CSG Annual day

V sobotu sme mali (vraj) každoročný CSG Annual day. V praxi to znamenalo, že celé CSG si spolu vyjde niekam do "resortu" kde sa budú družiť.

Teda musím povedať že po tom zážitku som rada že je to len raz do roka :)

V sobotu bol oficiálne pracovný deň, a tak sme ráno normálne naklusali do práce busom o ôsmej, pol dňa sme predstierali prácu, dali si obed a o druhej sme busom vyrazili do Leo Meridian resortu.

Mali sme pripravený obrovský A/C bus, ale šlo nás ním asi tak desať, pretože management bol na Tamasovej prezentácii o P/E ratio, niektorí šli autom... no výsledok bol že v buse sme boli Daven, ja, Anoop, Bijan (grafik, pracuje na handbooku), Sara (ktorá má nejakú chorobu a je vysoká len tak meter niečo), Gayathree a Raji (bývalá a súčasná sekretárka), Padmaja (HR), Shobhana (netuším čo ale hrozne hlučná, afektovaná a akčná) a Ansu (ktorá je mi charakterom najsympatickejšia, pretože je príjemne sarkastická...). A aby som nezabudla, vzadu sa krčil náš office boy.

A rozhodli sa hrať nejakú spevavú hru, kedy niečo spievaš a potom ďalší majú nadviazať na poslednú slabiku alebo tak niečo - vzhľadom k tomu že všetky pesničky boli v hindi sme s Davenom zvolili spánok.

Ja som z neho ale bola čoskoro vyrušená, pretože Padmaja navrhla novú hru - tri slová (fuzzyduck, duckyfuzz a fuzzy) ktoré sa majú hovoriť, pričom posledné nejak mení poradie alebo tak niečo. Daven z toho mal dosť silnú psychickú traumu že sú dospelí ľudia bez akéhokoľvek množstva alkoholu v krvi schopní hrať niečo takého - a ešte si to užívať. Ja som sa bavila na tom ako Padmaja stále vymýšľala nové pravidlá - najprv sa jej nezdalo že ľudia hovoria pomaly, tak vydala pokyn že treba odpovedať do dvoch sekúnd. Potom zas zistila že vlatne keď budú všetci hovoriť stále jedno slovo tak nikto nikdy nespraví chybu, a tak zakázala za sebou povedať to samé viac ako 5x. No proste úžasné.

Po tretej sme konečne dorazili do resortu Leo Meridian kdesi za mestom, kde nám pridelili dve izby kde sme si mohli zložiť veci, a pozoznamovali sme sa s tými ktorých sme zatiaľ nepoznali a obdivovali hotel. Izby boli organizované do obdĺžníka okolo trávnatého dvora, a na jednom z dlhších koncov bolo pódium.

Čoskoro dorazil Tamas, a keďže sa nič nedialo a šla reč o nejakých športoch (ktoré boli aj na oficiálnom programe), tak sme Tamas, Daven a ja vzali svoje tašky, svižne sa prezliekli do plaviek a skočili do bazénu.

Nestihli sme preplávať ani jeden okruh (bazén bol totiž zatočený ako had s rôznymi ostrovmi a mostami a podobnými vylepšeniami), keď sa objavil office boy (chudák nemá kľud ani počas voľného dňa) že sa máme dostaviť naspäť.

Tak sme sa s preklínaním obliekli - teda ja som sa prezliekla do suchého a chalani si vzali tričká - a vrátili sa pekne krásne naspäť aby sme sa družili so svojimi kolegami.

Na programe totiž boli rôzne teambuildingové hry - predávať si nejakú reťaz bez použitia rúk, praskať balóny, bojovať o kosť a dokonca nejaké pretláčanie, ktoré ale vezmúc do úvahy indickú súťaživosť nebolo zrovna najlepší nápad - myslím že viac modrín mám od vlastného teamu, pretože vytlačiť druhých z kruhu s priemerom tak 5m nie je zrovna jednoduché. Druhého pokusu (prvý skončil tak že všetci popadali na kopu) som sa už nezúčastnila, a dobre som urobila lebo skončil úplne rovnako.

Navyše keď sme niečo prehrali, tak víťazný team určil ostatnými trest - najprv sme robili "catwalk" a potom sme po našej HR opakovali nejakú riekanku ktorú som ale nedocenila pretože bola v hindi.

Po týchto radostiach servírovali čaj a nápoje, tak sme si posadali - ja som si logicky prisadla k Davenovi a Tamasovi, ktorí sa ocitli v kruhu s naším top managementom, a za pár minút som si uvedomila že som jediná osoba ženského pohlavia ktorá tam sedí - inak všetky dámy sedeli pekne spolu, a páni tiež spolu...

