegátov. Asi po hodine sme usúdili že to by snáď stačilo, a spýtali sme sa či teda bude nejaký meeting. Dozvedeli sme sa že pred príchodom kitov nie, a keďže tie neboli očakávané skôr ako o štvrtej piatej, operatívne sme si vytvorili vlastný program.

Ten spočíval v návšteve bazéna, a tak sme sa s Katkou prezliekli a šli si zaplávať. Po asi polhodine intenzívneho plávania v nádhernom slnečnom počasí prišli aj Daven s Nachom (Stephanie a Tamas, zvyšok nášho "dobrovoľníckeho" teamu boli ešte v meste a plánovali doraziť až večerným busom), a nakoniec sme sa vyvalili v detskom bazéniku, sedeli na kraji, miestami sa osviežili vo vode a prebrali všetko od karikatúr proroka Mohameda, cez náboženstvo, odluku cirkvi od štátu, pozíciu indických IT firiem vo svete až po mentalitu našich kolegov a ich prístup k práci.

To už nadišiel čas obeda, a tak sme sa obliekli a dali si obed normálne v kantíne. Po obede sme sa ešte šli trošku presúšať do officu na net, ale po druhej sa u mna pri stole zastavil Raghu a oznámil mi že v dorms ma nutne potrebujú, a tak som vzala tašku a šla pozrieť čo za hrozné emergency tam majú.

Cesto sme s Katkou stretli Davena ktorý nám prezradil že strašný poplach bol kvôli nezoradeným menovkám, ale že to nakoniec predsa len zvládli len sami traja so Shashim a Gauravom, a tak až sa zložíme tak máme prísť na recepciu, sedieť tam a vydávať menovky.

S Katkou sme sa teda zložili, ona zostala spať a ja som sa šla pozrieť na recepciu. Tam som pokecala s Ansu, našou indickou kolegyňou, zistila že nikto nechodí a že dvaja s Davenom to tam majú pod palcom, a odišla si pospať.

Zobudil nás telefonát od Davena o pol siedmej nech ho prídeme vystriedať. Tak sme sa neochotne obliekli (ja som pri tejto príležitosti zistila že mám pekne spálené stehná a že nohavice teda nebudú dobrý nápad...) a šli sme sa posadiť za stôl s menovkami.

To je teda vždy zážitok. Príde tak jeden delegát, a za ním sa tiahnu dvaja nosiči batožiny, traja poskokovia z Corporate Services, z toho jeden príde k nášmu stolíku a oznámi nám meno veledôležitého delegáta aby ten nebol nútený sa nám predstaviť, a zasa to všetko odtiahne do izby. Stavil sa aj Shashi a oznámil nám že im to trvalo POL HODINY kým tie menovky tak zoradili! Boli sme v šoku.

Pred ôsmou dorazila Steph a Tamas, ubytovali sa, a boli nami vyslaní zistiť ako večera. Vrátili sa s tým že už sa servírujú predjedlá a drinky, a tak sme poprosili ľudí z Corporate Services ktorí sedeli v opačnom rohu a prideľovali izby aby sa postarali aj o menovky, tí samozrejme súhlasili a tak sme odišli.

Nestihli sme ani dopiť drink keď už sme mali zas za zadkom Sanjaya, ktorý bol celý hotový z toho že na registrácii nikto nie je, a okamžite tam VŠETCI musíme! Nakoniec sa uspokojil s dvoma dobrovoľníkmi, Steph a Davenom, a my s Katkou sme si šli dať večeru že ich potom vystriedame.

No čo povedať o večeri... Fusion 9 nikty nesklame :) Najlepšie zo všetkého boli cestoviny koré nám pripravili z prichystaných surovín rovno pod nosom... Katka konštatovala že je dobre že nemali žiadny steak, pretože to by sme sa už naspäť asi nedogúľali.

Dala som si aj čítať z dlane, a dozvedela som sa že zarobím veľa peňazí, ale ich veľa aj miniem (čo mi úplne vyhovuje), vraj moje narodenie prinieslo šťastie mojim rodičom a bude to tak aj naďalej (to som predsa vedela... :)), že budem žiť 90 rokov (to je možno až priveľa...) a ešte niečo čo som presne nepochopila. A nepamätám sa či tam bolo aj niečo o manželovi... ktovie :)

Po jedle sme šli vystriedať Davena a Steph, posedeli na recepcii, a pred pol jedenástou som ich šla poslať naspäť aby sme si s Katkou mohli dať dezert. To sa už zjavil aj Tamas, ktorý zatiaľ úspešne unikal všetkým povinnostiam, a tak som ho bez výčitiek svedomia poslala na helpdesk a dala si skvelý triffle a chocolate mousse - jee, to bola kalorická bomba - navrchu pena, dole tekutá čokoláda.. uf. Zakončila som vanilkovou zmrzlinou a od barmana si nechala namiešať drink krásnej sýtozelenej farby.

Pokecali sme s Jonathanom, šéfom Citisoftu (minuloročná akvizícia Satyamu) o Indii, organizačnej štruktúre Satyamu a podobne - myslím, že Daven má miesto v Londýne takmer isté :)

Zas sa na nás prilepil Sanjay, ktorý nám oznámil že zajtra PRESNE o deviatej máme byť všetci v Convention centre, pretože rozdáme delegátom nové handbooky. My že dobre. A on že možno ešte predtým budeme mať "dry run".

Neverili sme vlastným ušiam.

Ten človek chcel normálne nacvičovať rozdávanie kníh delegátom!!!

Neviem či to chcel obohatiť skupinovým spevom a tancami, ale snáď to ani nechcem vedieť...

O polnoci sme sa odobrali do postelí a po tom, čo sme vybojovail dodatočný matrac pre Steph sme sa uložili a vcelku rýchlo zaspali.

Ráno sme sa zobudili na budík o 6.45, a asi dve minúty po tom Katke volal Daven aby sa jej pochválil, že jemu volal Sanjay o 5.45 aby mu povedal že má prísť do Convention centra rozdať feedbackové furmláre. Dohoda zo včera znela že budeme v Convention centre o 7.15, a tak ho Daven poslal do hája, odmietol mu povedať číslo svojej izby a zaspal.

Keď sme kráčali do Convention centra, Daven podotkol že Sanjay už tie formláre určite rozdal sám, a skutočne - keď sme sa spýtali, formláre už boli na miestach. Spolu s Fortune cookies, ktoré ale neobsahovali žiadny osud, ale nejaký citát o leadership - brrr.

V convention centre sme zistili že žiadne rady a losovanie kde sa bude sedieť sa nekoná, pretože niekto zo "senior people" s tým nebol spokojný, a tak sme boli znovu posadení k menovkám...

Vystriedali sme sa na raňajkách, ktoré boli skvelé - ovocie, jogurty, musli, SLANINA, vajíčka... vzhľadom k tomu že obed je až o 13.45 sme si museli dať niečo poriadneho :)

O deviatej sme boli nastúpení k rozdávaniu handbookov - až na to že handbooky nikde. Možno cez desiatovú prestávku... tak som sa vyparila na net :) Najhoršie obišla Steph, ktorá myslím dáva darčeky prednášajúcim... a neviem či vôbec stihla raňajky :(

Takže toľko prvý deň konferencie, mimochodom majú tu všade kamery ktoré sú mimoriadne otravné, a potom z interview zostrihali "správy" ktoré púšťali k raňajkám :)