Akcia gulovy blesk

Dnes je den nasho stahovania! Rano sme sa ukazali v praci len tak aby sa nepovedalo (ac sa mi podarilo stiahnut nejake celkom dobre spravy od Deutsche Bank, tak budem mat co citat.. moj batoh ma aspon 10kg a dufam ze mi ten papier nenauctuju). Zoznamili sme sa s novou posilou teamu strategickeho planovania, Davinom z Irska, ale este nema pridelenu ulohu tak som zvedava co bude robit.

Busom o 11.30 sme sa zviezli do mesta, zmenili peniaze (ach, poslednych 100 dolarov!! Uz mam len zeleznu rezervu 10 dolarov, coz sa nezda ako velka suma, ale stacila by na cestu skoro do Delhi:) a sli na foreign police, aby sme vyzdvihli registracne papiere. Prvu riksu ktoru sme vzali sme sice donutili nanovo otocit meter (pretoze meter ma taku tu klasicku vlajocku ktoru treba otocit, ale okrem toho je vzadu podivna skrutka neznameho vyznamu, po otoceni ktorej naskakuju rupie akosi rychlejsie..) ale ked meter ukazoval 12 rupii uz pri Satyam City Center kam obvykle chodime tak za 8, tak sme drsne vystupili, zaplatili 10 a chytili si novu. Ta nas odviezla kamsi a vyhodila, ale miesto sme nepoznavali, tak sme este museli slapat aspon 10 minut.. zrovna prsalo a cesty boli jedna velka mlaka. Zaparkovana motorka stala vo vode az po puklicu - majitel bude stastim bez seba az sa k nej bude brodit.

Oboznameni s Jaimeho osudom sme sa predzasobili stravou (cize butter nan, ktory nam cestovne zabalili do novin a previazali snurkou), zapisali sa na policii, absolvovali osobnu prehliadku a odpovedali na zakernu otazku ci mame parfem, a vystupili na druhe poschodie kde sme pohovorili s inspektorom foreign branch kto je prezident SR a kto je premier, zjedli obed, pockali tak dvadsat minut pretoze clovek ktory je zodpovedny za vyhladavanie papierov sa zrovna modli, a po pol hodine nam bolo oznamene, ze zodpovedna osoba odisla na dovolenku, a ma kluce od skrine, takze mame pekne ist domov a prist zajtra. Ale pre istotu mame najprv zavolat. Takze sme skoncili necakane skoro a sli sme kupit listky na vlak.

Ako najblizsiu vlakovu stanicu sme vyhodnotili Secunderabad Train station, kam sme sa riksou zaviezli (vyhodil nas pri Palika bazaar, kde sme uz predtym boli, ale vyrazne vacsou oklukou, tak sme si ponadavali na zavilu riksu ktora nas povozila po polke mesta ac je to asi len 10 minut), presli sa po bazare k rezervacnemu uradu a kupila som si granatove jablko. Listky na vlak v Indii sa kupuju tak, ze clovek musi vediet cislo vlaku, vyplnit ziadanku (jeden clovek moze kupit listky max. pre 6 osob, pretoze tolko je koloniek na ziadanke), vratane pohlavia a veku, odovzdat ziadanku, zaplatit a vyzdvihnut si listok. Vladne tu krasne pozitivna diskriminacia pre zeny, ktore maju vlastne okienko a nikdy tam nie je viac ako 4 zeny ("Q" for ladies tomu hovoria, vedla je "Q" pre roznym sposobom postihnute osoby - spadaju sem seniori, mentalne postihnuti, slepi, hluchi, chromi a Freedom fighters) zatial co pri ostatnych okienkach bola dlhokanska fronta a hrozne sa predbiehalo. Takze sme zaplatili a vyzdvihli si svoje listky, musim tu verejne pochvalit indicke zeleznice za efektivnu pracu, ten chlapik za pocitacom snad pisal vsetkymi desiatimi a nejedna sekretarka by mu mohla jeho rychlost zavidiet. Dostali sme vytlacene listky (zrovna som si spomenula na letisko v Turecku kde nam listky vypisali rucne, a samozrejme duplicitne... este aj v Indii su lepsi! :)) a mozeme sa tesit na vylet:)

Kedze do odchodu busu sme mali este asi hodinu a pol, rozhodli sme sa cas vyuzit na prechadzku po bazari, pripadne sa poohliadnut po veciach ktore potrebujeme. Tak sme si kupili cierne kabelky do prace (ja kozenu z 475 Rs na 300 a Katka latkovu z 375 Rs na 200) a hrozno! Predavac nam dal ochutnat a bolo TAKE dobre! Rozhodli sme sa teda kupit si kilo. Prva cena znela 45 rupii, tak sme zahlasili ze nie, a Katka ze 25. Az som sa zlakla takej nizkej ceny, ale predavac hned kyvol a dal nam kilo. Potom sme sa presli dalej, a tam sme videli dalsi vozik s hroznom tak sme len tak skusmo poziadali o cenu, a on ze 50. Tak sme sa zasmiali, a hovorime ze vcera sme kupili za 20. A predavac ze ok, ze ci kilo!! Tak sme teda kupili este jedno kilo hrozna, a uz sa nanho tesim :)

Teraz sme teda v inet cafe, za chvilku nam pojde bus a doma sa musime zbalit, pockat na auto ktore privezie novu varku trainees z mesta, uchytit ho a vyrazit do nasho bytu. Tore uz by tam mal byt, mali taxik objednany na tretiu z STC, a vecer by mali doniest aj matrace... musime este rozlosovat izby, pretoze jedna je vyrazne horsia ako tie dve ostatne, a Tore sa vcera hrozne chvastal ake on ma stale stastie a ze urcite dostane najlepsiu izbu, tak som teda zvedava.