Joining, pokus prvy

Dnes sa pre zmenu nedialo vobec nic. Rano sme prisli do prace aby sme zistili, ze Rishi je stale chory v Bangalore, a teda sa nevie kto vybavi nase formality. Este stale nemame vlastne pracovnu zmluvu ani ID kartu, ale Ravi nas po dvojhodinovej prednaske o nicom poslal na Joining department, kde sme vyplnili desatstranovy formular, a potom sa dozvedeli ze vzhladom ktomu, ze nemame 8 fotiek, dve kopie pasu, PAN cislo a Job offer letter nam nic nemozu urobit a mame sa vratit az to vsetko budeme mat. A este mame dodat aj dve kopie vysvedceni! Netreba to prelozit do anglictiny, pytala som sa na to a povedali mi ze ak je to doma challenge, tak to urobia tu. Tak nech sa snazia, paskudy. To mi mohli povedat uz skor ze potrebuju tie blbske papiere!! Takze za trest nechsi uziju so slovenskymi.

Takze sme sa vratili po naprosto zbytocnom vylete (pretoze tento team sidli v inej budove) do Satyam city center, kde bol Ravi hrozne prekvapeny ze nemame job offer, a tiez bol prekvapeny ze dva tyzdne pocas ktorych sa mame registrovat na foreign office su uz skoro prec, takze snad zajtra sa veci daju trochu do pohybu. Inak su to len kecy, kecy a zasa kecy. Proste Satyam way :))) Keby firmy pre ktore robia consulting po ich zasahu pracovali tymto sposobom, neviem ci by sa Satyam udrzal nad vodou. Vsetko zavisi na jedinej osobe, ktora ked nahodou vypadne tak nikto nevie co robit, nikto nema pristup k papierom, nikto iny to nemoze urobit... priserne.

My v sobotu nastastie nepracujeme, ale IT osoby budu mat trening 6 dni v tyzdni aby vsetko stihli, chudaci. Vobec im nezavidim... ale potom budu robit normalne 5 dni v tyzdni. Buduci pondelok ma byt statny sviatok, a vraj aj my budeme mat volno, pretoze tu je to tak, ze statne sviatky platia len pre statne spolocnosti, a sukromne ich mozu ale nemusia uznavat.

Co sa tyka cestovania na konci, tak by to padlo na jun, coz je mesiac sice horuci, tesne pred monzunom, ale na severe v horach by to nemalo byt az take hrozne. Snad. Este uvidime... a co sa da robit, prisli sme v nevhodnu dobu. Je velmi malo pravdepodobne, ze dostaneme dovolenku na mesiac v priebehu traineeshipu, a uz aj tak si chcem vziat volno cez Vianoce.

Inak som ziva a zdrava, najhorsie su tie dementne komare ktore nas stipu cestou z prace, nalietaju do busu a stipu a stipu a stipu. Grr! Ha, este som chcela napisat ze si uz hladame byt. Rishi je out, takze je to asi na nas... ale Iri nasli nejaku celu budovu, ktora je po rekonstrukcii takze vsetky byty su volne, coz by bolo skvele lebo bysme mohli vsetci byvat pohromade. Coho by sme radi dosiahli:) Tak uvidime, poslovia sa tam boli dnes pozriet tak som zvedava co budu referovat az sa vratia. Mame teraz k dispozicii auta, takze zivot je pohodlnejsi.. prehaname ich horedole kam potrebujeme ist, a oni sa nestazuju - mame vlastnych otrokov. V Satyame tiez mame otroka, ktory nam robi kavu, ale zavile stale odnesie ovladac od klimatizacie, takze tam mrzneme - uz mame dva pripady prechladnutia a som zvedava kto bude dalsi. Dufam ze nie ja, nosim si uz sveter lebo inak by som bola ako cencul.

A Indky v sari su uzasne. Dnes nam jedna vykladala o svojej praci, ako prednasku, a stale jej padalo sari z ramena a ona si ho furt opravovala a ja som tym bola tak fascinovana ze som sa vobec nemohla sustredit na to co vykladala :)) Este som sa dozvedela, ze Indky na znak toho ze su vydate, nosia na nohach na druhom prste strieborny prsten, na oboch nohach, a okolo krku nejaky specialny zlaty retaz. Na nohach sa smie nosit len striebro, pretoze su povazovane za neciste a zlato je pre nich prilis dobre. No a chlapi, paskudy, ti nenosia nic a neda sa na nich poznat ci su zenati alebo nie. Pekna diskriminacia..