.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Friday, August 05, 2005

Prve dobre jedlo v Indii

Dnes sme mali mat joining, cize dostat bankovy ucet, ID kartu atd, ale pre zmenu sa to odklada na utorok. Takze doobedu sme nerobili vobec nic, do druhej sme posedavali v kantine a cakali co bude. Jedna cast nas sa rozhodla pracovat na nejakej cultural event, ktoru chcu konat tu v STC pre nas a management, a mame urobit nejaky program ci co, na temu trainee v Indii, no nieco ako cirkusove vystupenie pre management. Oni mali teda doobedu poradu, a nam namiesto aby povedali ze do druhej mame volno, tak sme tam sedeli a vyckavali co bude.

Od druhej do piatej mal Ravi zasa monolog o Satyame, ale mne a Kanadankam sa podarilo ubziknut, pretoze nam dohodol interview s veducim Insurance Vertical Unit. Vyslo ale najavo, ze praca ktoru by pre nas mal je taka lepsia sekretarka, koordinacne prace, zhromazdovanie dat a posuvanie ich vyssie, prehlad o personale a tak podobne. Takze budeme musiet byt tvrdi a nekompromisni co sa umiestnenia tyka, lebo je lahke tu skoncit s nejakou cas zabijajucou pracou ktora je v podstate nanic. Ravi vicemene priznal ze sme tu len aby sme dodali spolocnosti diverzitu a ked sa ich niekto spyta kolko maju neindickych zamestnancov aby sa mohli pochvalit prislusnym cislom. Takze myslim ze za tychto okolnosti, kedy sme tu ozaj len do poctu, by im mohlo byt teoreticky jedno co robime a mohli by nas nechat sa povedzme ucit nejake systemy alebo tak co by sa dalo vyuzit do buducnosti. No uvidime, ja mam interview v pondelok tak som na to zvedava.

Dnes sme boli na veceri mimo STC v restauracii menom Ohri's, stala nekrestanske peniaze, ale bolo to vyborne. Spravili sme si chut po tych blafoch z jedalne... dali sme si taku velku misu s roznymi druhmi masa, k tomu roti, to je druh chleba, ktory trochu pripomina langose, ryzu, a kapustovy salat, a bolo to ozaj vyborne. Poprosili sme o nie velmi korenenu variantu, takze super. Potom sme si este objednali dezert, ja som mala zmrzku s kesu a Adele nejaku slizku sladku gulu flambovanu, nam nam. K tomu lubovolne mnozstvo vody... len Sebastian sa predviedol, ked bol pripraveny vytiahnut z batohu vlastny proviant a v jednej z najlepsich restauracii v meste ho zjest. Bolo nas tam spolu sedem, mali sme k dispozicii vlastny salonik s masivnym striebornym stolom a baldachynom a obskakovali nas asi 5 casnici, no citila som sa ako princezna.

0 Comments:

Post a Comment

<< Home