Prvy uspech - mame PAN

Dnes bol PRVY den, kedy sme skutocne v praci nieco urobili. Objavil sa Rishi, takze sme vyplnili papiere na ziskanie PAN, coz je Permanent Account Number, ktore potrebujeme aby sme si mohli zalozit ucet a zaroven k nejakym danovym ucelom, ktore mi nie su jasne ale firma ztoho bude profitovat. Zajtra mame ist na foreign registration office, kde sa zaregistrujeme a potom snad dostaneme vytuzene Satyam ID. No ale veci sa konecne zacinaju hybat... aspon nieco.

Inak sa teda dnes nic nedialo, vybavovali sme tie formality a poflakovali sa, ked sme skoncili tak sme sli domov lebo sa nam nejak nechcelo cakat v meste styri hodiny na bus. Marie si kupila salwar kamiz, to je taka ta tunika s nohavicami a salom, ale este som ho nevidela - som fakt zvedava. Tiez by som do toho sla, ale ked som s ito raz skusala, pripadala som si ako v pyzame. Asi to chce zvyk... budem uz musiet vyskusat aj miestnu pracovnu, aj ked hromady pradla valajuce sa na zemi pred nou neposobia zrovna lakavo, chalani si tam nieco davali prat a hovorili ze sa im to vratilo v poriadku, ciste, a biela zostala bielou:) Tak to risknem aj ja:))

Musim sa opat postazovat na sposob sirenia informacii. Tu proste co si clovek nezisti sam, to sa mu nikto neobtazuje povedat. Napriklad nam vyprsi 14 dnova lehota na registraciu na foreign office niektorym zajtra, pozajtra, mne v sobotu. A Rishi chcel, aby dnes tam sli len ti ktorym vyprsi lehota zajtra, a ostatni v sobotu. Nechapem preco zrovna v sobotu! A ked sme sa spytali preco preboha tam nemozme ist zajtra, tak nevedel vymysliet ziadny dovod tak nakoniec povedal ze teda zajtra, pretoze bude hrozne vela ludi ktorym by v sobotu bolo neskoro. Povodne chcel aby sme tam chodili zajtra ti ktori to maju do piatku a soboty a ostatni v sobotu - pekna blbost. Byt sa tiez snazime si zacat hladat, pretoze Rishi ma kopec prace, a pride nam aj ze sme akosi schopni si najst sami taky aky chceme. No uvidime, cez vikend sa na to chystame... Ale co sa firmy tyka, tak keby takto efektivne pracovali firmy s vyssimi nakladmi na pracovnu silu, tak by uz boli davno na dne. Ten uzasny rast indickej ekonomiky je podla mna silne extenzivneho charakteru a v ziadnom pripade nie je udrzatelny, respektive nikdy sa nedostanu viac nez k implementacii cudzieho software a k plneniu zakaziek pre IBM, ktore su potom dodavane zakaznikovi pod znackou IBM. Ci inej velkej firmy. Maju sice 23 000 ludi a buduci rok chcu mat 50 000, ale mam stale pocit ze vsetko je tu hrozne neefektivne. Oddelenie interneho auditu asi chrape:))

Dohodli sme sa, ze coskoro zajdeme na veceru do Paradise hotelu, kde maju rozne druhy kuchyni a vraj aj ta indicka je menej paliva, a ovela lepsia nez tu v kantine. My si davame stale mensie a mensie porcie, pretoze je to stale to same a uz nam to leze usami. A chceli by sme nieco menej palive, ale toho sa dockame len na ranajky - obcas. Indovia su schopni aj na ranajky jest tie svoje palive omacky. Priserne.

Zrovna dnes som si uz hovorila, ze uz mi ta ulica vobec nepride divna a som na to tak nejak trochu aj zvyknuta... len prebehovanie na druhu stranu je adrenalinovy sport, pretoze semafory a prechody su tu utopiou, takze sa proste vycka na mensiu medzeru medzi autami a clovek tam proste vbehne a snazi sa ich nejak zastavit aby ma nezrazili. Zatial zijem, ale zakazdym mam pocit ze to bolo o chlp:) Len na to jedlo neviem ci si kedy zvyknem...