Joining - pokus druhy

Dnes teda robime joining, uz sme tu tri hodiny a zatial sa to nechyli ku koncu.. hrozne. No ale uz mam bankovu kartu, hura! A snad mi coskoro daju aj ID kartu.

Inak rano sme mali meeting s ludmi z corporate strategy, ktori predpokladali ze vsetci budeme nastupovat k ich jednotke, avsak vobec nam neobjasnili co tam budeme robit. Len naznacili ze su velmi vyznamni a doleziti, a ze konkretne naplne praci nam teraz nemozu povedat, ale ze zajtra nam to povedia na dalsom stretnuti. Takze sme sa trepali do mesta uplne zbytocne, pretoze zajtra mame stretnutie v uplne rovnakom zlozeni, nastastie uz v STC. Oni posobia v STC, ale stretnutie s nami si dohodli v meste napriek tomu, ze my sme tiez v STC a vyzerali hrozne prekvapeni ze tam byvame, a teda ze zajtra sa mozme zist tam. Takato komunikacia ma uplne nici a cim dalej tym viac som presvedcena ze pre taku firmu hadam dalej ani pracovat nemusim .Zajtra teda uvidim co nam ponuknu, a ak to nebude dobre tak pojdem na tu business intelligence. Som rada ze tie systemy su aspon trochu relevantne k mojmu domacemu prostrediu, tak to aspon nebude strateny cas. Zajtra uz na nich zautocime ze aku konkretnu pracu by kto z nas robil, pretoze v corporate strategy je ich dokopy 28 a vyjadrili zelanie prijat vsetkych 9 z nas, coz je dost vela, a neviem si predstavit ze by pre nas mali plnohodnotnu pracu. Takze budu musiet byt dost specificki. Ravi nas presviedcal ake skvele znamosti si tam mozme urobit atd atd, ale ja teda vobec nie som presvedcena ze by som chcela dalej pracovat v Satyame, ked vidim akoto tu funguje.

Satyam way uz sme prekrstili na Satyam wait, a dnes kedsa ITaci predstavovali tak sa Ricarda pytali ze ako sa mu paci v Hyderabade a co tu robi, tak povedal ze waiting, a ked sa ho pytali ze ci bol niekde v meste, tak ze v City Center (to je nazov jednej z budov Satyamu v meste) a ze co tam robil, tak waiting. No cela sala, hlavne trainees, lahli smiechom, a zena uz sa dalsich radsej nepytalaco tu porabaju:))

Mam pocit ze som asi alergicka na ananas vo velkom mnozstve, neviem, pretoze mam taku jemnu koprivku, tak ho chvilu nebudem jest a uvidim ako sa to vyvinie. Ale ovocie je jedine co ma tu drzi pri zivote, takze ak ho nebudem moct jest tak to bude tazka rana mojej radosti zo zivota - asi ako ked fajciarovi vezmu cigarety.

Vcera vecer som bola hrozne nasrana, pretoze nam pred nosom zdrhol bus o osmej z mesta, ani pri nas nezastavil ac bolo 10 minut predtym co mal ist, a klidne vyrazil na STC. Museli sme hodinu cakat na dalsi bus, ktory potom vymietol vsetky prdele a nez sme dosli domov, tak kantina uz zavrela. Ja som myslela ze ma porazi, lebo som bola FAKT hladna, nie ze by to jedlo bolo dobre, ale aspon nieco. Zjedla som svoj ananas, a Adele, ktora sa oneskorila asi o 5 minut bola v tazkom soku ked sme jej povedali (a ukazali dokaz) ze sme uz skutocne cely ananas zosrotovali. Vyjadrila domienku, ze sme ho zrejme neolupali properly, a museli sme jej dat za pravdu.

No dobre, je tu pekna nuda, este stale cakame na aktivaciu servisnej karty, prostrednictvom ktorej budeme moct platit obedy v kantine, aani prvi z nas este nemaju ID kartu, takze to vyzera na dlhy den.

Inak este niektori na cele s Massimom navstevuju miestny sirotinec, kde pracuju nejake Massimove kamosky z Talianska na development traineeship, a teraz zrovna robia nejaku zbierku, pretoze ktoresi detisko tam potrebovalo operaciu za 500 dolarov.Jedna z tychTalianok to zaplatila peniazmi ktore mala na letenku, a teraz robia zbierku medzi trainees aby sa jej trochu vratili naklady. Ja by som skusila najprv oslovit Satyam Foundation, ale oni sa rozhodli pre takuto cestu... Je fascinujuce ako niektori socialne citia, zatial co ini so srdcom z kamena ako ja su uplne lahostajni k nebohym sirotam. Obavam sa ze moj listok domov je mi blizsi nez operacia maleho dietka... jak ohavne.