Melancholicka streda

Zrovna teraz na mna padla melancholia, takze to dnes asi cele bude v tomto duchu :) Za moju melancholicku naladu moze Vojta,pretoze ked som si pozrela jeho uzasne fotky z Gronska, tak na mna akosi padla. Tie krasne ciste ladovce, ziadni ludia... ach ach. Tu v Indii ma clovek celkom iny druh zazitkov :)

Inak sme sa dnes v praci ukazali len tak na hodinku, aby sa nepovedalo, a busom o 11.30 sme vyrazili do mesta stretnut sa s nasim landlordom, ktory vcera z neznamych dovodov prelozil nas podpis na 13h. Tore uz bol v meste, pretoze mal to veledolezite stretnutie, nicmene do rikse nastupil rozziareny ako slniecko a povedal ze toto je praca na aku cakal - bude robit v mergers&acquisitions, hladat vhodny podnik na merger v Skandinavii. Vraj to bude najvacsia akvizicia v historii Satyamu... tak je z toho cely prec

Bytny sa dostavil vcas, zmluva bola v pohode, tak ju Tore podpisal (pretoze Aiesecar ktory mal prist napriek trom uisteniam ze sa dostavi samozrejme zavolal ze nepride) a zaplatili sme prve najomne. Dalsie dame, az bude z coho:) Potom sme si dali v Music Worlde kafe a sendvic (ja som teda mala taky cokoladovy koktejl, a bol TAK dobry! Hodili mi donho zmrzlinu za ktoru si potom nauctovali nehoraznu sumu, ale bolo to uzasne. Myslim ze je velmi kontraproduktivne ze tato ustanovizen je tak blizko nasho noveho bydliska) a potom vdaka hustemu dazdu sme omrkli ponuku CDciek... niektore su fakt poklady. David Hasselhoff, tak toho by som rozhodne uz nikde na svete necakala. A vida, v Indii je skutocne mozne vsetko.

Potom sme sli navstivit brokera s nabytkom, a velke bolo nase zdesenie, ked nam v ustrety vykrocil clovek, ktoreho sme dost nevyberavo odmietli ked sa nas snazil ubytovat v byte irskych dievcat. Nakoniec sme s nim ale dohodli celkom vyhodne podmienky, za 500 rupii na osobu mame kompletne zariadenie bytu vratane elektroniky. Budeme mat chladnicku, varic s plynovou bombou, pracku so susickou, telku, jedalensky stol, gauc, kresla a stolik, a potom matrace a nejake stolicky plus pisacie stoly. Ma to dodat do tyzdna, ale matrace a nabytok skor, takze v piatok vecer sa stahujeme!! Uz sa fakt tesim. A nemusime vybavovat nic viac, nic kupovat ani zhanat pretoze ceny co nam dal aj na matrace su dost vyhodne. Budeme mat aj vsetok kuchynsky riad, takze ani do toho nemusime investovat. Prijemne :) Menej prijemna bola navsteva toalety Mr. Rahmana o ktorej pouzitie som poziadala v krajnej nudzi. Velka chyba... zachod nebol umyty myslim vobec nikdy, papier ani omylom (ale to je pomerne obvykle, ked som sa nanho pytala v Hyderabad Central, coz je velky obchodny dom, tak mi bol doporuceny novinovy papier) a umyvadlo... ked som si chcela umyt ruky a pustila som vodu, tak som mala taky nutkavy pocit ze mi nieco spliecha na nohy. A skutocne! Pohlad dole odhalil, ze umyvadlo akosi postrada odvod a voda volne steka na podlahu a dierou von. Traumatizujuca skusenost!

Po tom co Tore odpalil na dalsi pohovor, sme my s Katkou stravili hodinu v Go Bananas, kde sme vyskusali polku obchodu, urobili modnu prehliadku predavacom a potom dokonca aj nieco kupili, lebo tym cenam sa proste neda odolat :) Stade sme vyrazili do Paradise Hotelu, kde sme si dali obedoveceru (ale ich dzusom som bola velmi sklamana, myslim ze to nebolo riedene vodou ani pol na pol, este horsie. Spiny! Uz som ich chcela poslat na Mayfair, aby sa tam isli pozriet ako vyzera nepancovany ovocny dzus) a potom sa presli po okoli... no a teraz sme v inet cafe. Stretli sme tu Jaimeho, ktory stravil den pokusom o vyzdvihnutie nasich foreign registration kariet, ale dostal len styri a podla akeho kluca prave tieto styri (ta jeho medzi nimi nebola), to nikto nevie. Takze tuto uspesnu akciu zrejme bude nutne este par krat opakovat.. to je radosti.

Vijay mi dnes zasa poslal smsky, dokonca dve (napriek tomu ze na tu prvu som neodpovedala tak nelutoval namahy poslat mi este aj druhu) a uz sa tomu musim len smiat.

I have talked 2 the sun and the moon, Asking them 2 help u GET WELL SOON:-)hope ur throat infection gets well soon take care!:)

No asi v tomto duchu. A ranna bola este horsia..

Hope u spend d day being what u like 2 b seeing who u luv 2 c doing wat u plan 2 do & havin all ur wishs come true! Keep smiling !:-) Have a happy day!:-)

Nie ze by to nebolo mile, ale snad uz by stacilo :) Kazdy den, to ma prilis rozmazna... :/

CSG Get together - vecer...

Tak plna cerstvych zazitkov este za horuca som sa rozhodla zaznamenat dnesny pamatny vecer, pretoze nieco takeho sa casto nevidi.

Na party sme teda vyrazali o siestej, mali sme firemne auto a sli sme v nom siesti. Katka sa rozhodla ze sa tiez prida k velkej rodine CSG, a ze teda zahaji svoje posobenie tam na party. Takze sme vyrazili, a ked sme o stvrt na osem dorazili na miesto, boli sme tam hned druhi po organizatorovi. Zoznamili sme sa s nim, nakoniec TOTO bol Ashish (a teda neviem ako sa vola clovek o ktorom som si doteraz myslela ze je Ashish) a jeho manzelka. Potom sa pomaly zacali trusit dalsi ludia, tak sme konverzovali, skusali sme strielat baloniky (Katka ako jedina uspesna), skusali sme sa s Nachom z hlavnych miest, kecali a cakali na veceru. No ale to sme si este mali pockat, pretoze najprv zacali chodit s chutovkami a dzusmi, potom bola magic show, a az potom nas laskavo pripustili najprv k polievke a potom aj k bufetu.

Magic show bola zamerana hlavne na decka, ktorych tam bolo pozehnane, my sme to len tak zhovievavo registrovali, a medzitym pokecali s kadekym. No ale prava sranda zacala az cez veceru.

Este cez den sa ma totiz Shashi pytal, ze ked som z tej Europy, ktore europske jazyky ovladam. Ked som sa hrdo vytasila so slovencinou, tak sa spytal ci nahodou neviem dansky. To som ho teda musela sklamat, ale ked sa spytal ci nepoznam niekoho kto to ovlada, tak som spomenula ze mam norskeho kamarata, ktory mozno rozumie. Tak som dostala za ulohu zistit co je na tom pravdy, pretoze potrebuju zistit, co priblizne je v nejakych papieroch. Cez obed som teda problem predlozila Toremu, napriek tomu ze som ho uistila ze uloha je to neplatena sa rozhodol ist s nami do CSG a zistit detaily. Tam chvilku kecal so Shashim a potom uz som ho nevidela.

No ale na veceri si ku mne nenapadne prisadol Shashi, a spytal sa ci by sa Tore zajtra mohol stretnut so Saileshom, a nieco s nim prebrat. Ja som samozrejme nevedela, tak sme mu zavolali (teda JA som mu zavolala) a dohodla rande na 10.30 zajtra, pretoze nas chlpatouchy landlord presunul stretnutie na 13.00 takze musia ist busom o 11.30 do mesta. Stretnutie malo trvat len 15 minut, takze pohoda. Shashi uplne ziaril a mala som pocit ze ma tam snad vybozkava, a radostne odjuchal oznamit to Saileshovi. Za dve minuty bol ale naspat s tym, ze Tore sa ma zajtra dostavit o 10.45 do City centra. Na moju nesmelu pripomienku ze nam nejdu busy mi oznamil (fakt ktoreho som si bola dobre vedoma, ale nechcelo sa mi ho oznamovat Toremu) ze predsa ide bus o 7.10. Dovolila som si este podotknut ze Tore velmi nema co robi v meste a ze to nie je zrovna pohodlne a mozno sa mu nebude chciet, ale Shashi len spletal cosi o very senior manager, head of all department, a ze proste ked taky clovek zaveli, tak je cest vstat aj o piatej rano. Tak som teda znova zavolala, a na moje velke pocudovanie Tore suhlasil. Shashi mu este osobne zdoraznil aka je to velka cest a ake je to dolezite, a stastne sme sa rozlucili.

Nato Shashi vyhlasil, ze este by teda Toremu rad osobne zdoraznil ked sa vratime do STC, ake je to dolezite, a ze Sailesh velmi stoji o to aby Tore pracoval v CSG, a preto sa s nim chce stretnut este pred ludmi z finance department. Tak hovorim, dobre, je este len 22h, ked sa vratime o polnoci tak ho este urcite zastihneme hore. No ale Shashi bol taky nervozny, veceru zhltol tak rychlo ze myslim ze si zalozil na zaludocne vredy a kazdych pat minut sa chodil uistovat ze naozaj este moze zjest dalsi susto ryze pretoze Tore mu medzitym nezaspi. Dokonca vyslovil naivnu domienku, ze ked bude vstavat na bus o 7.10 tak ze snad uz by mohol ist spat. Ha ha.

Ked sme teda konecne dosli domov, tak sme okamzite museli vyhladat Toreho, Shashi mu povykladal jak si Sailesh ceni dochvilnosti a ze tam ma byt uplne presne, a rozlucil sa konstatovanim, ze Toreho teda len upozornuje ze uz je 23.45 (cimz mu jemne naznacil ze teda uz by mal ist spat aby rano mohol vstat). Ukazalo sa ze s tym vstavanim to nie je az take horuce, pretoze nova batch ma auto, takze sa Tore zvezie s nimi o deviatej.

No proste taky krasny exemplar podliezavosti a totalneho vydesenia sefom som este v zivote nevidela. A nechapem ako je to mozne.. ale je to tak. No dufam ze ja tak nikdy v zivote neskoncim. A este v aute sa ma snazil presvedcit, ze niet nic lepsieho nez predat svoju firmu Satyamu... myslim ze nezavislost v podnikani mu ako cenena hodnota vela nehovori.

Takze teraz som na nete, je tu pekne teplo a snazim sa neskrabat si svoje stipance od komarov, je ich teda pozehnane.

A dnes mi zasa napisal Vijay smsku... mam pocit ze to nikdy neskonci. Zasa nejaka volovina o uzivani si zivota atd... v podobnom duchu ako spamove emaily posli dalsim osemnastim ludom. Vcera som mu na jeho "did my puppy wake you up?" neodpovedala, dnes som mu napisala len good morning, ale napriek tomu ked som ho potom nestastnou nahodou stretla v kantine, tak sa uistoval ze som jeho smsku dostala, a pytal sa ci nejdem plavat, a vobec - privelky zaujem. Kiezby ti Indovia aspon trochu poznali mieru.

CSG Get together - den...

