Springfield

Uz je to tak, zijeme v Springfielde :) Vedla nasho domu je Springfields School... tak cakam kedy ozltneme a vyrazi nam divny uces :)

No ale aby som to vzala po poriadku.. v piatok teda bol nas stahovaci den. Po tom co sme dorazili domov velmi skoro prisiel aj Tariq, to je chalan z Dubaja z novej davky trainees na aute. Napriek silnemu dazdu som obetavo preskocila zabradlie na nasom balkone (byvame nastastie na prizemi) a auto zachytila, aby som ho donutila na nas pockat kym sa zbalime a potom nas vziat do mesta. Zbalili sme sa teda tretou svetelnou a nestihli ani nic zjest, a o pol siedmej po zaplateni uctu za pranie a odhlaseni z STC sme uz frcali do mesta. Pritom neustale lialo, takze asi o siedmej volal nas dodavatel nabytku Mr. Rahman, ze kedze prsi a on ma otvorene auto, tak ze nam teda ten slubeny nabytok doda zajtra. Katka nanho hrozne nakricala ze tie matrace potrebujeme este dnes a ze je nam jedno o ktorej to bude, ale ze nech ich doda dnes, ze za chvilu prestane prsat.

Asi o pol osmej sme dorazili do mesta... a zoznamili sa s hyderabadskou zapchou. Bola to ta najhorsia zapcha aku som kedy v zivote videla, a to neprehanam ani nahodou. Trasu ktoru normalne prejdeme za 20 minut a to v riksi ktora ide pomaly, sme sli hodinu a pol az sme boli uplne hotove. Zjedli sme cestou zvysok hrozna, ktory sme si umyli z otvorenych dveri, pretoze sme vacsinu casu skutocne stali. Potom sme vyhodili Massima v jeho byte, ktory sme pri tejto prilezitosti obhliadli a pogratulovali si ze my mame lepsi a ze matrace ktore maju sme zjednali na polku ceny (a aj tak nakoniec nekupili), pouzili ich indian style toilet a boli radi ze my mame zapadne. Do nasho hniezdocka sme teda dorazili asi o pol desiatej, a matrace nas tam uz radostne ocakavali. Ocakaval nas tam aj Tore, ako inak s pivom, ale coskoro sme sa rozlucili pretoze on siel niekam von a my sme mali smrtiaci hlad ktory nezniesol odkladu. Najedli sme sa teda v miestnej pekarni, dali sme si nejaku chicken roll a strudlu a o jedenastej pekne zalahli. Zalahli sme teda zakerne do najlepsej izby pretoze Tore nas nastval ked sa tam uz drzo zacal vybalovat a povedal, ze ak budeme losovat tak je si isty ze on ju dostane. Tak sme si povedali ze mu pripravime mensie prekvapenie a ocakavali ako pride opity a zvali sa na niektoru z nas (k comu ale nedoslo, pretoze sme vybrali kluc a on si myslel ze sme zamkli, takze sme mali pokojnu noc).

Rano sme sa zobudili a vyrazili na foreign registration office. Mali sme neobvykle stastie na tupe rikse, pretoze ten prvy ac prisahal ze vie kde to je tak na prvej krizovatke sa otocil aby nabral rozumy od riksi stojacich v opacnom smere, nacoz sa zasa musel vratit tam odkial sme prisli pretoze cesty su tu v strede prehradene zabranou a nemohol sa otocit. Potom nas odviezol k Hyderabad Central, a tam nas chcel vylozit s tym, ze uz sme na mieste. Coz samozrejme nebolo, tak sme sa nastvali, namiesto 15 rupii na metri sme mu dali 10 a vynadali mu ze sa otocil zbytocne a nebudeme platit a zacali hladat riksu ktora vie kde to je. Najprv sme skusali priamu otazku, ale na tu stale tak zakrutili hlavou ako ze hej, ale bolo nam jasne ze netusia ktora bije. Tak sme to potom pojali inak, skuskovo, a ked nam clovek povedal ze vie kde to je tak sme kontrovali otazkou kde teda? A ked bol schopny uspokojivo odpovedat ze Abids, tak sme nasadli, a skutocne nas tam doviezol.

