Golkonda hotel

Dnes rano sme prvykrat sli na ranny autobus o 8.10 a mali sme ho chytit pri Golkonda hoteli, ktory by mal byt nedaleko nasho bytu. Kedze vcera sme ho neobjavili, rozhodli sme sa nechat si rezervu a vyrazit tak o 7.45. S Katkou sme horko tazko rano vstali a ocistili si ananas na ranajky (kazda jeden!). Katka svoj zhltla ako nic, ale ja som to nezvladla a este tu mam kusok na olovrant.

Rano potom niekto zvonil, a ked sme otvorili tak sme zistili ze to su noviny ktore nam ponukli ci nechceme odoberat. Zhodou okolnosti sme sa o tom zrovna vcera vecer bavili, tak sme radostne suhlasili a budu nam chodit odteraz rano noviny az do bytu :)

Svoj casovy plan sme stastne splnili a pri hoteli stretli Stephanie, ktora sa tvarila velmi nestastne, a oboznamila nas so svojim vcerajsim utrpenim - jej pocitac prestal fungovat a po blizsom preskumani v nom nasla mravce, a ked sli z Habsigudy kde si prali domov, tak zabudli velky vak s vypratym pradlom v riksi, takze prisli s Marie o vacsinu spodneho pradla, tricka a ponozky. Navyse jej prestal fungovat telefon, v ich byte stale niektore kupelne nefunguju a instalater sa akosi nema k tomu aby ich navstivil, no proste skvely den.

Autobus dorazil az o 8.15 kedy sme po 15 minutovom meskani boli uz skoro uvareni, ale bol to normalny dialkovy autobus, s podpierkou na nohy a skvele sklapacimi sedadlami, takze sme si mierne schrupli a s radostnym pocitom dorazili do prace pripraveni zasluzit si svoj prevysoky plat (teda Tore vlastne vcera konstatoval, ze kedze sme dostavali zaplatene aj ked sme nic nerobili, tak teraz vlastne pracujeme zadarmo... hrozna predstava :)).

No cas pokrocil a nejak sa nic nedeje. Boli sme na obede, ale bol podobne hnusny ako si to pamatam z predoslych navstev kantiny.. pre istotu som si dala regular meal, coz znamena ze zaplatim fixnu cenu 28 rupii a mozem si vybrat co chcem s obmedzenej ponuky jedal. Je tam vzdy capata, ryza jedna normalna a jedna nejaka ochutena, curd, nieco sladke a dve tri veg curry. Maso nikdy :( A este je tam salat, kvoli ktoremu som si to vlastne vzala - dnes bol disociovany (niekedy je pomiesany a dokonca okoreneny, a kedze Indovia z nejakeho dovodu za hlavnu zeleninu povazuju cibulu, tak je plny cibule a to ja nemam rada - zato disociovany, tam je zvlast uhorka, paradajka, cibula a niekedy dokonca mrkva!).

Po obede sme dalej predstierali pracu, az som tak o stvrtej usudila ze teda zajdem za Debdeepom mu poreferovat o svojej praci ako sme sa boli dohodli minuly tyzden. Zasla som za nim so spravou ktoru som rano citala a ktora vyzerala velmi nadejne, ze by mohla pokryt vacsinu oblasti ktore ma zaujimaju a poreferovala mu co som sa docitala. Debdeep ma uplne dostal tym ze bol absolutne v obraze, vedel o tom samozrejme vyrazne viac ako ja a nadobudla som z toho dojem, ze moj vyskum je teda uplne nanic pretoze on alebo niekto iny uz ho davno vykonal a keby mi dal hodinovy briefing tak by som vedela o problematike vyrazne viac ako za dva tyzdne samostatneho googlovania. Okrem toho mi este povedal ze sa mam sustredit na nieco celkom ine (problem je ze som medzitym zabudla polku z jeho hodnotnych podnetov) ako minule, takze teraz uz fakt vobec neviem co mam vlastne robit.

Ale aspon som bola schopna sa normalne vykoktat. Ked som unho bola naposledy a mala som mat samostatny prejav na odbornu temu, tak som sa hanbila ako pes, pretoze to bolo same... like... you know... I mean... and all that stuff... actually... this thing... a plno dalsich prisernych slov ktore vsetci pouzivame a pomocou nich vyjadrujeme svoje hlboke myslienky. Nikto z nas nie je native speaker, vsetci mame anglictinu ako druhy ci dalsi jazyk, takze to niekedy podla toho aj vyzera. Minule sme mali hodnotnu debatu ako sa povie knieza po anglicky - kazdy prispel svojim narodnym ekvivalentom, ale anglicky sme sa veci nedobrali. No proste kralovska anglictina jak vysita :)

Jedno z nasich mala rozptyleni v praci su telefonaty z ICICI, kedy nam parkrat za den zavola osoba a tichuckym nezrozumitelnym hlasom zacne nieco vykladat. Asi po piatich minutach intenzivneho vysluchu z nej nakoniec vypadne ze tuzi nam ponuknut druhu kreditnu kartu, nacoz teda mozme konecne radostne zavesit s tym ze to teda nie je nic doleziteho. Rekord zatial drzi Stephanie, ktorej minuly stvrtok volali styrikrat. Dnes rano sa ozvali znovu, a odvtedy uz nie tak Stephanie vyjadrila nadej ze teda konecne pochopili, ale ked sme potom poculi Nacha ako zdvihol telefon, a po Hello nasledovalo uz len I'm not interested, tak sme pochopili ze take stastie nemame ked ani on po pol roku sustavnych telefonatov stale nebol schopny vysvetlit im ze druhu kartu skutocne nechce.