Tak dnes rano bolo vstavanie ozaj krusne... vcera sme boli na nete, a potom sme este kecali najprv vo vacsej skupine, potom uz len s Katkou na izbe a do postele som sa dostala az pred tretou.. a potom vstavat rano o deviatej nie je to prave orechove. Este k tomu ma poriadne skrabalo v hrdle, a bolo mi tak dost divne, tak sa mi ani do prace nechcelo, no ale co uz :)

Stephanie tu uz napodiv bola, a hovorila ze prva noc bola super, ze spali na podlahe na dvoch spacakoch napriec, a dnes idu kupit matrace a nejaky nabytok. Ukazala mi aj email o podnikovej party dnes vecer, ktory ma mierne prekvapil a uvazovala som ci ist alebo nie, ale potom sa stavil Ashish a vicemene mi oznamil ze idem, tak som si povedala ze asi bude rozumne sa tam aspon ukazat, aby som nebola za asociala. Takze ideme spolu autom o siestej z STC, a party ma koncit o jedenastej, ale zrejme sa pokusim vypadnut skor, lebo nie som ani v spolocenskej nalade, a mala by som ist dnes nejak skor spat.

Inak som sa snazila pokracovat vo svojom vyskume, potom si ma zavolal Debdeep zo scenario planning, tak uz som cakala ze mi povie ze nemam co pisat sukromne maily v pracovnej dobe (zrovna som mala rozpisany dlhocizny mail Jitke co vsetko musi vykonat pred cestou do Indie), ale nastastie mi len tuzil dat nejaky dokument tykajuci sa telekomunikacii, scenario vyvoja 2010, ma to sto stran a mala by som to precitat tak do zajtra snad. Tak som sa do toho pustila, ale zatial som sa dozvedela len o vzniku odvetvia scenario planning a nejaku metodologiu. Ale vyzera to relativne zaujimavo, tak uvidime. Len sa trosku bojim aby som prilis nezabrdla do scenario planning namiesto strategy planning, lebo to by ma zaujimalo ovela viac a zahrna to aj tu implementaciu.

Ha, je 17h a office je uplne prazdny, vsetci pred vecerom konaju velke pripravy, tak sa skoro bojim jaki budu nafinteni. Ja mam len svoj uzasny indicky modry zvrsok a biele nohavice (dnes som si za tento outfit uz vypocula niekolko komplimentov, tak snad budem mat uspech), a tak to aj zostane - mozno sa premozem a instalujem si nejaky makeup :) Pytala som sa Astu, to je holka ktora je tiez nova v Hyderabade, privydala sa sem z Delhi, a povedala ze vobec netusi co si obliect, a ze sa pytala a odpoved nedostala. Tak sme sa dohodli ze pojdeme v tom v com zrovna sme a ked tak sa vyhovorime ze sme nove/cudzinky :) Normalne ma dnes prekvapila, lebo povedala ze mala arranged marriage... coz samozrejme ze viem ze vacsina sobasov je dohodnuta, ale nejak som to u pracujucej vzdelanej a peknej zeny neocakavala... a predsa. No deju sa veci.

Zrovna som dostala smsku od Nhoo, to je holka z Thajska ktora je tu uz od 1.6. a este stale nema pracu! Mala s nami zacat pracovat v CSG, na oddeleni Integration, a po tom co sem desat dni dochadzala a snazila sa stretnut so sefom, tak jej potom povedal, ze vlastne nechce aby tu pracovala, pretoze potrebuje niekoho s finance background. A ze nemoze robit ani inde v CSG.. coz je pekna blbost, pretoze my so Stephanie a Monikou tiez nemame finance background, a napriek tomu tu stastne predstierame pracu. Tak bola pekne nastvana, a zajtra sa stretne s Ravim. Vyhrazala sa, ze ak nedostane pracu tak sa vrati domov, a postazovala sa doma Aiesecu co za traineeship vlastne dostala. Takto sa stazuju viaceri, na google som dostala mail od chalanov z Bangalore, ktori uz toho tiez mali celkom dost a dost intenzivne sa stazovali, vedeniu, Aiesecu tu, Aiesecu doma... proste kazdemu. Tak neviem ci s tym nieco urobia, Ravi sa uz novej varke poriadne povyhrazal, ze ziadne take ze si sami budu moct vyberat pracu, pekne budu robit to co im bude pridelene... a Anne z Rumunska rovno povedal ze TY pojdes do Chennai:) Bola z toho pekne vydesena... a ITakom dali na vyber, bud zacnu trening dnes, alebo az 19.9., coz je teda pekne blba volba. Su len traja, a dve holky sa rozhodli ze chcu cestovat, a chalan by radsej zacal hned, ale zasa sa mu nechce tam byt celkom sam... no tazka volba. A Ravi im vraj povedal, ze uz sa naucil hovorit nie. Nemala som teda pocit ze tuto schopnost postradal ked nam vysvetloval preco to co chceme nie je v ziadnom pripade mozne, ale nech ma radost.

No tak idem pomaly sa pripravit na party, fakt som zvedava co sa tam bude diat. Minimalne by sme mohli dostat nieco dobreho na zub, mnam. S drinkami teda rozhodne nepocitam...

...ale nie ten co sme chceli :(

Dnes to vsetko vyzeralo od rana tak nadejne, Tore zavolal doktorovi (zistili sme ze doktori su dobri prenajimatelia, pretoze im nevadi ze byvame mixed.. aj sme uvazovali sa predstavovat ako doktori:)) a dohodli sme si stretnutie na siedmu hodinu vecer v nemocnici kde vazeny doktor pracuje. Tak som sa rozhodla ze pojdem busom o 3.45, posedim na nete a potom spolu vyrazime podpisat zmluvu a dojednat formality.

Ale ouha, o 3.05 mi zvoni telefon, a Tore mi oznamil, ze mu zrovna volal majitel bytu a povedal ze ho dal "family friendovi".. tak to som sa skoro nezmohla na slovo. Nicmene operativne sme vytvorili plan B, vybrali sme druhy najlepsi byt, zavolali majitelovi a dohodla som schodzku v kyzenom byte na siestu hodinu vecernu.

Ked sme tam dosli, neskoro samozrejme, tak majitel uz na nas cakal (a ma chlpate USI! Neviem ci je to nejaka choroba postihujuca zejmena majitelov bytu, pretoze aj ten vcerajsi trpel podobnou vadou), ani sa velmi nepozastavoval nad nasim polhodinovym meskanim, a presli sme priamo k jednaniu o byte. Mal so sebou taku zmluvu s nejakym inym najomnikom (neskor vyslo najavo ze s osobou z bytu nad nami o ktory sme mali povodne zaujem) ktora bola rozne preskrtana a netusili sme ktora cena sa na nas vlastne vztahuje, tak sme z toho boli trosku vykolajeni, taktiez sme ho chceli donutit aby tam napisal ze kedy instaluje bojler (v miestnej terminologii geyser), coz on nechcel, vraj ci mu neverime... no a doslo samozrejme aj na jednanie o cene. Povodne mi do telefonu povedal cena 18 000 Rs negotiable. Tak sme sa v riksi dohodli, ze poziadame o 15 000 plus maintenance, ktora cini 1000 Rs, ale on ze nie, ze teda 17 000 a ze mi to do telefonu povedal (nieco huhlal, pravda, ale ja som to nebrala velmi na vedomie).. tak sme polavili na 16 000 a on ze furt 17 a 17, az uz sme sa nastvali a povedali sme ze teda prejdeme tu zmluvu spolu, pretoze takto sa neda jednat, a tam sme videli, ze za ten rovnako velky, trosku nedokonceny ale slnecnejsi byt nad nami platia len 15 000, tak to nam prislo ozaj nefer a po velkej namahe z nasej strany majitel teda pristal na 16 500!! Tot velky uspech nasho vyjednavania. Este sa nam ho podarilo presvedcit ze nemusime platit trojmesacne najomne ako depozit, ale ze staci dvojmesacne, a potom posledny mesiac nemusime platit a az sa budeme vystahovavat tak nam jedno mesacne najomne vrati.

Takze v stredu podpisujeme zmluvu, a vo stvrtok sa snad stahujeme!! Kanadanky a Colm sa stahuju dnes, a su z toho celi bez seba. Som zvedava ci Stephanie rano uvidim v praci, mala by stihat bus o 8.15 od Hyderabad Central :) Vtipna predstava, vzhladom k tomu ze su este stale tu, do mesta je to aspon hodina, a nez sa tam vybalia..

Po uspesnom dojednani zmluvy sme sa teda rozhodli dopriat si slusnu veceru, pretoze uz som mala dost tej slichty v STC, a za 80 rupii a velkeho dohadovania sa nam dostalo dvoch obrovskych davok rezancov s kuratom a zeleninou a la cina, nan s maslom (to je taky druh capaty, ale iny... velmi dobry :) a vody kolko hrdlo raci. Nicmene vysvetlit casnikom, ze chceme skutocne toto a nie nieco ine, pretoze odmietali pochopit ze ten nan zjeme len tak a nie s masom, a este k tomu ze si ti dvaja podozrivi cudzinci objednali len to najlacnejsie jedlo, to bolo nad ich sily.

Dnes sa tiez vratila Katka, ked som prisla domov tak uz na mna cakala v izbe, pre zmenu s flasou domacej slivovice, ktoru este teraz citim v hrdle:)) Hovorila ze Delhi bolo uzasne, cestovanie vlakom v pohode a ze uz je jej uplne jedno aku pracu bude robit len ked bude moct cestovat do bludu. Ravi jej dal na vyber, bud corporate strategy alebo Quality horizontal, tak si vybrala QH a bude pracovat v Cyberspace, coz je podobne daleko z mesta ako STC ale inym smerom a ma nastupit zajtra. Coz by znamenalo bus z STC o 7.10 a potom pripoj do Hi-tec city, coz sme jej ale vyhovorili. Takze zajtra ich s Torem zrejme caka obstaravanie nabytku, vyjednavanie s brokerom a nakup nejakych veci ktore budeme do bytu potrebovat. Ja budem pracovat, buhaha!

...mame byt!!!!

Sprava dna je, ze mame byt!!!!!!!!! Dnes sme hladali ako divi cely den, dokonca sme vcera kvoli tomu nesli na party aby sme boli rano fit a cerstvi ako rybicky, mohli chytit 10.30 bus a vyrazit na byt. Videli sme ich pozehnane, ale vsetky pekne, takze uz to bola len otazka toho ktory je lepsi.

Prvy sme videli v Banjara Hills, MLA Colony, a bol velmi pekny, slnecny, mramorove podlahy a tak, nicmene sest mrtvych svabov na podlahe nezanechalo najlepsi dojem. Majitel prisahal ze urobi dezinsekciu, ale predsa. A jeden zachod bol turecky, a nie kazda spalna mala kupelnu (jaki sme tu spovykani, ale tu je skutocne standardom ze kazda spalna ma vlastnu kupelnu...). ALE, k bytu patrila este aj mala izbicka na prizemi pre nasho otroka! Alebo pre vyhosteneho spolubyvajuceho...