Ked sme dosli na komisariat (v sobotu, podotykam) tak inspektor mal nejakeho ineho zakaznika, tak sme cakali.. asi po pol hodine sme za nim teda zasli, a dozvedeli sa ze z 10 papierov je pripravenych 6 a na ostatne budeme musiet pockat. Spytali sme sa optimisticky kolko minut, a bolo nam oznamene ze tak 120, ale ze to este moze trvat aj dodatocnych 60. Tak sme sa teda rozlucili, ze sa vratime o pol tretej a vyrazili k Charminaru. Tam sme nieco odfotili, ochutnali miestne ovocie, navstivili mesitu a Katka vyskusala asi tak osemsto topanok, no ale potom! Potom sme sa rozhodli ze sa najeme, a vylsovali sme si hotel Nayaab. Vyzeral znutra dost podivne, sli sme do separe jedalne pre ladies a families, popod nohy sa nam prehanal svab, ale to jedlo bolo proste uzasne. Ja som mala roasted chicken a naan a Katka nudle, a bolo to take dobre!! Vobec nie korenene, pecene tak akurat, no mnam.

Ked sme teda o pol stvrtej (po tom co sme im poskytli aj additional 60min) dorazili na stanicu, papiere tam na nas napodiv cakali!! Tak sme ich popodpisovali a s pocitom zivotnej vyhry vyrazili cez Secunderabad train station domov. Tam si Katka kupila konecne sandale, splasili sme nejake ovocie a dorazili domov.

Tam uz na nas cakali Tore, Jaime, Nora a dokonca Sudeep ktory sa rozhodol vyrazit si do mesta a mal u nas spat. Nora, Jaime, Sudeep a Tore potom vyrazili na veceru a vratili sa so zavarenymi alobalovymi sackami, ktore im dali takeaway v miestnej restauracii... vzhladom k tomu ze Mr. Rahman nam stale nedodal pribory ani taniere, tak doniesli aj jednorazove strieborne tanieriky, pohariky a veceru veselo skonzumovali rukami. My s Katkou sme si dali nas ovocny salat a bolo nam hej. Potom si otvorili kto pivo, kto whisky a zacali sme sa pred party uvadzat do mierne vylepsenej nalady...

Jaime, Nora a Sudeep asi o pol osmej vyrazili pockat na Ruchi, a my sme dostali telefonat od Anky ktora nam oznamovala, ze pride az neskor - vzhladom k tomu ze sme uz s Katkou boli netrpezlive vylosovat si tu najkrajsiu najvacsiu izbu, tak nam Anka dala svoje pozehnanie vykonat akt losovania bez nej. Chvilku sme teda zvazovali ako to urobit, ci budeme fair a budeme losovat medzi vsetkymi izbami, alebo len medzi tymi dvoma lepsimi:) ale nakoniec zvitazilo nase lepsie ja a losovali sme medzi vsetkymi troma. Tore napisal cisla na listocky a mali sme tahat - az na to ze ani ja ani Katka sme sa necitili na taku zodpovednu ulohu, vylosovat nam vhodnu izbu, no mala som pocit jak pred skuskou, busenie srdca, Katka dokonca musela na zachod :) Nakoniec to Tore rozriesil za nas a dohodli sme sa, ze podla toho ako sme spali budeme tie izby povazovat za "nase", a ze do kazdej hodi listocek s cislom, a kto jake dostane, tak tam bude potom byvat. No a samozrejme, ako inak, nam sa usla ta najmensia najtmavsia bez teplej vody... a Toremu a Jaimemu, tym dvom paskudam, sa usla ta najvacsia a najkrajsia o ktorej Tore od zaciatku vyhlasoval ze bude jeho. Grrr!

Katka sa na protest proti losovaniu usadila vo velkej izbe a citala si tam Lonely Planet, zatial co ja som zvadzala marny boj s granatovym jablkom. Ked sa ostatni vratili, tak sme pokracovali v popijani a kecani - s Katkou sme sa pokusali chalanov presvedcit o vyhodach malej izby, ale bez valneho uspechu.

