Predposledny den v STC!

Dnes je nas predposledny den v STC a posledna noc! Teda za predpokladu ze zajtra dostaneme slubene matrace :) Neviem ci tolku radost vobec zvladnem :)

Vcera sme v Reliance este stretli Jaimeho, ktory stravil SEDEM hodin na cudzineckej policii cakanim na strnast karticiek, z ktorych nakoniec dostal len styri (a ta jeho medzi nimi nebola), tak bol stastim bez seba. Z toho ale vyplyva, ze je nutne aby tam niekto siel znova a vyzdvihol zvysnych desat, pretoze nas vsetkych napisali na jednu potvrdenku. Jaime mal dnes test, takze tam nesiel, my sme sa potrebovali trochu zviditelnit v praci, takze sme to nechali na zajtra a planovali sme nakecat na to Toreho. Bohuzial Jaime nerobil velke tajnosti s tym ako ho to otravilo, takze Tore so sirokym usmevom povedal ze ho ani nenapadne sa tam trepat. Nakoniec to zrejme zostane na nas s Katkou, pretoze sme schopne zeny a okrem toho buduci vikend chceme ist na vylet do Ajanta a Ellora caves, kde bez karticky zacvakame 250 rupii na kazdu, zatial co s nou to bude sladkych 10 Rs. Motivacia je teda silna, v praci nas za to budu mat radi, no ale co sa da robit.

Dnes sme taktiez s napatim ocakavali vyplatu, ktora ovsem nedorazila. Najprv som teda zavolala do banky, ci je vsetko s uctom v poriadku. Bolo. Tak som teda zdvihla telefon a zavolala Ravimu, ze co sa deje. Ravi uz bol mierne pripraveny, tak mi oznamil ze vzhladom k tomu ze sme nastupili az po 20. tak nie sme zahrnuti do vyplat, a dostaneme zaplatene az 8.9.. Co na tom, ze sme nastupili po 20. JULI a cely august uz sa tu obsmietame a cakame na vyplatu. Nepodstatne... nicmene nie je ziadny sposob ako by sme mohli vec urychlit, a Ravi nam povedal ze ak nas domaci bude trvat na zaplateni penazi, tak nam pozicia zo svojho osobneho uctu. To je teda manager, z vlastnych prostriedkov financovat to co malo byt uz davno zaplatene z firemneho.

S novou varkou trainees idu veci vyrazne rychlejsie nez s nami, po necelom tyzdni uz maju stretnutia na oddeleniach a jedna osoba uz je dokonca umiestnena. Do Chennai. Ana z Rumunska, Monikina kamaratka.. Monika ma teda z pekla stastie, pretoze inak by jej musela oznamit, ze spolu nebudu byvat, pretoze ona ide byvat s nami a uz tam nie je miesto pre dalsiu osobu.. to z toho teda lahko vyklzla.

Vcera vecer mi vycitky svedomia nedali, aby som sa nepozrela na ten papier, Telecom scenario 2010, tak som to precitala a dnes doobedu na hodinovom meetingu s Debdeepom prebrala. Pekne som ho poinformovala co som sa docitala, pridala nejake svoje radobyinteligentne postrehy a bola zvedava ze co dalej.. tak som dostala za ulohu vypracovat nejaky pravdepodobny scenar vyvoja v telekomunikaciach tak za 10 rokov od dneska. Vobec netusim ako na to, ale dostala som osnovu tak sa mozem pustit do prace. Este som sa ale uistila, ze az dojde na trojrocny plan a jeho implementaciu, tak na mna nezabudnu a budem zapojena, pretoze to by ma fakt mrzelo. Ten sa ale vraj bude implementovat az v oktobri, takze zatial casu dost. Vzhladom k tomu, ze Telecom je umiestneny v Bangalore, tak by to mohlo znamenat prijemnu sluzobnu cestu spojenu s vyletom.. uz aby to bolo!

Dnes rano som taktiez stretla Vijaya ktory sa uistil ze som dostala jeho vcerajsiu smsku, pytal sa ma ci je mi uz lepsie a ci pojdem plavat a ja neviem co vsetko, no proste milion otazok a odpovedi. Ale smsku som uz nedostala ziadnu, zaplatpanboh.

Po necelych siestich tyzdnoch v Indii to vyzera, ze aj posledny zatial prazdninujuci jedinec, Tore, bude musiet zacat pracovat. Dnes si uz nakonfiguroval Outlook (teda ja som mu ho nakonfigurovala, ako aj polovici ostatnych trainees v CSG) a od zajtra ma zacat makat. Dobre mu tak, paskude.

O siestej chceme ist s Katkou cvicit, vzala som si za tymto ucelom plavky aj veci do fitka, tak zas konecne sa pohnem. Tore chce chodit v Banjara Hills behat, som teda zvedava kam. Ale mozno by som tiez mala zacat, pri turistike sa mi to potom bude hodit.