Potom sme videli tiez v Banjara Hills, v tej istej kolonii jeden stvorizbovy byt, ale jeho rozlozenie izieb je dost divne, su take priechodne, a dve budu volne az za mesiac... ale mohli by sme tam vziat dalsich ludi, a tak by to bolo lacnejsie. Potom sme sa znovu boli pozriet na tmavy/studeny byt, pretoze uz s nami bol aj Jaime a stretli sme sa tam s Ancou a Rodrigom, tak aby aj oni videli. To uz som zacinala toho mat dost :)) Byt na druhom poschodi bol uz zadany, ale ten na prvom bol stale volny a pacil sa im viac ako MLA colony, ktory sme videli potom (Anca si nevsimla mrtve svaby, ale napriek tomu hlasovala pre chladny byt). Takze to bol zatial nas favorit, nicmene majitel tvrdil ze ma ponuku na 17 000 + 1000 maintenance... coz bolo za nasim prvotnym limitom. Ostatne byty neboli ovela lacnejsie, plus boli dalej, takze by sa to vlastne vykompenzovalo na riksiach.

Ale rozhodli sme sa poobede v Pizza Hut (fuj) zavolat este na dalsie byty... po obede sme teda videli este byt v Sri Nagar colony, a TO bolo nieco!!! Stresnybyt, styri izby, kuchyna, obyvacka.. same balkony, no proste nadhera. Okolo park, kludna stvrt, a chceli za to 16 000 + 1600 maintenance. To ked sme videli tak sme vedeli ze to musime mat aj keby sme mali priplatit. Proste nadherny byt aky sme si vsetci predstavovali. A navyse ma styri izby, takze ta stvrta bola chalanmi okamzite alokovana ako smajchlkabinet, coz neskor vnimali ako rozhodujucu komparativnu vyhodu tohto bytu. A nie je to daleko od Hyderabad Central, coz je obchodny dom od ktoreho nam chodi bus do STC, a je to take centrum mesta. Nicmene rozhodli sme sa zhliadnut este jeden byt pri hoteli Taj Residency, coz je tiez nedaleko (ale trosku dalej), je zariadeny, ale mensi a na rusnej ceste (a pod oknami stavenisko)... nicmene majitel priam tuzi po cudzincoch, takze nam ho drzi, a stoji menej nez Sri Nagar colony. Ale do Sri Nagar keby sme vzali este jednu osobu a obetovali smajchlkabinet, tak by to vo vysledku vyslo lacnejsie. Nicmene zatial sme jednali len s pani, ktora vyzera slobodomyselne pretoze jej nevadilo ze sme mixed (Tore tvrdil ze uz ma dost manzela, a pristahuje sa k nam do guest room aby si uzivala ich spolocnosti), ale este sa musi vyjadrit pan domu... tak cakame ze zavola, a ak zavola tak to s nim dufam dohodneme a mozme sa stahovat!!!

Takze to bol vicemene nas dnesny program, teraz uz len sedim na nete a som cela prec z toho ake krasne DVA byty sme nasli... a ani nemusime predstierat ze sme married couples :) Inak vcera sme pozerali Full Metal Jacket, o vycvikovom tabore do Vietnamu a potom z Vietnamu kusok... nebolo to zle, ale nie celkom moj styl filmov.

Tak zajtra zasa do prace, no ale ten byt ma tak dobre naladil...zajtra maju v Ohri's nejaku speci akciu ze vsetko za polovicu lebo maju anniversary, tak mozno by sme svoj novonadobudnuty byt mohli oslavit vybornou vecerou:)) Uz som sick&tired zo stravy v STC, tak minimalne vyplatu musime niekde prejest!

Hladame byt...

Dnes uz som v Indii presne pat tyzdnov (asi za hodinku...) a oproti slubovanym dvom tyzdnom v STC a naslednemu stahovaniu do mesta sme este stale tu. Hladanie bytu je vec nelahka, zatial som videla aspon desat, ale prijatelne boli tak dva. Niektore z tych bytov su fakt tak na urovni Luniku 9, jeden z nich postradal v jednej miestnosti okno, a v druhej miestnosti naopak na okne chybala okenica, takze pozostavalo len zo zamrezovanej diery na balkon. Ked sme na to agenta upozornili, vyzeral tym velmi prekvapeny a sluboval napravu... ale to by sme nesmeli byt v Indii. A to ani nehovorim o tom, ze niektore z bytov maju len "indian style" zachody, ktore ked vezmeme do uvahy frekvenciu nasich traviacich problemov nie su to prave. Dalsi problem je cena... ktora byva premrstena uz len vdaka nasim bielym ksichtom, a ked majitelia vidia ze sa nam byt paci tak ide dost hore. Stephanie a Marie nasli byt celkom ok, s terasami a tak, ale v jednej izbe mali klimatizaciu, a ked tam teda doviedli ostatnych aby si byt nechali schvalit, tak zrazu klimatizacia nebola v cene bytu, ale ziadali 1000Rs extra. Coz pri celkovej cene 16 000, ktora uz tak bola na hranici prijatelnosti, nebolo prijatelne. Asi som teda nezdoraznila, ze byt samozrejme nebol zariadeny (respektive bol zariadeny an indicke pomery, coz znamena kuchynska linka bez spotrebicov a vstavane skrine).

Takze vysledok je, ze si v zalohe nechavame tmavy byt (Tore ho v zachvate optimizmu nazval "chladny byt" pretoze vzhladom k tomu, ze donho nesvieti slnko, tam urcite nebude horuco.. coz bol problem dalsieho bytu ktory sme videli.. stresny byt s obrovskou terasou, ale len sme otvorili dvere a uz nas to ovalilo), ale majitel si mysli ze nas dobehne, paskuda, a ze od nas za ten kutloch dostane 16 000, ale tak zufali este nie sme. Zajtra teda kupime rano noviny, a vyrazime do mesta... coz bude zauijmave, pretoze dnes je Patrickova farewell party, stahuje sa do Bangalore, takze chcem vidiet ako rano vstaneme na bus o 10.30 :)

Vcera som bola cely den v praci, predvcerom vlastne tiez a snazim sa robit vyskum telekomunikacii, ale je toho tak strasne vela ze mi to zas tak skvele nejde. A polovica stranok je platenych, coz ma mierne povedane demotivuje. No buduci tyzden uz s tym musim nejak intenzivnejsie pohnut, inak bude zle... sice som len trainee, vyhodit ma nevyhodia, ani nic nepovedia, ale nerada by som posobit ako uplny debil. Zato ITaci maju v pondelok dalsi test, nicmene po tom prvom, kedy tym co nedosiahnu 80% potom na druhy den pri "re-assessment" pomahala cela trieda, mam pocit ze ich studium nebude zas take intenzivne. A som stale ospala, chodim spat tak o pol druhej, vcera o pol tretej dokonca lebo sme pozerali Closer, a potom este kecali a predtym mi Vijay cital svoje basne, ktore boli zvacsa o nestastnej laske a teda niektore dost klise. Asi nie som ta prava ktora oceni dojemnu poeziu... tiez som ho poucila aby az bude mimo Indiu, aby nechytal inych chlapov za ruku ci okolo ramien, alebo im nebodaj nevykladal ako im to dnes slusi, ako to zazivaju nasi na treningu. Boli z toho teda pekne vyplieskani... a tiez sa stazuju, ze sa ich Indovia stale pytaju na dievcata, a len co prehodia s holkou par slov tak su z toho uplne mimo. No niet divu ze sa musia spolahnut na tie arranged marriages :) Uf, tak vari si idem zaplavat, aj ked neviem ci je to s pocinajucou nadchou dobry napad, ale dnes sa mi tak nic nechce...

Uz pracujeme!

Tak uz som dnes zapojena do pracovneho procesu... robim si svoj maly mily vyskum, zatial stale cakam na internetovu pripojku takze hlavne na strankach Satyamu zatial zistujem comu sa oni venuju z oblasti telekomunikacii, co robia, a tak, no a potom az budem mat trosku tucha tak zahajim na googli:) Boli sme z toho so Stephanie dost nestastne, pretoze to je hrozne technicke, Satyam samozrejme zaujimaju hlavne tie stranky podnikania kam sa mozu oni vocpat, u tych telekomunikacii ani tak nie, ale ten jej Infrastructure management, no poriadne sme zatial ani nepochopili o co ide. Tak sme sa boli spytat co budeme robit az to teda preskumame, a Sethu nam povedal, ze sa s nami pocita pri implementacii trojrocneho strategickeho planu, ze by sme to mali zaviest medzi VBU, ktorych je 26 a kazda by si mala spravit vlastny trojrocny plan a na zaklade toho potom jednorocny business plan. A my by sme im v tom mali pomahat, tak nejak ich k tomu dokopat, diskutovat s nimi o tom plane a tak podobne, takze preto je dolezite aby sme vedeli co vlastne robia. To nas zasa potesilo, pretoze to vyzera ako velmi zaujimava praca, je to zatial pilotny projekt prvy rok, takze myslim ze nam ako perspektivnym managerom to skyta kdeake moznosti :)) A maju na to aj casovy harmonogram a vsetko, do novembra by sa malo pracovat na strategickych planoch, pocas decembra sa to ulezi a v januari potom tie jednorocne plany... zaciatok roka je tu 1.4. takze dovtedy to musi byt tiptop:)

Inak dnes zasa ideme pozriet nejaky byt, Katka vecer odchadza vlakom do Delhi, tak tu budem celkom sama. Dnes asi aj vyrazaju niekam vecer, ale ja zostanem doma pretoze ma trosku skrabe v hrdle a zafajceny bar by mi rozhodne neurobil velmi dobre. A na rozdiel od poniektorych musim rano vstavat do prace... ac pracovna doba je tak najskor od deviatej, predtym nikto ani necaka ze by som tu bola, tak to nie je az take krute. Az sa prestahujem do mesta, tak to bude horsie.

Hura, mam blog!

Ha, tak uz som sa tiez pridala k tym sialencom ktori musia vyplody svojej chorej mysle uverejnovat na nete... to som to dopracovala:) Zda sa ze korenena strava mi lezie na mozog viac nez som cakala.

No sice som si optimisticky zalozila blog, nicmene pravdou je ze jedina prevratna udalost poslednych dni bola, ze NEmame byt, a dostala som prvu ulohu v praci! Mam urobit research na temu telekomunikacie, a mam to vykonat do 15 dni, teda aspon nieco... termin teda podla mna krkolomny, kedze mame teren preskumat celosvetovo, velkost trhu, konkurenciu, trendy, segmentaciu, no proste vsetko a to len za dva tyzdne. Uf. No som na to sama zvedava... a je koniec vyspavaniu az do desiatej :( Dnes nas normalne zobudili upratovaci (tu upratuju vylucne chlapi, to je rovnopravnost!) ze chcu nase bedsheets a skoro ich spod nas! Inak je s nimi pekna otrava, pretoze ak sme nahodou v izbe, tak klopu az kym im niekto nepride otvorit namiesto aby na nase mile come in! pekne vliezli dnu a nenutili nas zdvihnut zadok:)

Vecer potom este bola sranda, lebo som posielala Tomasovi balik:) Bude mat narodeniny, paskuda, tak som si povedala ze mu poslem balik... kupila som mu knizku a trosku caju a pozdrav, a sla som na postu reku ze to poslem. Najprv som si to pred postou nechala zabalit, je tam taky osoba ktory ma z toho biznis, najprv to dal do vhodnej krabice, vycpal diery nejakym polystyrenom, potom to zalepil, USIL vrece z bielej latky a zasil to donho. Svy potom zapecatil voskom a otlacil do toho svoju pecat:) Ja som na to velkou fixou napisala adresu, este mi dopisali Speedmail, a sla som na postu to poslat.