Po čaji sme sa teda odobrali k bazénu, tentoraz už oficiálne - ale už to bolo houby platné pretože medzitým zašlo slnko a bola tam pekná kosa. Zaplávali sme si a vrátili sme sa k ostatným, ktorí hrali kriket (páni) a badminton (dámy), a zahrala som si chvíľu badminton.

Ale nič dobrého netrvá dlho, a tak až bol kriketový zápas dohraný a vyhraný, zhromaždili sme sa na pódiu na ďalšiu aktivitu.

Dostali sme každý dva kamienky, a boli sme inštruovaní ich dať dvom ľuďom, a povedať im niečo čo sme im zatiaľ nepovedali.

Ja som predpokladala že sa to bude diať tak nejak simultánne pre všetkých, a že sa tak voľne rozptýlime a povieme si to len medzi nami dvoma, ale ani náhodou.

Pekne pred všetkými sme to museli vyklopiť.

Takže každý predstúpil, dostal darček (ktorý bol obvykle "vtipný"), odovzdal svoje dva kamienky a povedal pár (alebo celú hromadu) teplých slov.

Snáď ani nemusím hovoriť aká som bola zhrozená :(

No ale nejak sme to prežili, a boli za to odmenení otvorením baru a zahájením tanca.

Keďže nás ale bar zaujímal výrazne viac ako tanec, Ashish sa rozhodol že to nemôže nechať len tak, zmocnil sa mikrofónu a menovite nás vyzval aby sme sa zapojili do tanca.

Dobrovoľne - nedobrovoľne sme sa teda zúčastnili, a nevedeli sa dočkať večere, ktorá ale ako obvykle začala až niekedy o desiatej večer. Ale aspoň sme ten skvelý stroganov mohli zjesť pri stole....

Domov som sa nakoniec dostala až niekedy o jednej, ale bus mavyložil až pri mojej odbočke z Rd 10, takže som to mala pohodlne až skoro k domu.

V nedeľu ráno som napriek ponocovaniu nemohla spať, a tak som vstala, zašla si kúpiť nejaké ovocie na Rd 10 do stánku, a vyprala si jednu bielu várku.

Zvyšok dňa som potom strávila pri Joeym (ktorého som bohužiaľ dopozerala a teraz čelím problému čo ďalej), neskôr pri žehlení restov ešte z Andamanov, a večer som si zašla do Go Bananas pozrieť či tam nenájdem nejaké košele na letné obdobie, plus som nakúpila jedlo v Hyderabad Central.

V nedeľu sa tiež mal vrátiť Jaime, ale sa nevrátil pretože Air Deccan im zruľšil let, a tak si dovolenku nedobrovoľne predĺžili o jeden deň.

Včera som ráno slávne zaspala - zabudla som si večer zapnúť budík, a Katka nebola doma takže ma nemohla zobudiť, ale zato ma dosť zvláštnym spôsobom zobudil Rodrigo - snívalo sa mi totiž že sme niekde v podzemí s bandou ľudí, a Shailesh chcel aby Anca namaľovala nejaký portrét, ona že nieeee, a na to Rodrigo zavelil že je čas ísť domov, rozlúčil sa so mnou a len tak mimochodom sa ma spýtal kedyže zajtra vstávam.

A vtom som sa zobudila, pozrela na budík a bolo 7.49.

Tak som vyskočila, bleskovo sa obliekla, umyla si zuby, a dokonca som si stihla aj upatlať šalát - a s Monicou sme to stihli ku Golkonda hotelu ešte tak s dvojminútovou rezervou.

V práci som bola ako obvykle nevýkonná, snažila som sa nájsť na internete Quick reference card k Photoshopu CS2, ale bezúspešne a tak som to o 15.45 zabalila a šla domov.

Tam už bola Katka aj Teresa, tak som sa s nimi zvítala, zistila že v Bangalore bolo supe, jedli a pili čo sa do nich vošlo a diali sa zaujímavé veci s čokoládovou fontánou, a Teresa s Jaimem sa mali na severe skvele, šli na trek do Dzongri a Jaimemu vraj decká k narodeninám zaspievali "happy birthday dear tourist" lebo nevedeli jeho meno :)

Jaime bol v práci, tak sme mu šli kúpiť tortu a trpezlivo sme čakali kým sa vráti domov.

Čakali a čakali...

Už sme s Katkou skoro zaspali keď po jedenástej konečne prišiel, tak sme mu zanôtili, dali si kus príšerne sladkej čokoládovej torty, pokecali ako bolo na severe a o pol jednej konečne zapadli do postele.