Neskor sa dostavila tiez Ruchi s bohatymi darmi pre nas novy byt - doniesla nam krasnu mapu Indie, ktora visi momentalne na okne pretoze zatial nemame klincek, kyticku a sosku Ganesu, ktoru sem instalovali do nasej prayer room.

Asi o desiatej sme sa vybrali lezernym krokom do Sinnabaru, kde sa takto v sobotu vyskytuje vacsina trainees, dostali zadarmo prvy drink, nejake Bacardi s colou a kecali s ostatnymi - teda niektori sa pokusali aj o tanec, ale tak do hodiny sa v bare nedalo ani pohnut. Barman potom robil nejaku show s ohnom, dost sila teda, a vyvrcholilo to tym ze lial z baru vodku do ust dobrovolnikom, ktori sa ale znacne opakovali :) Dostalo sa mi tiez pozvania na veceru zo strany Petera z Irska, ktory byva v dome v Habsigude a pozname sa z STC, a mala som chvilku obavy o jeho umysly, ale potom vyplynulo ze doma nechal priatelku, coz ma mierne ukludnilo (ale len mierne pretoze dalsia jeho otazka bola ci si tu planujem najst priatela - povedala som ze neplanujem :)). Kazdopadne povedal ze pat rokov studoval na sefkuchara, takze ak on bude varit tak si dame do nosa.

Kedze vsetky bary v Hyderabade zatvaraju o polnoci, tak nas cochvila vysikovali von, a mali sme sa presunut bud do bytu Irskych dievcat, ktore mali party (ale vdaka averzii nasich chlapcov voci Irkam bola tato moznost krajne nepravdepodobna), alebo na nejaku akciu Massimovho priatela, kam nas mal Massimo potencialne dostat zadarmo. I nasackovali sme sa do aut a vyrazili do Jubilee hills - bolo to na moje zdesenie pekne daleko, a ked som si predstavila cenu spiatocnej rikse... brr. Ked sme dosli na miesto, zrovna zacinalo poprchat a nas nechceli pustit dnu. Tak sme cakali a mokli, nakonieco Massimo zaplatil, vosiel a vratil sa s osobou ktora zariadila ze nas pustili dnu. Medzitym Tore podnikol niekolko marnych pokusov sa dostat dnu, nepublikovatelne vynadal straznikovi a vobec nam robil vsetkym radost.

Dnu (teda ono to bolo pod holym nebom, takze skor za branou) to bolo krasne, taky velky park aj s vodopadom, a tam parket a podium kde stal DJ Ahmed, ktory zjavne poznal Massima, Marie aj Stephanie (zejmena k Stephanie stale vysielal poznamky typu "you're gorgeous as ever Stephanie" a podobne..) a hral podivnu klubovu hudbu na ktoru sa tancovalo tak vselijak... tak som miestami tancovala, miestami sedela, az kym o tretej nezahlasil ze teda koncime, a bol cas ist domov. Navstivili sme aj miestnu toaletu, a to teda bol zazitok. Bol tam asi milion mravcov, ktori sa zgrupovali na urcitych miestach a mali tam taku dialnicu alebo co - mala som z toho uplne zimomriavky.

Cesta domov sa ukazala tazsou nez sme si mysleli, najprv sme sa museli vsetci nejak dat dohromady a potom teda chytit niekolko riksi a ist. V jednej sme sli Katka, Tore, Sudeep a ja, pricom Sudeep dohodol cenu a vysvetlil vodicovi cestu. V dalsej siel Jaime odviezt Ruchi domov a potom sam domov, a v poslednej Anca, Rodrigo a Carlos. My sme dosli domov v poriadku, az na to ze vodic bol mierne sialeny a poriadne s nami pohadzal, ale ja som to zvladla, Tore prespal celu cestu (coz nechapem ako sa mu podarilo) a Sudeep bol plny starosti o nasich nesvojpravnych spolubyvajucich aby nasli cestu domov. Za riksu sme zaplatili 150 Rs, a doma cakali na zvysok osadenstva bytu.