Lenze ouha, bolo treba to zadat do pocitaca, a zena sa ma pyta, ze aka je to krajina (mala som tam napisane velkymi pismenami Czech republic, Europe). Ze ci Europe. Tak hovorim ze nie, ze Czech rep. Tak hladala v pocitaci, a nenasla. Tak hovorim, mozno Czechoslovakia. To tiez nemala. Ani Slovensko. Tak uz som si zacinala zufat, lebo mi vracala ten balik ze to teda nemoze poslat, ukazala mi zoznam krajin a nasa rodna hruda tamt eda ozaj nebola! Ale bolo tam Nemecko, Rakusko aj Polsko, tak hovorim, mozno keby to napisala na niektoru z tych troch. A ona ze teda to mam prepisat na tom baliku, ale to som zasa nechcela, pretoze keby som skrtla CR a napisala Nemecko tak teda neviem ako by tam hladali Prahu. Tak som nakoniec navrhla kompromis, ze tam napisem Via Germany, zena suhlasila, tak sme to tak teda ucinili a som zvedava ci to pride. Vraj za STYRI dni! Je to nejake to EMS, z Thajska sem Nhoo prisiel balik za jeden den. To som ani nepotrebovala, skoda ze mi neprezradili ze to bude nejaky expres nez mi tam napisali Speedmail a nez som musela zaplatit taku nekrestansku sumu. No ale stale to bola asi len polovica toho co Tore zaplatil ked posielal domov svoj malinky iPod FedExom. A moj balik mal 820g!

Pozerame byty...

Po vcerajsich zazitkoch z pozerania bytov sme uz viacmenej rozhodnuti vziat ten z piatku, ac osoba z vcerajska mi snazivo vola (byt je asi naprosto neprenajatelny, no nedivim sa lebo to prostredie bolo ozaj hrozne - prsalo, a s Katkou sme sa museli ozaj brodit vodou nez sme k tej budove dorazili - ziadna asfaltova cesta, len udupana hlina po ktorej sa valili potoky vody. Neviem si predstavit ze by som tade chodila rano do prace v slusnych topankach a nohaviciach). Okrem toho bol byt tmavy, lebo vsetky okna mali mliecne skla - majitelom sa asi nepozdaval vyhlad na podivne domy vonku. A izbicky boli male, neviem ako by sa tam vosli dalsie postele.. majitelka nam slubila ani nie postele, ale len matrace, takze jeden by spal na posteli a druhy na matraci - skvele.

No a ten druhy byt co sme videli, no ten nas tak nasral. Trikrat sme sa toho Aiesecara pytali, ci je to ten samy byt ako maju irske dievcata aprisahal ze nie. A ked sme tam prisli, koho nevidime - tri Irky. Problem toho bytu je, ze este nie je dokonceny, a keby aj bol, tak tie ostatne v dome su v stave tazkeho rozpracovania. Irky zatial byvaju docasne v jednom byte, az o par dni dokoncia ten ich, tak sa tam prestahuju. Byt ktory nam ten podivny broker ponukal bol len dvojizbovy (a nechapem ako tam chcel narvat 6 ludi) a este mal nejake tupe poznamky ze ked chceme byvat mixed, tak ze sa musime zmierit s takymto bytom a ze do lepsich nas proste nebudu chciet. Tak sme k nemu boli dost neprijemne, pretoze keby sme vedeli ze to je to stavenisko, tak sa tam ani nejdeme pozriet.

Dnes maju Katka a Tore jednat s tym chlapikom z toho prveho bytu v Banjara Hills, a mame dohodnutu aj schodzku s brokerom ktory nam sprostredkuje prenajom nabytku a kuchynskych spotrebicov, pretoze sa nam nechce to kupovat, ac by to nepochybne vyslo lacnejsie. Nicmene su rozne problemy typu ze nebudeme zrejme odchadzat spolu, a potom posledny byto musel vsetko sam predavat, pripadne ako by sme sa vlastne financne vyrovnali ked netusime za aku cenu by sme to predali. Takze bude jednoduchsie minimalne spolocne veci prenajat a zariadenie do izieb uz poriesime ako sa bude dat.

Sailesh, s ktorym mame mat dnes schodzku, este stale nedorazil aja zaspavam nad tymi materialmi ktore sme dostali na citanie - no fakt su to take kecy, nechapem ze za to Satyam zaplatil. Ze co je printer, co je LAN, WAN, outsourcing... ja verim ze definicie su dolezite, ale fakt sa mi nechce to studovat. A tie dalsie dokumenty su este lepsie, na desiatich stranach sa tam pise ako pojdu sluzby v oblasti IT hore a ze su velmi dolezite a ze tam je ta prilezitost pre buducnost. Coz pocuvame uz mesiac, a fakt mam toho uz asi dost. Takze dufam, ze az sa stretneme s tym chlapikom, tak dostaneme nejaku ulohu ktora ma hlavu a patu, a nie z takychto sprav skompilovat patslidovu prezentaciu. Brrr.

No mozno sa spytame kedy pride osoba a uvidime. Blizi sa aj cas obedu, tak dufam ze budem uspesnejsia nez minule. Monica a Beata dnes rano odcestovali na IC, tak ich dva tyzdne neuvidime... Katka sa chysta do Delhi (oficialne tiez na IC do Agry, to je nedaleko) za svojim priatelom, ktory prichadza tri tyzdne trekovat v Himalajach... jaj, hned by som si tiez vyrazila:)) Odchadza v stredu vecer a vrati sa zrejme az v pondelok vecer (do Delhi je to vlakom 26 hodin, takze stravi prijemne dva dni cestou tam a naspat...ale je to jednym smerom len 500 rupii tusim, coz je krasna cena:)) a ja tu budem celkom sama.... dnes maju s Torem nejake interview v Cyberspace, coz je budova niekde daleko, ale inym smerom nez STC. Ani nevedeli v jakej unit maju ten pohovor, tak som zvedava s cim sa vratia.

Bollywood movie...

Dnes rano nas (dost brutalne) zobudili Adele a Pop ked zabuchali na dvere, vrazili dnu, vytiahli nas z postele (bolo este len desat...) a povedali nam, ze ideme natacat video, a teda sa mame uzajhned obliect do niecoho indickeho a vyrazit pretoze auto a maskeri a fotograf a tak uz cakaju. S Katkou sme si ledva stihli umyt zuby a obliect si co sme nasli (ja tyrkysove ponco co som kupila v Hyderabad Central a nebola si ista ci si ho niekedy vobec obleciem) a vyrazili do Convention center, kde bol hlavny stan.

Dozvedeli sme sa, ze jednak budeme natacat video, a jednak sa budeme fotit. Zatial co masker pripravoval niektore holky na fotenie, tak my sme boli vyslani do terenu natocit nejake zvasty o Satyame. Ked som videla tie otazky, tak sa mi zatmelo pred ocami - ze ako sa nam paci v Satyame, co by sme odkazali domov na temu praca v Indii obecne a v Satyame zvlast - no bolo nam jasne ze tu pravda neobstoji.

Prvy siel na rad Mert (Turecko), ktory uz je tu dlhsie a plietol teda pekne... no ale ani my ostatni sme nezostali pozadu. Potili sme take chobotiny, ze uz vtedy sme dobre vedeli ze to dobre dopadnut nemoze...

Po tom co me teda natocili tie blbiny, a dali si obed v kantine, sme sa vratili do Convention centra, a fotili sa. Katka fasovala sal a mala sa tvarit ako "shy indian bride" a kazdy kto ju pozna vie ako velmi sa musela zapriet aby to dokazala aspon priblizne. No a ked sme videli Rodriga s perlami... mimochodom, ta kurta je jeho vlastna :) Obrazky hovoria za vsetko...

Vecer sme potom vyrazili za Brazilcami do Habsigudy na party, so zachovalym makeupom a zejmena moje bindi vzbudzovalo velky obdiv. Dom to bol krasny, ale ta cesta... trva to tam z Mayfair aspon hodinu, a zatial nevedeli kde budu pracovat, takze napriklad do STC by to trvalo aspon dve hodiny, a to kazdy den... brrr.

Zazitky z obeda

Dnes som prvykrat mala plateny obed v kantine, a je to teda zazitok za vsetky drobne. Tu sa totiz najprv plati, a potom fasuje jedlo. Navyse pokladna je uplne oddelena od pultu, takze kto nevie ako sa vybrane jedlo vola (ako napriklad ja) tak ma problem. Najprv som teda okukla co maju - nic moc, ale to ma neprekvapilo. Vyhliadla som si pre seba baturu, to je taka vec velmi podobna langosu, potom kura a taky ryzovy pilav ci jak tomu hovoria. Nechala som si povedat ako sa to povie, a potom som to snazivo zopakovala osobe pri pokladni.

Bolo mi podozrive ked som platila len 22 rupii, a samozrejme ze ked som prisla k svojmu jedlu, tak mi chlapik oznamil ze na listku mam nieco ine a nech si idem niekam inam po to co som zaplatila. Tak som sla svoje jedlo reklamovat (na listku stalo veg curry, plain rice a chapati, z cohoz jedine co som menovala pri objednavani boli chapati). Povedala som mu ze som chcela kura a pilav, ukazala som mu to, ale on nieco hindsky nakrical na obsluhu, ktora mi potom dala syr v spenatovej omacke, ktory ma neskutocne potesil, a chcel mi dat chapati, tak som sa spytala preco nemozem dostat tamtie langose, a on teda namiesto aby sa so mnou dalej hadal tak mi ich dal, a povedal, ze ziadna ryza uz nebude lebo som vycerpala kredit. Takze namiesto svojho kurata a ryze som obedovala dva langose, spenatove tofu som nezjedla a po obede som si s pocitom prehry kupila kusok cokolady aby som skludnila svoje nervy.

Myslim ze nabuduce budem musiet chytit nejakeho Inda, ukazat mu co chcem a poprosit ho aby to pretlmocil tomu pokladnikovi, lebo inak sa mi solidnej vyzivy nedostane. No hrozne cosi. Nikto z nas nechape preco proste sa neplati s plnym podnosom za to co som si skutocne vzala, no ale to je zjavne vec ktora tu ma dlhorocnu tradiciu (v meste v lacnejsich jedalnach je to tiez tak) takze to nebudu menit kvoli par blbym cudzincom ktori nedokazu ovladnut tak jednoduchu vec ako priradit jedlam vypisanym na tabuli konkretnu misu.