Dnes vecer by mal nas mily dodavatel doviezt gauc s kreslami a jedalensky stol a stolicky, tak som zvedava co donesie a kedy. Povodne podla "zmluvy" (ktora je vlastne len zdrap papiera na zaklade ktoreho sme vycalovali 6 000 Rs zalohy - doma by som si s tym mohla tak akurat utriet zadok :)) mal vsetok nabytok dodat v piatok, ale boli sme radi ze mame aspon matrace. V stredu by potom mala prist elektronika, vratane telky, na ktoru sa obzvlast tesi Tore pretoze buduci tyzden v sobotu je akysi priserne dolezity futbalovy zapas ktory musi vidiet a optimisticky veri ze dovtedy budeme mat aj kablovku. Podla mna to bude tak v oktobri, no ale som zvedava ako donuti Indov urobit nieco vcas. V telke budeme moct sledovat tiez hodnotne indicke serialy, ktore su podla znalcov este horsie nez mexicke telenovely - sama hudba a malo hovoreneho slova aby neboli prilis intelektualne narocne, zato spusta dramatickych efektov. Carlos hovoril ze pozeral jeden film v autobuse, a ze sice bol hindsky, ale ze tie slova ani tak nepotreboval aby pochopil dej a dokonca ze bol potom nestastny ked vodic film vypol bez toho aby zvedel koniec.

Zasa sme v praci zaspavali, tak sme sa boli tak o piatej prejst medzi jelene, aby sme sa nadychali trosku kysliku a prebrali sa, no a potom uz sme poslednu hodinu a pol v praci nejak prezili - povacsinou na nete a pisanie mailov...

Bus domov bol nastastie rovnaky ako do prace, takze sme sa pohodlne vyvalili, sklopili sedadla do skoro vodorovnej polohy (daju sa sklopit ovela viac ako doma) a driemali, niektori aj spali, pretoze cesta je vdaka zapche dlha predlha - trvalo nam to vyse hodiny. Ale potom nas bus na nase velmi prijemne prekvapenie vyhodil rovno oproti nasej odbocke, takze sme si ani nemuseli brat riksu a so zastavkou v La sani na veceru sme pohodlne dotapali domov.

Doma nebol samozrejme nikto, ale zato nam zavolal Mr. Rahman aby nam oznamil ze prsi a teda nam dnes nemoze dodat nabytok. Dohodli sme sa na zajtra, a o osmej pride a chce s nami hovorit - to som zvedava o com. Pravdepodobne o tom, ze sa oneskori aj s ostatnymi vecami, na coz sme tak viac menej pripraveni, a kedze na vikend ideme prec tak nam to zas tak nevadi.

Asi o pol jedenastej dorazili Anca a Jaime a porozpravali nam ako sa mali cely den - bolo to teda pekne brutalne. Dnes totiz mali mat posledny den treningu, a mali ist do STC ako obvykle na druhu, coz znamena autobus o 12.30 z Mayfair. Ked ale prisli presne o 12.30, autobusu mohli uz len zamavat pretoze im nezastavil, a tak cakali styri hodiny pred Pizza Hutom na dalsi o 16.30. Navyse povedali ze boli strasne hladni a potom v STC ze zozrali vsetko co videli. I polozili sme im logicku otazku, preco sedeli pred Pizza Hutom a nie dnu, nacoz Jaime odpovedal "no capital" a zdoveril sa nam ze ma poslednych 70 Rs. Nato som sa ich spytala, preco sa teda aspon nevratili domov ale sedeli pred Pizza Hutom (su tam lavicky a nikto nas tam neotravuje, preto to byvalo nase obvykle cakacie miesto na bus ked sme chodili do STC). Tak nam Jaime porozpraval, ze Anca ked zmeskali bus, volala do STC nejakemu svojmu indickemu spoluziakovi, ktory jej prezradil ze ide autobus o 2.27. Jaimemu povedala ze o 2.20 je dalsi bus, a teda sa rozhodli pockat nanho. Ked ovsem udrela 2.27h, a ziadny bus nikde (vsak ta hodina vyzerala dost podozrivo), tak vyslo najavo ze to nie je hodina, ale cislo autobusu ktory ide do dediny nedaleko STC - 227. Potom ich zas niekto presviedcal ze dalsi autobus ide o 3.30, coz sa ale tiez ukazalo ako nepravdiva sprava, a teda uz potom pockali len na ten spravny cas 4.30 a zviezli sa do STC. No a ten trening, ako sa ukazalo, pozostaval z vyuky slusneho spravania - ako sa predstavit, ako podat ruku, ako chodit obleceny do prace atd. Myslim ze museli byt dost nastvani ked sa tam dostali aby zistili ze je to fakt uplna blbost :)

No a vecer, ako inak, dorazil o polnoci Rodrigo s velkou taskou oblecenia na zajtra, pretoze napriek tomu ze ma dolezitu prezentaciu tak proste nemohol neprist.. ale my sme sli spat a uz nas to netrapilo.