Za chvilku po nas dorazili Carlos, Rodrigo a Anca a hrozne sa hadali. Po chvili vyslo najavo, ze ked ich ziadna riksa nechcela zobrat, tak im Rodrigo slubil 300 Rs. Takejto ponuke samozrejme neodolali a vzali ich, nicmene ked dosli k nam, tak im zaplatil len 150. Vodic samozrejme nadaval, a tak mu Rodrigo dal 50 navyse. A bol Carlosom obvineny, ze sa sprava k vodicovi skaredo ("you treat him like a shit, man") a ze ked nieco slubil tak by to mal dodrzat, nacoz Rodrigo ze ani nahodou, ze toto je ferova cena a ze oni sa k nam spravaju rovnako... no tak sa chvilu hadali, Anca plakala a snazila sa ich odtiahnut od seba, potom po sebe este zacali hadzat peniaze a vykrikovat ze nechcu peniaze toho druheho - Katka ked vysla z kupelne a to videla, tak sa zacala hrozne smiat a povedala mi ze to je uplne jak z telenovely (no niet divu, obaja su z Juznej Ameriky...). Potom vyliezol este aj Tore, ale jediny pohlad nanho a bolo jasne ze on ich od seba asi nedostane pretoze mal co robit sam so sebou - opieral sa o stenu takym tym podivnym sposobom ktory naznacuje ze bez tej steny by asi rovno nestal a mal podivny pohlad :) Povedal im len tu a tam nieco, ale nakoniec Carlos hovoril ze dobre ze prisiel lebo inak by bol asi Rodriga zmlatil. No asi po pol hodine sa konecne ukludnili a sli do postele. Carlos spal s nami s Katkou, zrazili sme matrace dohromady a spali sme tam traja (myslim ze po takej noci by sme tam zaspali aj siesti) a Sudeep spal na zemi pod oknom len na spacaku. Povodne sa chcel ulozit rovno k dveram, ale sme mu to vyhovorili. Katka potom povedala ze sa neodvazila mu navrhnut aby spal s nami, pretoze netusila ci to je prenho prijatelne.. ja som zastavala skor stanovisko ze keby sa potom pochvalil v praci ze spal hned s dvoma cudzinkami, ze by vyrazne stupol v ociach svojich kolegov. Ked sme vyrazali na party, tak este aj domov dolezito volal ze ide na party :) No je to srandovna bytost.

V nedelu rano to vyzeralo presne tak ako to asi muselo vyzerat po takej party, Rodrigo a Tore mali hangover, tvarili sa ako nestastie, ale asi o pol jednej sme boli schopni s Carlosom, Katkou a Torem vyrazit na prechadzku preskumat co je opacnym smerom od nasho domu. Zistili sme ze su tam male obchodiky a plno "chicken center" kde sa predavaju zive kurata, a dostali sme sa na Rd 10, kde sme k Toreho obrovskej radosti objavili svajciarsku pekaren. Chlapci si okamzite objednali sendvic a bagetu, ktoru dostali dokonca s hranolkami a uplne si vrneli. My s Katkou sme si potom dali noodles s kuratom, vajickom a zeleninou v restike nedaleko od nas, obdrzali telefonat od Mr. Rahmana ze nabytok dnes nebude pretoze (prekvapenie!) vsetky obchody su v nedelu zatvorene.

Nakupili sme potom v obchodoch vedro, handru a taku stierku na podlahu, a s velkym sebazaprenim (aspon z mojej strany) vypucovali nasu izbu, prestahovali si veci do skrin a zaviedli poriadok. Potom sme sli s Torem a Jaimem na net, dali si veceru v Cabbab House a ked sme sa vratili, tak uz bol umyty aj zvysok bytu :) Vecer este dorazil pre zmenu Rodrigo, zda sa ze u nas bude peceny vareny - ked o pol dvanastej v noci zazvonil zvoncek tak uz sme sa zmohli len na inteligentnu otazku "who can it possibly be?".