Po dni nezavislosti

Mali sme vcul predlzeny vikend, pretoze vcera bol Independence Day, ktory sa v predstihu oslavoval uz snad od stvrtka, vsetci nosili na satach pripnute vlajocky, podaval sa kolac vo farbach indickej vlajky, viseli baloniky, este aj palmy v parku mali kmene pomalovane ako indicka vlajka. Tak uz aspon viem naisto ako vyzera:)) Co malo ruky nohy zdrhlo z mesta na vylet, za pribuznymi a podobne, takze sme tu zostali len my, zufale pripady. V sobotu sme mali ist pozriet nejaky apartman, ale sme nesli, pretoze nie je vhodne aby sme tam chodili jakozto cudzinci sami, pretoze cena by sa velmi zdvihla, tak Rishi prisahal ze tam zajde s nami. I sme sa vypravili v sobotu rano do mesta, a ouha, ked sme mu volali ci teda ide, ze my sme na mieste, tak sa nam dostalo odpovede ze nejde, pretoze je na ceste niekam inam (vyslonajavo ze na vylet). Tak sme boli nasrani jak psi, no ale kolacik nas trochu utlmil. Sli sme teda vo volnom case do parku, kde nas adoptovali indicki chlapci, tak 10 rokov mohli mat a bola ich cela tlupa, ale boli velmi mili, nechceli ziadne peniaze (!!!!!) a gentlemansky nam s Katkou podavali ruky ked sme sli z kopca dole:)) Ked som vytiahla fotak tak sa hned tuzili fotit, tak som ich odfotila a vyzeralo ze ich to velmi potesilo:)

Potom sme sli navstivit Birla temple, to je taky biely hinduisticky chram na kopci. Museli sme sa vyzut, ale bez topanok to bol taky zvlastny zazitok, celkom sme boli nakoniec radi. Ked sme tam prisli a divali sa hore schodami, tak sa tam zrovna fotila taka obrovska pereput, tak 30 ludi sedelo na schodoch. A my s Katkou sme sa samozrejme museli pridat, tak sme si sadli dopredu a nechali sa s nimi odfotit. Potom mi napadlo, a preco vlastne nie? A nechala som to Katku odfotit aj mojim fotakom... coz miestnych neuveritelne potesilo, a KAZDY jeden z nich si so mnou potom podal ruku. No citila som sa ako nejaka celebrita :) A dobre ze bolo slnecno, pretoze den po nas tam boli Ricardo s Jaimem, a hovorili ze tie mokre mramorove schody za dazda nie su to prave orechove a ze ludia tam padali jak hnile hrusky.

Potom sme mali s Katkou svoje chore dni, ten vecer dostala ona horucku a druhy vecer ja, to uz ona bola zdrava. V nedelu som teda len takbola v meste, poflakovala som sa, bola som pozriet na aiesecarsky recruitment novych clenov, na nete a tak podobne. Vecer sme potom dlho a zaujimavo diskutovali s Vijayom, to je nas sikhsky priatel, ktory tiez pracuje v Satyame a byva v STC. Vykladal nam o svadobnych zvyklostiach, citali sme si s nim Matrimonials, to je taka rubrika novin kde inzeruju buduci zenichovia ze hladaju nevestu a naopak. Je to celkom sranda, to vam musim doniest az pridem domov ukazat:)))

No a ten vecer som bola potom chora zasa ja, dostala som teplotu a bola mi hrozna zima. Vacsinou tu spim len pod plachtou, ale tentoraz som mala na sebe plachtu, svoju deku, Katkinu deku a svoj spacak a bola mi kosa. Tak som si obliekla na pyzamu nohavice a mikinu, dala si ibuprofen a konecne som sa trochu zahriala... cely den mi potom bolo blbo a este som mala teplotu, ale vecer uz mi bolo dobre a hrala som s Vijayom pingpong:)) Dufam ze dnes si zahram znovu, celkom uz mi pripadalo ze sa do toho zacinam dostavat.

Dnes sme teda boli opat v praci, stretli sme sa so sefom oddelenia Direction, vola sa Sethu. Porozpraval nam co sa na oddeleni robi, atak, opytal sa na nase background a na zaklade toho hovoril ze napriklad Stephanie jakozto osoba so vzdelanim z oblasti medzinarodneho obchodu by mohla spracovat nejaky vyskum na temu WTO/GATS a dopad na Satyam, coz si myslim ze je velmi zaujimava pracapri ktorej sa toho clovek hrozne vela dozvie. Za predpokladu ze pre nas ostatnych by sa nasla nejaka podobna, tak by to bolo super. Zajtra by sme mali dostat pridelene pocitace, a nejake reading, pretoze osoba ktora je zodpovedna za strategicke planovanie pride z dovolenky az v pondelok, a potom nam teda zada nejake konkretne projekty. Tak uz sa celkom tesim:)) Zajtra mame prist o deviatej.

Neskor sme sli pozriet do mesta, pretoze sme mali dohodnute stretnutie na byt v Banjara Hills, ale sme ho nepozreli, pretoze ten majitel nejak nemohol ci co, tak snad zajtra. Ale stretli sme sa s Aiesecarom, ktory tam bol, a referencie ktore podal boli velmi dobre, tak dufam ze az tam pojdeme osobne tak budeme moct jeho dojmy potvrdit.

Inak zdravie odhliadnuc od toho nedelneho extempore mi sluzi, zaludok sa umudril, dokonca nam dnes Sethu vysvetlil ze korenene jedlo je dobre, pretoze korenie viaze vodu v organizme, cohoz je nam za horuceho pocasia treba. Ale mame po nom jest curd, to je taky jogurt, pretoze ten zneutralizuje to korenie v zaludku. Tak sa snazim premahat a jem to, ac mi to nechuti.. dnes vecer som to skusila ocukrovat, a trochu to pomohlo. Tak snad budem aj zdrava napodiv. Hovorila som aj so Sudeepom, ktory mi vykladal ze oni si to robia sami doma z mlieka, ze pridaju do mlieka trochu toho curdu, nechaju to cez noc vonku, a rano maju plny kastrol curdu. Zaujimave... zjavne preto to nikde nepredavaju:))

Zoznamujeme sa s CSG - podrobne

Dnes sme mali mat rano stretnutie s ludmi z corporate strategy group (CSG) a dufali sme, ze sa konecne dozvieme co za pracu pre nas maju pripravenu. To bol teda mierne omyl, ale nieco sme sa predsa len dozvedeli. Samozrejme si mysleli ze my sme uz prideleni CSG, a ze uz nam maju len alokovat vhodnu pracu, tak sme ich vyviedli z omylu. Mysleli sme ze sa jedna len o ranny meeting, nicmene oni pre nas pripravili program na cely den, s cimz vacsina osadenstva nepocitala a tak ako odchadzali postupne do mesta autobusy sa postupne vytracali ludia, az sme tam zostali len styri - Monica, Stephanie, ja a este jedna Thajka, Nhoo, ktora je tu uz od juna a este nema pridelenu pracu.:)

Prezentovali nam teda jednotlive podsekcie CSG, je ich tam asi 20 takze podrobnosti si necham pre seba:) Nicmene najviac ma zaujala sekcia Direction, ktora sa zaobera strategickym planovanim. Vytvaraju tam trojrocny plan a potom nejake mozne scenare kadecoho mozneho, prieniku na trh, analyzy konkurencie, rozne scenare chovania kadekoho, tak som si povedala ze to by mohlo byt velmi zaujimave. Dokonca tam aj niekoho hladaju, kto by im robil research relevantny k temam ktorymi sa zaoberaju.. to je praca aku som si vicemene predstavovala, myslim ze by som tam ziskala dobry obrazok o diani vo firme ako aj v celom odvetvi a mohla by som to potom vyuzit az sa vratim domov. No a povazte, ako to bude zniet v zivotopise.. corporate strategy group:))) Uz vidim ako sa o mna zamestnavatelia pobiju :))) Nevyhodou tejto prace je, ze sa odohrava v STC, takze by som sa ani omylom nezbavila busov, ba naopak, prischli by mi na cely rok. Rano bysom musela chodit na 8.10 a vecer potom odchadza az o 18.45... ale pozitivne je, ze budova je velmi pekna, kantina ok, a mohla by som tu chodit do fitka a zaplavat si po praci:) A internet je rychly :)) To by sa mi pacilo... Monika a Stephanie tiez uvazuju ze by si tam nasli nieco co by ich bavilo, tak by sme sem aspon chodili viacere. Lenze ti ludia sa dnes vecer maju radit, a rozhodnut ze kde nas teda potrebuju, a ake miesta nam daju...coz ale uvidime ci bude zodpovedat nasim poziadavkam, takze zajtra rano im budeme pokojne, ale jasne a zrozumitelne komunikovat nase predstavy a dufam ze dospejeme ku konsenzu:))) Vzhladom k tomu ze tam chceme ist vraj su volne miesta, tak by to snad nemal byt taky problem. Nakoniec vzdy mozme odmietnut askoncit v Business Intelligence:)

Tore a Katka mali dnes interview v GE, Tore bol nadseny a vyzera ze tam chce pracovat, ale clovek ktory s nimi mal interview im povedal ze musi este zistit u managerov ci pre nich maju uplatnenie, coz by som si vykladala ako nie, no ale Tore je plny nadeje:)) Ponukali im nejaku pracu business analyst pre GE Money, ale co to obnasa len panboh vie, Katka hovorila ze ten clovek hrozne huhnal a ze mu tak polku veci nerozumela ac sa velmi snazila. Marie sa snazi ziskat miesto v corporate communication, ale dnes mala mat pohovor a nekonal sa, a ten clovek bude k dispozicii neznamo kedy. Massimo chce vraj robit v HR, Beata asi to same a Adele povedala ze by ju snad aj zaujimala nejaka ta praca v CSG, konkretne Standards and Benchmarking. Monica by chcela robit Organization design, lebo vraj uznieco take robila v Aiesecu - to by malo byt take to ze ci maju jednotlive oddelenia optimalne zlozenie, a ktore oddelenie co ma robit a tak. Stephanie myslim zaujima kontakt so zakaznikom, tak hovorila ze by chcela robit Event management, alebo Customers visits (chlapik aby nas nalakal vykladal ze chodia nielen zakaznici, ale aj prezidenti krajin a tak podobne... vonku su stromy ktore zasadili, a ma tam aj Bill Gates palmu, tusim aj Clinton...)

Satyam sponzoruje velku konferenciu Aiesecu v Agre, IC, takze holky co maju skusenosti z Aiesecu pracuju teraz na organizacii IC a potom ich tam takzea potom ich tam Satyam vysle ako reprezentaciu:) To sa niekto ma, co? Zahajovaci ceremonial vraj bude na terase Taj Mahalu, a na slavnostnu ukoncovaciu veceru ma prist aj prezident Indie. Inak tam budu ludia z narodnych organizacii Aiesecu z celeho sveta a je to velka udalost. V organizacnom time mame teda tri zname, tak by nas tam mohli nejak prepasovat na naklady Satyamu, ani by som sa nebranila. Inak je Agra hrozne daleko, tak 24 hodin cesty, tak vlakom sa mi tam trepat nechce. A budu vraj byvat v nejakom nobl hoteli, paskudy. Keby som to vedela,tak snad v tom Aiesecu aj vydrzim:)))

Dnes je mi blbo, prvykrat som si vzala Smectu na zaludok pretoze mi fakt bolo divne, a nie som si ista ci zabrala... no uvidim v noci. Este to nie je az take zle, ale ani dobre nie, tak pre istotu som to vypila (to je rozpustny prasok). Inak mam na rukach koprivku, asi z toho ananasu, neviem presne. Davam si dnes dietu, ale ryza s capatou nie je zrovna strava mojich snov tak dufam ze to coskoro zmizne. Dnes sme mali na veceru aj rybu, ale nikdy by som neverila ze v takom malom kusku ryby moze byt tolko kosti. Ani neviem co to bolo za zivocicha...

Joining - pokus druhy

Dnes teda robime joining, uz sme tu tri hodiny a zatial sa to nechyli ku koncu.. hrozne. No ale uz mam bankovu kartu, hura! A snad mi coskoro daju aj ID kartu.

Inak rano sme mali meeting s ludmi z corporate strategy, ktori predpokladali ze vsetci budeme nastupovat k ich jednotke, avsak vobec nam neobjasnili co tam budeme robit. Len naznacili ze su velmi vyznamni a doleziti, a ze konkretne naplne praci nam teraz nemozu povedat, ale ze zajtra nam to povedia na dalsom stretnuti. Takze sme sa trepali do mesta uplne zbytocne, pretoze zajtra mame stretnutie v uplne rovnakom zlozeni, nastastie uz v STC. Oni posobia v STC, ale stretnutie s nami si dohodli v meste napriek tomu, ze my sme tiez v STC a vyzerali hrozne prekvapeni ze tam byvame, a teda ze zajtra sa mozme zist tam. Takato komunikacia ma uplne nici a cim dalej tym viac som presvedcena ze pre taku firmu hadam dalej ani pracovat nemusim .Zajtra teda uvidim co nam ponuknu, a ak to nebude dobre tak pojdem na tu business intelligence. Som rada ze tie systemy su aspon trochu relevantne k mojmu domacemu prostrediu, tak to aspon nebude strateny cas. Zajtra uz na nich zautocime ze aku konkretnu pracu by kto z nas robil, pretoze v corporate strategy je ich dokopy 28 a vyjadrili zelanie prijat vsetkych 9 z nas, coz je dost vela, a neviem si predstavit ze by pre nas mali plnohodnotnu pracu. Takze budu musiet byt dost specificki. Ravi nas presviedcal ake skvele znamosti si tam mozme urobit atd atd, ale ja teda vobec nie som presvedcena ze by som chcela dalej pracovat v Satyame, ked vidim akoto tu funguje.

Satyam way uz sme prekrstili na Satyam wait, a dnes kedsa ITaci predstavovali tak sa Ricarda pytali ze ako sa mu paci v Hyderabade a co tu robi, tak povedal ze waiting, a ked sa ho pytali ze ci bol niekde v meste, tak ze v City Center (to je nazov jednej z budov Satyamu v meste) a ze co tam robil, tak waiting. No cela sala, hlavne trainees, lahli smiechom, a zena uz sa dalsich radsej nepytalaco tu porabaju:))

Mam pocit ze som asi alergicka na ananas vo velkom mnozstve, neviem, pretoze mam taku jemnu koprivku, tak ho chvilu nebudem jest a uvidim ako sa to vyvinie. Ale ovocie je jedine co ma tu drzi pri zivote, takze ak ho nebudem moct jest tak to bude tazka rana mojej radosti zo zivota - asi ako ked fajciarovi vezmu cigarety.

Vcera vecer som bola hrozne nasrana, pretoze nam pred nosom zdrhol bus o osmej z mesta, ani pri nas nezastavil ac bolo 10 minut predtym co mal ist, a klidne vyrazil na STC. Museli sme hodinu cakat na dalsi bus, ktory potom vymietol vsetky prdele a nez sme dosli domov, tak kantina uz zavrela. Ja som myslela ze ma porazi, lebo som bola FAKT hladna, nie ze by to jedlo bolo dobre, ale aspon nieco. Zjedla som svoj ananas, a Adele, ktora sa oneskorila asi o 5 minut bola v tazkom soku ked sme jej povedali (a ukazali dokaz) ze sme uz skutocne cely ananas zosrotovali. Vyjadrila domienku, ze sme ho zrejme neolupali properly, a museli sme jej dat za pravdu.

No dobre, je tu pekna nuda, este stale cakame na aktivaciu servisnej karty, prostrednictvom ktorej budeme moct platit obedy v kantine, aani prvi z nas este nemaju ID kartu, takze to vyzera na dlhy den.

Inak este niektori na cele s Massimom navstevuju miestny sirotinec, kde pracuju nejake Massimove kamosky z Talianska na development traineeship, a teraz zrovna robia nejaku zbierku, pretoze ktoresi detisko tam potrebovalo operaciu za 500 dolarov.Jedna z tychTalianok to zaplatila peniazmi ktore mala na letenku, a teraz robia zbierku medzi trainees aby sa jej trochu vratili naklady. Ja by som skusila najprv oslovit Satyam Foundation, ale oni sa rozhodli pre takuto cestu... Je fascinujuce ako niektori socialne citia, zatial co ini so srdcom z kamena ako ja su uplne lahostajni k nebohym sirotam. Obavam sa ze moj listok domov je mi blizsi nez operacia maleho dietka... jak ohavne.

Interview s upirom (Ravim)

Dnes teda prisiel velky den mojho interview s Ravim, na ktore som sice cakala cely den, ale nakoniec som sa na rozdiel od poniektorych dockala. Aspon male vitazstvo :)

Ponukol mi viacmenej dve mozne cesty ktorymi by som sa mohla vydat... Jednou je corporate strategy, a druhou business intelligence, co tu znamena vicemene consulting. Zajtra rano mame stretnutie s ludmi z corporate strategy, ktori by nam mali presne vysvetlit co za pracu bysme tam konali, ale Ravi povedal ze tam clovek pricuchne k vrcholovemu vedeniu, managementu, a ziska taky celkovy obraz o firme. Zatial co business intelligence a consulting by znamenalo intenzivne ucenie sa nejakeho software, a potom snad zapojenie do nejakeho projektu. Nicmene vymenoval mi tri programy ktore by som sa zrejme ucila, a to DataSource, Cognos a Informatica, o ktorych som v zivote nepocula a netusim ci by sa to dalo nejak uplatnit u nas doma. Satyam to vypichol ako perspektivne technologie pre europsky trh, tak teda neviem. No som zvedava co nam povedia zajtra na tom meetingu, je o nekrestanskej deviatej rano, coz znamena ze musime z STC vyrazat o osmej, grrr! Jak obludne. O stvrtej mame potom joining, tak neviem co budem robit v medzicase, uvazujeme aj ze sa vratime domov lebo tu v meste niet velmi co robit, resp. nakupovat uz nemozme lebo sme vycerpali limit a chodit horedole sest hodin, totiez neviem. A s pamiatkami cakame na Satyam ID, pretoze by sme sa tak mali kvalifikovat na indicke ceny, ktore su tak 10x nizsie nez ceny pre cudzincov.

Dnes sme si s Katkou kupili prvykrat dzus od poulicnych predajcov, hygienu sme shledali dostatocnou pretoze sme dostali plastovy poharik na jedno pouzitie z noveho balenia, pomaranc bol olupany pred nami a pretlaceny takym mlyncekom, a potom cez sitko do nasich poharikov. Predajcovi sme zabranili ho ocukrovat a bolo to TAKE dobre. A dva deci len za 7.50 rupii. Pri Satyame sme si potom dali dalsi za 5, ale hygienicke podmienky neboli az tak uspokojive tak sme sa rozhodli tam uz nechodit.

Pytali sme sa este Raviho, ci zostaneme v Hyderabade alebo sa presunieme, a povedal ze pravdepodobne zostaneme tu, ale ze Business Intelligence nas moze potom presunut na ine miesto, po 4tyzdnovom treningu. A dal nam najavo, ze so zaciatkom prace sa pocita az tak za dva tyzdne, medzitym sa mame usadit, najst si byt a tak dalej. Zatial co my uz sa nevieme dockat aby sme uz zacali nieco poriadneho robit, a furt len na nieco cakame. No mozno potom budeme ziadat o volno, a bude nam povedane ze to uz sme mali, a ja sa fakt nastvem.

Kupila som si dnes zasa ananas za 15rupii a neviem sa ho dockat. Aktualne bojujem s chutou na cokoladovy kolac, ktory tu v inet cafe serviruju zohriaty v mikrovlnke, a teda mozno tie dedove napady ohladom zohrievania nie su uplne blbe:) Pravdaze nie pre vsetko... ale tento kolac je zohriaty ozaj dobry, mnam mnam. Vola sa Death by Chocolate, a nazov hovori ozaj za vsetko:)) Tusim ten boj prehram...

Zabavny park na indicky sposob

Dnes je sobota, takze sme sa rano vyspinkali a sli sme s Katkou dofitka, zacvicili sme si a potom zaplavali. Po obede sme mali chut nieco robit, tak sme sa rozhodli sa zviezt busom do dediny, kupit tam nejake ovocie a pivo, pretoze tu ziadne nepredavaju, potom vypit inkriminovane pivo a takto intoxikovani sa vybrat na vecernu party prebiehajucu tu v STC, ktora je ovsem nealkoholicka. Sli sme tam este s Torem, Jaimem a Norou, ktoru zviezol jej novy indicky znamy na motorke. Ten aj povedal vodicovi busu kde nam ma zastavit, a boli sme teda pekne prekvapeni ze to nebola prva, druha ale az tretia dedina od STC, cimz bolo jasne ze pada povodny plan prist naspat peso a urobit si prechadzku, lebo to bolo dost daleko.

Tam nas VJ, to je ten Ind, nalakal na nejaky festival so spevmi a tancami a nejaku "traditional Rajasthani" dedinu ci co, ale ked sme vosli dnu tak to bol taky zabavny park pre decka, maly vlacik co robili pidikoliesko, jazda na tave, umele jazierko a slapadla, skakaci hrad a ja neviem co este. Za 100 rupii vstupneho! Tance mali zacinat az osiedmej a o piatej uz sme vycerpali vsetky atrakcie a mali sme dost. Tore vyzeral ze silne trpi a s Jaimem potom odpalili do mesta na party a cestou kupit pivo. My sme este zostali a pokecali o zvykoch a jak to bezi v Indii, VJ je Sikh, takze nosi turban, tak sme sa pytali co a jak. Dozvedeli sme sa, ze od narodenia sa ani neholi, ani nestriha. Pytala som sa aky velky je vlastne ten turban ked je rozmotany, a jeto pruh tak 1x7m! To si neviem vobec predstavit ako si to dokaze namotat na hlavu. Teraz mal len taky sportovy, coz vyzera ako cierna ponozka, az na to ze tie dlhe vlasy si stocia do takeho uzlu a ten umiestnia dopredu namiesto dozadu,

takze nad celom maju taku gulu obalenu ciernou latkou, a zvysok hlavy pokryty zvyskom tej ponozky. To je vraj casual, na sport a tak, a turban je formalny do prace. Pytala som sa aj ci rozne farby turbanov nieco znamenaju, ale vraj neznamenaju nic, ze niektori si ho proste doladuju k obleceniu:) To ma prekvapilo, myslela som ze to ma nejaky vyznam, signalizuje spolocensku triedu alebo tak nieco, ale nic.

Naspat sme potom chytili bus, ktory bol uplne natrieskany pretoze vsetci sli na party do STC. S Katkou sme sa tam stavili pozriet, ale potom sme si sli hodit veci do izby a vratili sme sa posilnene polievkou, ona polkou nedobreho piva a ja jednym Breezerom, to je taky ten sladky mix alkoholu s nejakou ovocnou stavou ci co no a ta indicka party, to som este nevidela. Bolo to pri bazene, tancovalo sa vsade okolo neho, a hrali nejaku punjabsku hudbu (to je jeden zo statov Indie), ale hrozne chytlavu. Cestou tam sme este stretli troch Irov, ktori povedali ze odchadzaju a uz sa tam nechcu nikdy vratit, pretoze na party bolo tak 95% chlapov, ktori z dovodu nedostatku a nedostupnosti dievcat tancovali spolu. No ale tak, ze sa normalne dotykali, drzali za ruky, robili otocky, dokonca sa snad aj objimali za chrbat - no u nas keby to predviedli, tak si teda viem predstavit aky by bol na diskoteke vseobecny nazor. No ale na nasich chlapcov to zaposobilo velmi silne.. na druhej strane dievcata su v pomernom bezpeci, pretoze Indovia proste nie su navyknuti tancovat s dievcatami pretoze to nie je vhodne, takze sa o to ani nesnazia a na diskoteke v Prahe clovek zazije ovela vlezlejsich ludi ako tu. Takze sme sa bavili, nicmene pravdou je ze Indovia tancuju ako o zivot, aj im to ide (aj ked ti chlapci robia take pohyby, no furt nam to neslo do hlavy jak sa vrtia..) ale su spoteni ako mysi, takze ac bola party pod sirym nebom, obcas na cloveka zavanul celkom intenzivny oder.

Party sme teda opustili, poniektori vyrazili do mesta na pokracovanie, ale mne sa nechcelo pretoze v meste by to znamenalo hodinu a pol v bare (zrovna vybrali ten najdrahsi v meste, chalani este k tomu musia platit 500Rs vstupne) a potom taxi domov. Podnik vybera asi Rodrigo, ktory ma penazi ako smeti, a Anca, s ktorou chodi sa uz postara o to, aby sme isli zrovna tam kam parta z Adarsh Heights vedena Rodrigom. No az sa prestahujeme do mesta, tak to snad bude lepsie. S Katkou sme sa zhodli ze nam viac vyhovuje domaca party, nez sa trepat do nejakeho snobskeho klubu a tam za nehorazne peniaze popijat pivo a nepocut vlastneho slova pre ohlusujucu hudbu, obvykle nejake priserne techno alebo house.

Prve dobre jedlo v Indii

Dnes sme mali mat joining, cize dostat bankovy ucet, ID kartu atd, ale pre zmenu sa to odklada na utorok. Takze doobedu sme nerobili vobec nic, do druhej sme posedavali v kantine a cakali co bude. Jedna cast nas sa rozhodla pracovat na nejakej cultural event, ktoru chcu konat tu v STC pre nas a management, a mame urobit nejaky program ci co, na temu trainee v Indii, no nieco ako cirkusove vystupenie pre management. Oni mali teda doobedu poradu, a nam namiesto aby povedali ze do druhej mame volno, tak sme tam sedeli a vyckavali co bude.

Od druhej do piatej mal Ravi zasa monolog o Satyame, ale mne a Kanadankam sa podarilo ubziknut, pretoze nam dohodol interview s veducim Insurance Vertical Unit. Vyslo ale najavo, ze praca ktoru by pre nas mal je taka lepsia sekretarka, koordinacne prace, zhromazdovanie dat a posuvanie ich vyssie, prehlad o personale a tak podobne. Takze budeme musiet byt tvrdi a nekompromisni co sa umiestnenia tyka, lebo je lahke tu skoncit s nejakou cas zabijajucou pracou ktora je v podstate nanic. Ravi vicemene priznal ze sme tu len aby sme dodali spolocnosti diverzitu a ked sa ich niekto spyta kolko maju neindickych zamestnancov aby sa mohli pochvalit prislusnym cislom. Takze myslim ze za tychto okolnosti, kedy sme tu ozaj len do poctu, by im mohlo byt teoreticky jedno co robime a mohli by nas nechat sa povedzme ucit nejake systemy alebo tak co by sa dalo vyuzit do buducnosti. No uvidime, ja mam interview v pondelok tak som na to zvedava.

Dnes sme boli na veceri mimo STC v restauracii menom Ohri's, stala nekrestanske peniaze, ale bolo to vyborne. Spravili sme si chut po tych blafoch z jedalne... dali sme si taku velku misu s roznymi druhmi masa, k tomu roti, to je druh chleba, ktory trochu pripomina langose, ryzu, a kapustovy salat, a bolo to ozaj vyborne. Poprosili sme o nie velmi korenenu variantu, takze super. Potom sme si este objednali dezert, ja som mala zmrzku s kesu a Adele nejaku slizku sladku gulu flambovanu, nam nam. K tomu lubovolne mnozstvo vody... len Sebastian sa predviedol, ked bol pripraveny vytiahnut z batohu vlastny proviant a v jednej z najlepsich restauracii v meste ho zjest. Bolo nas tam spolu sedem, mali sme k dispozicii vlastny salonik s masivnym striebornym stolom a baldachynom a obskakovali nas asi 5 casnici, no citila som sa ako princezna.

Zaregistrovali sme sa!

Dnes sme sa konecne zaregistrovali na foreign registration office! Je to na policii, pri prichode nas normalne prehladali a potom sme cakali a cakali a cakali - Indian style. Nakoniec sme poodovzdavali tie papiere, ktorych bolo asi sto - vyplneny formular s poslednou stranou 3x skopirovanou a nalepenymi 4 fotkami, list od majitela bytu ze tam mozme byvat, ucet za elektrinu, pracovna zmluva, zaruka od Aiesecu ze ked vykoname nieco hrozneho tak nas repatriuuju na ich naklady a vobec, no asi 10 roznych papierov. Takze neviem presne kedy, ale mali by sme snad dostat nejaku karticku.

Zajtra nas caka joining, coz znamena opat vyplnit plno papierov, odovzdat OSEM fotografii a snad uz dostaneme aj to ID. Dobra sprava je, ze na job offer je nastup 25.7., coz snad znamena ze od tohoto datumu budeme plateni. Prva vyplata by teda mala dorazit zrejme niekedy zaciatkom septembra, a mala by byt celkom vysoka. Tych 17 000 co dostavame je cisteho, takze sa ozaj budeme mat dobre. Jedine co je tu drahe su zapadne potraviny, toaletny papier a alkohol. Videla som tu Levi's, a NAJDRAHSIE rifle tu stoja 1700 rupii, cize nieco okolo 1000 Sk. Neuveritelne. Nez pojdem domov tak si musim nejake kupit, moje rifle uz su davno za polocasom rozpadu. Je tu aj plno krajcirstiev, tak uvazujeme ze si kupime tie krasne hodvabne latky na sari a tak, a zakerne si z toho dame usit nejake "western style" oblecenie. Alebo aj normalne odevy, myslim ze krajciri su tu velmi sikovni a lacni. No este to musime vyskumat...

Cez vikend planujeme sa pozriet po nejakom byte, ale neviem ako to dopadne. Hladat byt by nam mal oficialne Aiesec, ale kedze Rishi bol prec tak sa veci velmi nehybali a on sa musi urgentne postarat o predoslu varku pretoze uz potrebuju ich izby v STC pre niekoho ineho. A okrem toho mame narocne poziadavky, chceme byvat idealne spolu v dvoch bytoch v jednej budove... takze sa uvidi co sa podari. Zacali sme s vyskumom, majitelia zatial ziadaju celkom rozumne ceny, take ako platia ostatni trainees, takze v tom by snad nemal byt problem. Zmluvu by sme samozrejme nechali skontrolovat Rishimu, ako aj vsetky formality a tak, ale inak by snad nemal byt zas taky problem. Skor mozno nebudu chciet bandu studentov, ale preferovali by nejaku rodinu, ktora by snad zostala aj dlhsie nez len rok. No ale Rishi uz je spat a vo forme, tak nam snad najde nejaky byt.

Buduci tyzden by sme mali teda mat nejake interviews ohladom nasho konkretneho umiestnenia, tak som zvedava. Osoby hovoriace francuzsky, nemecky a spanielsky uz sa zacinaju bat, pretoze dnes nam bol prezentovat clovek z Regional Business Unit Europe, a hovoril ze potrebuju ludi ktori hovoria europskymi jazykmi, ale ze ich vyuzivaju na sales a pre-sales, coz nikto z nas nechce robit ani omylom. Este nam prezentoval chlapik zo Strategic Relationship Unit zaoberajucej sa GE, a ten zas hovoril ze je tam prace jak na kostole, ale vsetci co robia pre GE musia prejst previerkou, vsetky skolske zaznamy, criminal record a ja neviem co este, tak neviem ci je to realne. Ale GE ma vraj velku poddiviziu Energy, z ktorej Satyam robi vacsinu veci (pretoze GE ma asi 10 takych subkontraktorov ci jak to nazvat od ktorych outsourcuje IT sluzby) tak mozno by sa mi podarilo sa tam dostat vdaka svojej unbundlingovej diplomke. Ale jak som to pochopila, tak Energy znamena vyrobu turbin, a neviem ci tam by som sa zas tak uplatnila:))

No som teda zvedava na to interview s Ravim, co mi povie a tak. Ako kazdy Ind, hovori stale nieco ine. Raz ze musime byt pripraveni sa presunut podla potreby firmy (What business demands, to je cast loga Satyamu a ich hlavne heslo), ze consulting sidli v Chennai a ze maju zaujem aby sme uspeli, ze sme tam preto aby sme sa ucili a nikto od nas neocakava nejaky velky contribution. A druhy den nam zasa povie ze predpoklada ze vsetci zostaneme v Hyderabade a mame si zacat hladat byt, ze "your skills must correspond with your aspirations" a ze nepredpoklada, ze by niekto z nas bol tak dobry, aby sa dostal do consultingu.

Vcera sme si s Adele dali ananas, a Adele mi ukazala ako ho spravne olupat - najprv sa len tak oseka supka, a potom sa v spiralach odstrania tie okruhle dzubce. Povodne k tomu dala impulz Shanthi, ked sa ma spytala ci viem ako sa lupe ananas, ale properly! Tymto sposobom sa vyplytva len minimum jedlej casti, ale trva to celu vecnost. Nicmene vysledok je impozantny..

Dnes sa mi dokonca rano podarilo presvedcit chlapikov v kantine, aby mi spravili omeletu bez chleba!! To bola radost :) Vsetci mi zavideli :)) Vyzdvihla som si aj fotky co som nafotila na film, boli vcelku lacne, ale farby nevysli az tak pekne. Napriek tomu myslim ze su ok, hlavne zabery zvrchu z Charminaru, pretoze je tam krasne vidiet ten trh so stankami, rikse, sialenu dopravu a mam aj nejake pekne zabery z Golcondy. Tento film co mam uz teraz je Kodak, a planujem najst aj nejaky znackovy fotolab aby mi robili pekne fotky.

Prvy uspech - mame PAN

Dnes bol PRVY den, kedy sme skutocne v praci nieco urobili. Objavil sa Rishi, takze sme vyplnili papiere na ziskanie PAN, coz je Permanent Account Number, ktore potrebujeme aby sme si mohli zalozit ucet a zaroven k nejakym danovym ucelom, ktore mi nie su jasne ale firma ztoho bude profitovat. Zajtra mame ist na foreign registration office, kde sa zaregistrujeme a potom snad dostaneme vytuzene Satyam ID. No ale veci sa konecne zacinaju hybat... aspon nieco.

Inak sa teda dnes nic nedialo, vybavovali sme tie formality a poflakovali sa, ked sme skoncili tak sme sli domov lebo sa nam nejak nechcelo cakat v meste styri hodiny na bus. Marie si kupila salwar kamiz, to je taka ta tunika s nohavicami a salom, ale este som ho nevidela - som fakt zvedava. Tiez by som do toho sla, ale ked som s ito raz skusala, pripadala som si ako v pyzame. Asi to chce zvyk... budem uz musiet vyskusat aj miestnu pracovnu, aj ked hromady pradla valajuce sa na zemi pred nou neposobia zrovna lakavo, chalani si tam nieco davali prat a hovorili ze sa im to vratilo v poriadku, ciste, a biela zostala bielou:) Tak to risknem aj ja:))

Musim sa opat postazovat na sposob sirenia informacii. Tu proste co si clovek nezisti sam, to sa mu nikto neobtazuje povedat. Napriklad nam vyprsi 14 dnova lehota na registraciu na foreign office niektorym zajtra, pozajtra, mne v sobotu. A Rishi chcel, aby dnes tam sli len ti ktorym vyprsi lehota zajtra, a ostatni v sobotu. Nechapem preco zrovna v sobotu! A ked sme sa spytali preco preboha tam nemozme ist zajtra, tak nevedel vymysliet ziadny dovod tak nakoniec povedal ze teda zajtra, pretoze bude hrozne vela ludi ktorym by v sobotu bolo neskoro. Povodne chcel aby sme tam chodili zajtra ti ktori to maju do piatku a soboty a ostatni v sobotu - pekna blbost. Byt sa tiez snazime si zacat hladat, pretoze Rishi ma kopec prace, a pride nam aj ze sme akosi schopni si najst sami taky aky chceme. No uvidime, cez vikend sa na to chystame... Ale co sa firmy tyka, tak keby takto efektivne pracovali firmy s vyssimi nakladmi na pracovnu silu, tak by uz boli davno na dne. Ten uzasny rast indickej ekonomiky je podla mna silne extenzivneho charakteru a v ziadnom pripade nie je udrzatelny, respektive nikdy sa nedostanu viac nez k implementacii cudzieho software a k plneniu zakaziek pre IBM, ktore su potom dodavane zakaznikovi pod znackou IBM. Ci inej velkej firmy. Maju sice 23 000 ludi a buduci rok chcu mat 50 000, ale mam stale pocit ze vsetko je tu hrozne neefektivne. Oddelenie interneho auditu asi chrape:))

Dohodli sme sa, ze coskoro zajdeme na veceru do Paradise hotelu, kde maju rozne druhy kuchyni a vraj aj ta indicka je menej paliva, a ovela lepsia nez tu v kantine. My si davame stale mensie a mensie porcie, pretoze je to stale to same a uz nam to leze usami. A chceli by sme nieco menej palive, ale toho sa dockame len na ranajky - obcas. Indovia su schopni aj na ranajky jest tie svoje palive omacky. Priserne.

Zrovna dnes som si uz hovorila, ze uz mi ta ulica vobec nepride divna a som na to tak nejak trochu aj zvyknuta... len prebehovanie na druhu stranu je adrenalinovy sport, pretoze semafory a prechody su tu utopiou, takze sa proste vycka na mensiu medzeru medzi autami a clovek tam proste vbehne a snazi sa ich nejak zastavit aby ma nezrazili. Zatial zijem, ale zakazdym mam pocit ze to bolo o chlp:) Len na to jedlo neviem ci si kedy zvyknem...

Joining, pokus prvy

Dnes sa pre zmenu nedialo vobec nic. Rano sme prisli do prace aby sme zistili, ze Rishi je stale chory v Bangalore, a teda sa nevie kto vybavi nase formality. Este stale nemame vlastne pracovnu zmluvu ani ID kartu, ale Ravi nas po dvojhodinovej prednaske o nicom poslal na Joining department, kde sme vyplnili desatstranovy formular, a potom sa dozvedeli ze vzhladom ktomu, ze nemame 8 fotiek, dve kopie pasu, PAN cislo a Job offer letter nam nic nemozu urobit a mame sa vratit az to vsetko budeme mat. A este mame dodat aj dve kopie vysvedceni! Netreba to prelozit do anglictiny, pytala som sa na to a povedali mi ze ak je to doma challenge, tak to urobia tu. Tak nech sa snazia, paskudy. To mi mohli povedat uz skor ze potrebuju tie blbske papiere!! Takze za trest nechsi uziju so slovenskymi.

Takze sme sa vratili po naprosto zbytocnom vylete (pretoze tento team sidli v inej budove) do Satyam city center, kde bol Ravi hrozne prekvapeny ze nemame job offer, a tiez bol prekvapeny ze dva tyzdne pocas ktorych sa mame registrovat na foreign office su uz skoro prec, takze snad zajtra sa veci daju trochu do pohybu. Inak su to len kecy, kecy a zasa kecy. Proste Satyam way :))) Keby firmy pre ktore robia consulting po ich zasahu pracovali tymto sposobom, neviem ci by sa Satyam udrzal nad vodou. Vsetko zavisi na jedinej osobe, ktora ked nahodou vypadne tak nikto nevie co robit, nikto nema pristup k papierom, nikto iny to nemoze urobit... priserne.

My v sobotu nastastie nepracujeme, ale IT osoby budu mat trening 6 dni v tyzdni aby vsetko stihli, chudaci. Vobec im nezavidim... ale potom budu robit normalne 5 dni v tyzdni. Buduci pondelok ma byt statny sviatok, a vraj aj my budeme mat volno, pretoze tu je to tak, ze statne sviatky platia len pre statne spolocnosti, a sukromne ich mozu ale nemusia uznavat.

Co sa tyka cestovania na konci, tak by to padlo na jun, coz je mesiac sice horuci, tesne pred monzunom, ale na severe v horach by to nemalo byt az take hrozne. Snad. Este uvidime... a co sa da robit, prisli sme v nevhodnu dobu. Je velmi malo pravdepodobne, ze dostaneme dovolenku na mesiac v priebehu traineeshipu, a uz aj tak si chcem vziat volno cez Vianoce.

Inak som ziva a zdrava, najhorsie su tie dementne komare ktore nas stipu cestou z prace, nalietaju do busu a stipu a stipu a stipu. Grr! Ha, este som chcela napisat ze si uz hladame byt. Rishi je out, takze je to asi na nas... ale Iri nasli nejaku celu budovu, ktora je po rekonstrukcii takze vsetky byty su volne, coz by bolo skvele lebo bysme mohli vsetci byvat pohromade. Coho by sme radi dosiahli:) Tak uvidime, poslovia sa tam boli dnes pozriet tak som zvedava co budu referovat az sa vratia. Mame teraz k dispozicii auta, takze zivot je pohodlnejsi.. prehaname ich horedole kam potrebujeme ist, a oni sa nestazuju - mame vlastnych otrokov. V Satyame tiez mame otroka, ktory nam robi kavu, ale zavile stale odnesie ovladac od klimatizacie, takze tam mrzneme - uz mame dva pripady prechladnutia a som zvedava kto bude dalsi. Dufam ze nie ja, nosim si uz sveter lebo inak by som bola ako cencul.

A Indky v sari su uzasne. Dnes nam jedna vykladala o svojej praci, ako prednasku, a stale jej padalo sari z ramena a ona si ho furt opravovala a ja som tym bola tak fascinovana ze som sa vobec nemohla sustredit na to co vykladala :)) Este som sa dozvedela, ze Indky na znak toho ze su vydate, nosia na nohach na druhom prste strieborny prsten, na oboch nohach, a okolo krku nejaky specialny zlaty retaz. Na nohach sa smie nosit len striebro, pretoze su povazovane za neciste a zlato je pre nich prilis dobre. No a chlapi, paskudy, ti nenosia nic a neda sa na nich poznat ci su zenati alebo nie. Pekna diskriminacia..

Trening!

Cez vikend sme mali len drobnevzrusujuce udalosti, Katka mala vcera narodeniny tak sme jej kupili Kamasutru (co ineho v Indii?:), bola stastim bez seba a Tore povedal ze toho jej priatela skoro lutuje ked vidi jej zapal pre vec:) No nic. Vcera sme jej teda blahozelali, mali sme aj rumunske vino a hrali sme karty (tie rumunske kartove hry su strasne dlhe, a zasadne si o nich treba viest zlozity zaznam na papier:)) Jaime nam ukazoval kartove triky a bola sranda.

Inak uz tu mame aj prve vzplanutie citov, jedna z Rumuniek, Anca, padla do oka jednemu z tych starsich trainees, Rodrigovi z Mexika, ktory vladne platinovou American Express kartou a je tak trochu snob, ale inak hrozne mily a ochotny, zhanal nam taxi a tak podobne (napriek tomu ze s nami Anka nebola). Bohuzial doma ju caka iny priatel, takze teraz riesi dilemu co robit.

Dnes sme teda uz mali mat trening, ale zasa to boli reci, reci, reci. Ravi, to je HR osoba ktora s nami mal interview a ma nas na starosti, sa tak strasne rad pocuva, ze si zasa neodpustil dvojhodinovy prejav povacsine o nicom. Mal prist Rishi z Aiesecu, aby s nami podpisal nejake papiere, ale nedostavil sa, takze sme mali nahradny program - skupinove samostudium Satyam Handbook. Jet u hrozne zlozita organizacna struktura, a vyzivaju sa v skratkach -VBU, HCU, SRU, SSU, furt nejake U (ako unit) a len boh vie jaky je medzi nimi rozdiel. Tie sa este delia na dalsie subkategorie, ktore maju vlastne skratky, takze sme z toho uz uplne zblbli. Nastastie myslim ze to nebudeme nutne potrebovat, a co budeme potrebovat pochytime tak nejak cestou.

Zaujimava vec co nam povedal bola, ze nam povedal ze sa od nas neocakava ze odvedieme nejaky kopec prace, ale ze sme tam abysme sa ucili. Coz sa mi celkom hodi. A este nas upozornil, ze tu v Indii veci funguju inak, a ze zamestnanci nedostavaju explicitne zadane ulohy, ale maju si ich tak nejak domysliet a ked tak neucinia, tak potom sa vsetci divia. Pride mi, ze z tych trainees co sme sa snimi bavili zatial si este svoju ulohu nedomyslel nikto, pretoze chodia do tej prace len tak na navstevu a v podstate tam nic moc nerobia.

My teda do konca tyzdna by sme si len mali urobit obrazok o moznostiach uplatnenia vo firme, a potom v pondelok - utorok pokecat s Ravim, prejst nejakym tym interview a snad od 15.8. zacat natvrdo makat. Takze zajtra papierovanie, snad aj registracia na foreign office, a potom ked budeme mat Satyam ID kartu a formular z foreign office, mozme ist do Hutchu a poziadat o vydanie tej vyhodnej simkarty s ktorou telefonujeme v ramci Satyamu zdarma.

Btw, Satyam hindsky znamena "pravda", a este maju krasne heslo "Every Satyamite is a leader". Takze aj ja som leader! A zamestnancom nehovoria employees, ale associates (Monica hovorila ze by sa to dalo skratit na ass:)))

Vsetci prechadzame procesom prisposobovania saindickej strave, mame viac ci menej hnacky, ale zatial nic vazneho a v podstate je to zvladnutelne. Zatial sa snazim nebrat ziadne lieky nechavam tomu volny priebeh, a ak sa to nezlepsi tak nieco zobnem. Ale nie je to bolestive ani obzvlast caste, tak rano a vecer, takze celkom v pohode. Jedlo je vicemene stale rovnake, palive, oblubila som si placky puri/batura, trochu to pripomina langose. Inak na ranajky je standardne omeleta, v ktorej je zabaleny biely chlieb (ktory okamzite vybalujeme a zbavujeme sa ho, lebo je sladky a nejedly), hrianky s dzemom a maslom, idli, a nejake tie ich palive omacky - este aj na ranajky! Kava aj caj su vraj strasne sladke, s tonou mlieka a cukru, takze vsetci su zhnuseni a piju tak styri salky aby dostali aspon trochu kofeinu. Inak vsetko co tu nie je palive je pre zmenu hrozne sladke, takze si clovek velmi nevyberie.